Proklos ( novogr. Πρ?κλο? [Proklos], lat. Proclus ; * okolo roku 390  – † zrejme 446 , Kon?tantinopol , dnes Istanbul ) bol kon?tantinopolskym arcibiskupom v rokoch 434 a? 446 . V katolickej i ortodoxnej cirkvi je uctievany ako svatec .

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hlavnym zdrojom poznatkov o Proklovom ?ivote je dielo Sokrata Scholastika († okolo 440 ) Historia ecclesiastica (Cirkevne dejiny). Pod?a udajov uvedenych v tomto spise Proklos v mladosti slu?il v Kon?tantinopole najprv ako lektor ( klerik s ni??im svatenim). ?tudoval retoriku u vyznamnych u?ite?ov tej doby a neskor sa stal sekretarom arcibiskupa Attika , ktory ho vysvatil za diakona a potom aj za k?aza .

Ke? v roku 425 Attikos zomrel, mnohi si priali, aby sa jeho nastupcom stal prave Proklos. No novym kon?tantinopolskym arcibiskupom sa stal Sisinnios . Ten sa rozhodol vymenova? Prokla za arcibiskupa v meste Kyzikos (Κ?ζικο?) v regione Mysia (Μυσ?α) (dne?ne mesto Balız v provincii Balıkesir , Turecko ). Tamoj?ia cirkevna obec si v?ak ?elala ma? biskupa z radov vlastneho duchovenstva, a tak sa Proklos nakoniec vzdal uradu e?te skor, ne? by do? nastupil.

Po Sisinniovej smrti v roku 427 ako aj po rozhodnuti Efezskeho koncilu v roku 431 o zosadeni Sisiniovho nastupcu Nestoria sa opa? predpokladalo, ?e by sa Proklos mohol sta? novym kon?tantinopolskym arcibiskupom. Predpoklady sa zase nenaplnili a novym arcibiskupom Kon?tantinopolu sa stal Maximianos . Proklos bol toti? zastancom nazoru, ?e Marii prinale?i titul Matka Bo?ia , v dosledku ?oho sa dostal s Nestoriom do konfliktu.

Nestoriov nastupca Maximianos v?ak zomrel u? v roku 434 . Za noveho kon?tantinopolskeho arcibiskupa bol e?te pred jeho pohrebom ustanoveny Proklos.

V kristologickych sporoch vtedaj?ej doby zastaval Proklos, pod?a Sokrata Scholastika , nekompromisne ortodoxny dogmaticky postoj, no inak bol znamy ako tolerantny a zmierlivy ?lovek. Ke? mu armenski biskupi predlo?ili na posudenie akusi teologicku nauku pripisovanu Theodorovi z Mopsuestie , odsudil ju sice ako hereticku , no zarove? v?ak vyslovil pochybnosti o Theodorovom skuto?nom autorstve. I?lo toti? o teologa, ktory po?ival, hlavne medzi Armenmi, ve?ku uctu.

V roku 438 nechal slavnostne prenies? do Kon?tantinopolu telesne ostatky byvaleho kon?tantinopolskeho arcibiskupa Jana Zlatousteho , ktory zomrel v roku 407 vo vyhnanstve, ?im ho de facto rehabilitoval.

Proklovi sa pripisuje zavedenie modlitby Trisagion do byzantskej liturgie .

Literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Franz Xaver Bauer: Proklos von Konstantinopel. Ein Beitrag zur Kirchen- u. Dogmengeschichte des 5. Jahrhunderts (= Veroffentlichungen aus dem Kirchenhistorischen Seminar Munchen, IV. Reihe, Nr. 8), Munchen 1919

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Sv. Proklos (po anglicky)
• Proklos na strankach Ekumenickeho patriarchatu (po anglicky)
• Legenda (stjosephmelkitecatholicchurch.org, po anglicky)

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Proklos von Konstantinopel na nemeckej Wikipedii.