Proces s rozvratnou skupinou bur?oaznych nacionalistov na Slovensku , v sudnom spise ozna?ovany ako Proces s G. Husakom a spolo?nikmi , bol vykon?truovany politicky proces s vysokymi slovenskymi komunistickymi funkcionarmi, propagandisticky ozna?ovanymi ako ? bur?oazni nacionalisti “. Obvinenia z bur?oazneho nacionalizmu boli politicky koncipovane ako ?zrada vo?i pracujucemu ?udu Slovenska“, ktoru mali pacha? pokusom o ?izolovanie Slovenska od pracujuceho ?eskeho ?udu“ navy?e z pozicii vysokych ustavnych funkcii. ^[1] Vznik slovenskeho bur?oazneho nacionalizmu sud spojil so vznikom skupiny davistov na ?ele s Vladimirom Clementisom (popraveny v roku 1952 v procese so Slanskym ), preto boli sudeni okrem politikov aj politicky ?inni literati.

Proces, odsudeni a vy?ka trestov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Neverejny proces sa konal 21. a? 24. aprila 1954 pred Najvy??im sudom v Bratislave . ^[2] Ob?alovani a odsudeni za rad udajnych zlo?inov boli:

• Gustav Husak (hlavny ob?alovany procesu, do?ivotie, v maji 1955 na zaklade amnestie trest zni?eny na 25 rokov vazenia),
• Ivan Horvath (spisovate?, diplomat a politik, trest 22 rokov),
• Daniel Okali (pravnik, politik, literat, zakladate? skupiny davistov , poverenik vnutra, trest 18 rokov),
• Ladislav Holdo? (komunisticky funkcionar, trest 13 rokov) a
• Ladislav Novomesky (literat, politik, trest 10 rokov). ^[3]

Odsudenych prepustili podmiene?ne na slobodu va??inou v roku 1960 na zaklade amnestie prezidenta; ?iasto?nej rehabilitacie sa do?kali o tri roky neskor. Gustav Husak sa neskor dokonca stal prezidentom ?eskoslovenska.

Obvinenia a zatknutia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zo skupiny Husak a spol. bol ako prvy zatknuty Ivan Horvath v decembri 1950. V januari 1951 zatkli Clementisa , ktoreho v?ak sudili v procese so Slanskym. Potom nasledovali Holdo? (2. februara 1951) s Okalim a 6 februara 1951 boli zatknuti Husak a Novomesky. ^[1]

Viliam ?iroky , predseda Komunistickej strany Slovenska , naplno rozvinul obvinenia z nacionalizmu pred u?astnikmi deviateho zjazdu KSS v maji 1950 v Bratislave. Vo svojom vystupeni na zjazde 24. maja 1950 polo?il re?nicku otazku: V ?om sa prejavuje bur?oazny nacionalizmus v komunistickej strane? Aka je jeho podstata? Husakovi nepomohla ani sebakritika. ?S referatom sudruha ?irokeho suhlasim a kritiku, mne adresovanu, v celom rozsahu prijimam,“ vyhlasil Husak a zopakoval, ?e tak urobil u? pred u??im plenom komunistickej strany. ?Zaviazal som sa zbavi? sa chyb, osobitne v?etkych zvy?kov nacionalistickych predsudkov, a v obetavej praci pre stranu a pracujuci ?ud naprava? ?kody, ktore som zavinil.“ ?Nacionalisticka uchylka od u?enia a politiky strany prejavovala sa u m?a predov?etkym v nespravnych nazoroch a v praxi pri uprave vz?ahov k bratskemu narodu ?eskemu,“ vyhlasil. ^[4]

Holdo? bol v tom ?ase generalnym tajomnikom slovenskeho Narodneho frontu, poverenikom SNR pre veci cirkevne. Nachadzal sa vo funkciach, ktore spadali pod pravomoci, respektive do kompetencie UV KS? v Prahe, ale nik ho predtym za jeho ?innos? nekritizoval. Zatkli ho na ceste z Prahy do Bratislavy, kde bol na zasadnuti cirkevnej rady za okolnosti, ktore sa podobali unosu. ^[1]

Husak bol rovnako ako Novomesky zatknuty 6. februara 1951 o 9.00, na zaklade podozrenia z proti?tatnej ?innosti, ktore bolo v prikaze na zatknutie formulovane takto: ?je ?lenom skupiny slovenskych bur?oaznych nacionalistov“ ^[5] . V rozpore zo zakonom, o zatknuti i domovej prehliadke, neexistovali ?iadne pisomne doklady, preto bola d?a 30. juna 1951 na formulari velite?stva ?tatnej bezpe?nosti vypracovana oficialna ?Sprava o zatknuti“, ktora ho mala spatne legalizova? a poslu?i? ako prikaz na zatknutie.

