Prva balkanska vojna
(
1912
-
1913
) bola jedna z
balkanskych vojen
, ktora vypukla
8. oktobra
1912
. Balkanske krajiny (
Bulharsko
,
Srbsko
,
Grecko
a
?ierna Hora
) v nej vyhlasili vojnu
Osmanskej ri?i
s cie?om doby? jej balkanske uzemia.
Diplomaticka a politicka priprava vojny
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Car Bulharska
Ferdinand I.
pochopil, ?e jeho krajina nie je schopna sama vyrie?i? svoje otazky buducnosti cestou vojny. Vo v?etkom je podriadena
Osmanskej ri?i
, planom
Anglicka
,
Nemecka
,
Rakusko-Uhorska
,
Talianska
,
Ruska
a susednym krajinam -
Srbsku
,
?iernej Hore
,
Rumunsku
a
Grecku
. V tom ?ase sa v
Europe
vyformovali dve zoskupenia:
Trojspolok
, ovladany
Nemeckom
sa sna?il ziska? si
Osmansku ri?u
na svoju stranu.
Bulharsko
sa teda nemohlo spolieha? na ich podporu, a tak sa car
Ferdinand I.
rozhodol pre pomoc od
Ruska
. Za?iatkom roka
1910
spolu s ministerskym predsedom a ministrom zahrani?nych veci
Bulharska
nav?tivil
Petrohrad
, aby tam s ruskym carom
Mikula?om II.
podpisal vojensku zmluvu. Zmluva v?ak nebola podpisana, preto?e sa rusky car obaval o stratu vplyvu a dole?itych prielivov
Bospor
a
Dardanely
na
Balkanskom polostrove
.
Rusko
preto odporu?ilo
Bulharsku
uzatvori? zvaz so
Srbskom
. Car
Ferdinand I.
sa v?ak potreboval zabezpe?i? a v krajine vytvori? taku vladu, ktora by
Rusku
vyhovovala a mala v nej plnu doveru.
D?a
13. marca
1911
vlada
Alexandra Malinova
podala demisiu. Na poste predsedu vlady ho nahradil
Ivan Ge?ov
, ktory v parlamente predsedal dvom rusofilskym stranam - Narodnej strane a Progresivno-liberalnej strane.
V juli roku
1911
5. Narodne zhroma?denie
odhlasovalo zmenu ?lanku 17
T?rnovskej ustavy
, ktory umo??oval carovi
Ferdinandovi I.
a vlade uzatvara? medzinarodne zmluvy bez vedomia bulharskeho parlamentu, ?im sa oslabila jeho mo?nos? kontroly situacie na
Balkanskom polostrove
.
Rakusko-Uhorsko
sa za?alo hlb?ie zaujima? o situaciu na
Balkane
. Preto muselo
Rusko
urychlene zauja? svoju poziciu a za?alo podporova? protiturecke nalady v balkanskych krajinach. Navy?e na jese? roku
1911
vypukla vojna medzi
Talianskom
a
Tureckom
.
Balkansky polostrov na konci Prvej balkanskej vojny.
D?a
29. februara
1912
Bulharsko
a
Srbsko
podpisali tzv. Zmluvu o priate?stve a spojeni, ktora bola neskor doplnena o vojensku konvenciu (dohovor). Zmluva mala tajny dodatok, ktory ur?oval rozdelenie oslobodenych uzemi
Bulharska
(
Tracko
) v pripade uspechu. Rozdelenie uzemia
Macedonska
bolo ?a??im orie?kom. Jeho uzemie sa delilo na spornu a nespornu zonu. U?astnici podpisoveho aktu sa dohodli, ?e nesporna zona pripadne
Bulharsku
a o spornu sa budu vies? ?al?ie rozhovory. Ak ani v tychto rozhovoroch nedosiahnu konsenzus, nav?tivia ruskeho cara, ktory v tejto otazke rozhodne. Bulharska diplomacia sa tymto krokom dopustila rozdelenia
Macedonska
.
?alej sa
Bulharsko
so
Srbskom
dohodlo, ?e ak vypukne vojna, tak
Bulharsko
prispeje najmenej 200 000 vojskom a
Srbsko
150 000 armadou. Touto dohodou, ktora sa stala su?as?ou dohovoru medzi
Sofiou
a
Belehradom
bol upevneny zaklad Balkanskeho zvazu.
