z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Prvy vatikansky koncil
Prvy vatikansky koncil
bol 20.
ekumenicky koncil
katolickej cirkvi
, ktory zvolal
pape?
Pius IX.
bulou
Aeterni Patris Unigeniti
29. juna
1868
. Pozval aj
protestantov
, ktori v?ak pozvanie odmietli.
Samotny koncil pape? otvoril vo
svatopeterskom chrame
8. decembra
1869
. Dva roky na ?om rokovalo asi 700 biskupov z celej
Europy
.
24. aprila
1870
jednohlasne prijali dogmaticku kon?tituciu
De fide catholica
, ktora obsahovala zakladne nauky kres?anstva. Ke? rokovali o scheme
De Ecclesia Christi
, ktora obsahovala aj sta? o neomylnosti pape?a,
biskupi
sa rozdelili na dva tabory. Niektori z
Vatikanu
odcestovali. Zvi?azila va??ina a tak
18. jula
1870 Pius IX. schvalil dogmaticku kon?tituciu
Pastor aeternus
, v ktorej proklamoval, ?e pape? v oblasti viery a mravov, ak nie?o vyhlasi slavnostne (
ex catedra
) je neomylny. V suvislosti s oznamenim tejto dogmy sa odtrhli od pape?a niektori nemecki teologicki profesori a k?azi, a tak vznikla
starokatolicka cirkev
. V nej k?azi neboli viazani povinnos?ou dodr?iava?
celibat
. Dnes posobia starokatolici v
Nemecku
,
Rakusku
,
?vaj?iarsku
,
?esku
,
Po?sku
,
USA
,
Holandsku
,
Chorvatsku
, na
Slovensku
a inde vo svete.
Pre francuzsko-nemecku vojnu koncil nemohol pokra?ova? a pape? ho
20. oktobra
1870 odlo?il na neur?ity ?as.