|
|
Niektory z redaktorov po?iadal o reviziu tohto ?lanku.
Redaktor si napriklad nie je isty, ?i neobsahuje obsahove chyby alebo je dostato?ne zrozumite?ny.
Prosim, opravte a zlep?ite tento ?lanok. Po uprave ?lanku mo?ete tuto poznamku odstrani?.
|
logo S-Bahn v Rakusku
logo S-Bahn v Nemecku
Rychlodraha
alebo
rychla ?eleznica
je
?eleznica
, ktora slu?i na primestsku (ojedinele aj mestsku) hromadnu dopravu (spaja predmestia aj vzdialenej?ie mesta s centrom ve?keho mesta alebo cez centrum ve?keho mesta navzajom), a vyzna?uje sa pravidelnymi a ?astymi odchodmi vlakov a vysokou vykonnos?ou, ?o sa dosahuje spravidla vlastnou ?elezni?nou tra?ou (najma na uzemi mesta), elektrickymi
lokomotivami
, ktore rychlo zrych?uju, voz?ami s ve?kym po?tom dvier a podobne.
Nazov je odvodeny doslovnym prekladom z nemeckeho Schnellbahn, hoci spravnej?i moderny preklad by mal by? ?rychla ?eleznica“. Prve systemy podobne rychlodrahe ?i metru vznikli v
Pari?i
a
Londyne
.
Berlinska
?Stadtschnellbahn“ (mestska rychlodraha) vznikla v decembri 1930. Vo
Viedni
existovala najprv od roku 1898 ?Stadtbahn“ (mestska ?eleznica), ktora bola zni?ena po?as druhej svetovej vojny, a preto v roku 1962 otvorili ?Schnellbahn“ (rychlodrahu).
Rozdiel vo?i inym druhom hromadnej dopravy
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Prechod medzi
metrom
(podzemnou ?eleznicou), rychlodrahou regionalnou ?eleznicou a dnes u? aj tzv.
?ahkou ?eleznicou
(angl. light rail, nem. Stadtbahn (v modernom zmysle), fr. tram-train) ?i elektri?kou je ?asto plynuly.
Od metra sa rychlodraha odli?uje tym, ?e:
- sa vyvinula z klasickej ?eleznice ? preto ju prevadzkuje ?asto dcerska spolo?nos? (?tatnej) ?elezni?nej spolo?nosti alebo samotna ?elezni?na spolo?nos?
- nie je vedena preva?ne pod zemou
- maju rozvetvenej?ie trate, ktore sa potom zbiehaju do jednej alebo len nieko?kych kme?ovych trati
Od regionalnej ?eleznice sa rychlodraha odli?uje tym, ?e:
- je vykonnej?ia
- ma hustej?ie zastavky/stanice
- vnutri mesta ma spravidla vlastne ?elezni?ne trate (ale v externych oblastiach sa pou?ivaju normalne ?elezni?ne trate)
Od elektri?ky sa rychlodraha odli?uje tym, ?e:
- je rychlej?ia
- ma riedkej?ie zastavky / stanica
- pou?iva mimourov?ove kri?ovania
- Po nemecky (Nemecko, Rakusko, ?vaj?iarsko):
Schnellbahn
(napr. vo Viedni) alebo
Stadtschnellbahn
(napr. v Berline), skratka
S-Bahn
- Po francuzsky (Francuzsko, zapadne ?vaj?iarsko):
Reseau express regional
(doslova: regionalna expresna sie?), skratka RER
- Po ?panielsky: pribli?ne:
tren de cercania
- Po anglicky: pribli?ne:
suburban train, rapid transit train
,
CityRail
(v
Sydney
)
V su?asnosti jedinou rychlodrahou na
Slovensku
je rychlodraha spajajuca
Ko?ice
s hutnickou fabrikou
U. S. Steel Ko?ice, s.r.o.
, ktoru spravuje
Dopravny podnik mesta Ko?ice
. Rychlodraha vedie pozd?? rychlostnej komunikacie (hlavny ?ah smerom na
Ro??avu
,
Zvolen
,
Bratislavu
) popri M?
Pere?
,
Po?ov
,
?aca
(?as? ?udvikov Dvor), ma celkovo ?es? zastavok (z toho na troch zastavuju len vybrane spoje) vratane kone?nej pri vstupnom areale USS Ko?ice. Na rycholdrahe premavaju
elektri?ky
, v?etkych typov, ktore jazdia v Ko?iciach (
T6A5
,
KT8D5
,
KT8D5R.N2
,
Pragoimex VARIO LF2 plus
) v ?pi?ke v nieko?kominutovych intervaloch, v sedle ka?dych 30 minut. Elektri?ky na rychlodrahe premavaju maximalnou rychlos?ou povolenou platnymi pravnymi normami pre elektri?ky - 60 km/h, ?o v?ak nie je maximalna mo?na rychlos?. Rychlodraha je su?as?ou elektri?kovej siete v Ko?iciach.
V buducnosti sa uva?uje o vybudovani useku trate, ktory bude napojeny na rychlodrahu a bude spaja? letisko s Ko?icami. Okolo roku 2015 bude elektri?kova sie? a sie? ?SR prepojena a do premavky nasadena tzv. regioelektri?ka (kombinacia vlaku a elektri?ky), ?im sa dosiahne prepojenie mesta s bli??imi obcami a mestami (
Kechnec
,
Pre?ov
) bez nutnosti prestupova?.
V
Bratislave
sa od konca roku
2008
mala za?a? budova? rychlodra?na elektri?kova tra? na sidlisko
Petr?alka
(ozna?ovana aj ako "
Petr?alska rychlodraha
" alebo aj "Petr?alska elektri?ka"). Na trati mali premava? elektri?ky dosahujuce vy??ie rychlosti, max. 80 km/h na rozdiel od rychlosti na "normalnych" tratiach, ktora je limitovana na 50 km/h. Tato tra? mala by? pripojena k su?asnej elektri?kovej sieti, tak?e rychle elektri?ky na konci petr?alskej rychlej trate mali zis? na klasicku elektri?kovu tra? a pokra?ova? "normalnou" rychlos?ou. Zastavky (stanice) na trati boli planovane tieto (od juhu na sever): Janikov dvor, Luky - juh, Luky - sever, Petr?alka - stred, Haje - juh, Haje - sever, Bosakova, Petr?alka - zastavka (prestup na ?eleznicu), SAD Janka Kra?a. Plany boli zmenene a namiesto rychlodrahy sa projekt zmenil na klasicku pomalu elektri?kovu tra? s urov?ovymi kri?ovatkami, ake sa nachadzaju v celom meste a s maximalnou rychlos?ou elektri?iek iba 50 km/h.