V maji roku
1912
Bulharsko
podpisalo zmluvu aj s
Greckom
, pod?a ktorej sa zaviazalo zu?astni? sa vojny v po?te 300 000 vojakov.
Grecko
malo prispie? 150 000 armadou.
Bulharsko
sa v?ak dopustilo va?nej chyby, ke? neotvorilo otazku rozdelenia tureckych uzemi v pripade vi?azstva vo vojne. Vznikla tak mo?nos?, aby bolo vo vojne porazene.
O nie?o neskor sa k
Bulharsku
a
Srbsku
pripojila aj
?ierna Hora
. Po jej pripojeni ?lenovia zvazu upresnili plan postupu vojenskych pochodov.
Bulharsko
v nich malo najdole?itej?iu ulohu, a to uskuto?ni? hlavnu pora?ku
Osmanskej ri?e
. Srbska a grecka armada sa zatia? rozmiestnila na uzemiach
Macedonska
a
Albanska
, kde sa spojila s armadou
?iernej Hory
. Tu sa v?ak vyskytol problem. Prave
Srbsko
a
Grecko
chcelo oslobodi? uzemie
Macedonska
, aby si tak zabezpe?ilo vplyv v tejto oblasti s ?im
Bulharsko
nesuhlasilo.
V krajine sa v?etci okrem ?lenov
Strany uzkych socialistov
, ktori po celom
Bulharsku
organizovali protivojensku propagandu, pripravovali na vojnu.
V septembri roku
1912
sa situacia na
Balkanskom polostrove
zostrila.
Osmanska ri?a
a jej spojenci za?ali mobilizaciu svojho vojska. D?a
29. septembra
1912
Bulharsko
dalo
Osmanskej ri?i
ultimatum, ktorym chcelo dosiahnu? pre europske uzemia
bulharskeho carstva
. Odpove?ou
Osmanskej ri?e
na ultimatum v?ak bolo zru?enie diplomatickych vz?ahov s
Bulharskom
a vyhlasenie vojny.
Teritorialne zmeny po podpise
Londynskej mierovej zmluvy
(hore) a po
Bukure?tskej mierovej zmluve
(dole).
Predbe?ne rozlo?enie sil nahravalo vojskam
Osmanskej ri?e
. Bulharska armada pod vedenim cara
Ferdinanda I.
sa v?ak nevzdava a rozdelena na tri ?asti postupovala k
Carihradu
. Prva ?as? vojska pod vedenim generala
Vasila Kutni?eva
v d?och
10.
-
11. oktobra
1912
porazila stred tureckych pozicii. Druha ?as? s generalom
Nikolom Ivanovom
obsadila pevnos? Odrin a tretia (general
Radko Dmitriev
) prekvapil turecke vojska pri meste
Lozengrad
. Uspe?ny postup bulharskej armady donutil protivnika stiahnu? sa k
Burgasu
. Ke? sa prva a tretia armada dostala na 40 km od
Carihradu
vojska
Osmanskej ri?e
chceli podpisa? primerie. Bulharska armada v?ak nesuhlasila a podnikla novy vpad na osmanske uzemie. Ten sa v?ak skon?il neuspechom, a tak sa
20. novembra
1912
podpisala mierova zmluva.
Zarove? s uspe?nym postupom ostatnych bulharskych armad smerom k
Carihradu
, armada protivnika pri?la o ?al?ich 12 000 vojakov. Darilo sa aj postupu srbskej, greckej a ?iernohorskej armade, ktora v oblasti
Macedonska
a
Albanska
postupne ni?ila
Turkov
. Za menej ako mesiac bola
Osmanska ri?a
porazena.
D?a
3. decembra
1912
sa v
Londyne
za?ali mierove rozhovory. Podmienky spojeneckych ?tatov pre
Osmansku ri?u
boli jasne stanovene - mala sa vzda? v?etkych uzemi v oblasti
Myzie
a ostrovov v
Egejskom mori
.
Turci
v?ak nechceli o tieto uzemia v ?iadnom pripade pris?, postupne sa v?ak vzdavali. D?a
10. januara
1913
sa v?ak v
Carihrade
uskuto?nil prevrat. K moci sa dostala nova vlada podporovana
Nemeckom
, ktora mala zaujem na pokra?ovani vo vojne.
Nova osmanska vlada sa sna?i vo vojne o obrat. Ich plany su v?ak vi?azstvom bulharskej armady na
Galipolskom polostrove
ve?mi skoro prekazene. V rukach
Turkov
ostali u? len pevnosti
Odrin
,
Janina
a
Shkoder
. V d?och
11.
-
13. marca
1913
sa uskuto?nila najdole?itej?ia bitka vojny. ?es? mesiacov obliehalo 105 000 bulharskych vojakov a 35 000
srbov
pevnos?
Odrin
. Turecky sultan
?ukri pa?a
sa
13. marca
1913
vzdal
Bulharom
.
V tejto situacii, ke? bola
Osmanska ri?a
uplne porazena boli v
Londyne
obnovene rozhovory a
30. aprila
1913
(
17. maj
1913
stary ?tyl) bola podpisana
Londynska mierova zmluva
, na zaklade ktorej
Osmanska ri?a
pri?la o v?etky uzemia v
Myzii
okrem oblasti v
Albansku
.
Rozpory medzi spojencami balkanskych krajin sa neprejavili hne? po ukon?eni vojny. Boli tu aj predtym, ve?mi v?ak nenaru?ili vi?azny postup
Bulharska
vo vojne. Z krokov
Grecka
, aj napriek nevyrie?enej otazke rozdelenia uzemia
Osmanskej ri?e
po pripadnom vi?azstve
Balkanskeho zvazu
, ktory sa tiahol e?te od uzatvorenia grecko-bulharskej zmluvy, bolo postupne jasne, ?e si chce zachova? uzemie okolo mesta
Solun
a ?as?
Macedonska
.
Srbsko
sprvoti priznalo
Bulharsku
pravo na va??iu ?as?
Macedonska
, v priebehu vojny v?ak svoj nazor zmenilo a presadilo navrh, ktory sa zakladal na principe okupacie. Ka?da krajina si mohla pripoji? k svojmu uzemiu to, ktore bolo jej vojskami okupovane.
Napatie do sporu prinieslo
Rumunsko
. Po?as mierovych rozhovorov v
Londyne
chcelo kompezaciu v podobe pripojenia novych uzemi za svoju neutralitu vo vojne. Tie v?ak mohlo poskytnu? iba
Bulharsko
. Po?iadavky jej spojencov, ktori nechceli ustupi? (najma v otazke delenia uzemia
Macedonska
) mu ?kodili. Car
Ferdinand I.
nechcel v po?iadavke
Ivana Ge?ova
, ktory vyzyval na umiernene ustupi? a tak vznikla nova proruska vlada na ?ele so
Stojanom Danevom
, ktora si mala v tejto ?a?kej situacii ziska? doveru
Petrohradu
.
Dva dni po podpise
Londynskej mierovej zmluvy
d?a
19. maja
1913
Srbsko
a
Grecko
podpisali dohovor, ktorym sa zaviazali, ?e musia ma? spolo?nu hranicu, ?o v kone?nom dosledku pre
Bulharsko
znamenalo obsadenie ve?kej ?asti
Macedonska
. Touto zmluvou si jeho byvali spojenci zabezpe?ili spolo?ny postup proti
Bulharsku
, vratane pou?itia sily. ?lenovia
Trojdohody
(najma
Rusko
) nechceli, aby vypukol ?al?i ozbrojeny konflikt, av?ak
Nemecko
a
Rakusko-Uhorsko
boli opa?neho nazoru a chceli, aby sa
Balkansky zvaz
definitivne rozpadol, preto?e vznikol pod za?titou ruskej diplomacie.
Situacia sa aj na?alej zhor?ovala. Bulharske vojska sa z
Tracka
presunuli k zapadnej hranici. D?a
16. juna
1913
car
Ferdinand I.
bez toho, aby svoj krok oznamil vlade, vydal rozkaz na napadnutie byvalych spojencov. Bolo v?ak u? ve?mi neskoro, preto?e
Srbsko
a
Grecko
u? dostali svoj podiel a nechceli skon?i? za?atu
vojnu
.