Vy?etrovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Najprv zatknutych nieko?ko mesiacov protizakonne (o veci nebol informovany ?tatny prokurator) vy?etrovala ?tB , pri?om ich nutila k priznaniu. Husaka v takejto vazbe dr?ali do 2. novembra 1951, ke? podpisal svoje priznanie (ktore neskor odvolal). Husakovi bola vy?etrovacia vazba pred??ena 13-krat, z toho 4-krat (od 7. novembra 1953 do 21. aprila 1954) bez povolenia prokuratury. ^[5]

Proces sa konal a? v roku 1954 , ke? u? boli obvineni pribli?ne tri roky vo vy?etrovacej vazbe. Pod?a Karla Kaplana , ?eskeho historika a ?lena rehabilita?nej, barnabitskej komisie zo 60. rokov, ^[6] to mal by? povodne verejny proces, podobny procesu so Slanskym , ktoreho akteri boli zatknuti rovnako v rokoch 1950 ? 1951 a v procese bolo v roku 1952 vynesenych u? 11 trestov smrti. Hlavny akter v?ak ?nebol pripraveny“ na taketo pojednavanie. ?Husak vytrvalo odmietal prizna? vykon?truovane obvinenia, preto organizatori stratili zaujem,“ kon?tatuje Kaplan. To vlastne Husakovi, ale zrejme aj Novomeskemu, zachranilo ?ivot.

?Keby ich sudili v takomto inscenovanom procese o rok skor, pred smr?ou Stalina a Gottwalda (v 1953), ?aka oboch za podobne trestne ?iny jedine ?ibenica,“ domnieva sa Jan Pe?ek . ?Bol to nasledok uplat?ovania stalinskej teorie o zostrovani triedneho boja. Pod?a nej vraj svetovy imperializmus mobilizuje poslednu, a pritom najnebezpe?nej?iu garnituru svojich stupencov, a to priamo v radoch komunistickej strany,“ pi?e Pe?ek. ^[7]

Obvineni v jazyku tych ?ias ?naru?ili“ ?i ?ohrozili“ ?spolo?enske zriadenie“ a ?spojenectvo so ZSSR“. Pri vyh?adavani dokazov boli aj v tomto pripade pou?ite umelo kon?truovane takzvane otazkove protokoly . Daniel Okali bol v priebehu neceleho roka pred zatknutim ?iadany o opakovane vyplnenie a zaslanie minimalne desiatich dotaznikov a ?ivotopisov. Opakovane vypracovanie podrobneho ?ivotopisu a nasledne vyplnenie dotaznika malo zabezpe?i?, aby vy?etrujuce organy zistili rozpory slu?iace ako dovod na uvalenie vazby. ^[1] Na otazkove protokoly museli obvineni odpoveda? formulaciami, ktore ich vopred nau?ili vy?etrujuce organy. Forma otazkovych protokolov bola taka, ?e obsahovali priamu ?i nepriamu otazku vy?etrovate?a a zarove? odpove? vy?etrovaneho, na ktore sa naba?oval cely rad ?al?ich otazok a odpovedi. Vy?etrovate? zapisoval odpovede obvineneho, pripadne ich formuloval alebo nutil obvineneho preformulova? ich. Tento sposob umo??oval vy?etrovate?ovi rozvija? alebo dop??a? obvinenia. Protokoly boli formulovane tak, aby obsahovali aj samotne priznanie spolu s usved?enim ?al?ich spoluobvinenych. Vy?etrovate?ovi umo??ovali vypusti? z protokolov v?etko ? resp. nezapisa? ni? ?, ?o by mohlo vzbudi? pochybnos? o pravdivosti priznania. Stavalo sa, ?e vy?etrovate? upravil odpovede pod?a svojho ?elania tak, ?e svojvo?ne vypustil z protokolu to, ?o obvineny hovoril na svoju obhajobu, pri?om pou?ival argumenty ako ?to je zname“, ?poviete to pred sudom“, ?nejde o va?e zasluhy“. Z informacii skreslenych protokolov sa po donuteni obvineneho pripravil presny scenar procesu. Kratko pred procesmi sa s obvinenymi spisali tzv. ?zavere?ne protokoly", obsahujuce najdole?itej?ie ?asti. Obvineni sa nieko?ko mesiacov u?ili scenar zavere?nych protokolov naspama? a organy ?tatnej bezpe?nosti prostrednictvom tzv. ?udr?iavacich vysluchov" zabezpe?ovali ich aktualny stav tak, aby v?etci obvineni boli schopni pred sudom prednies? presne obsah protokolov, ktorymi usved?ovali seba aj spoluobvinenych.

Priznanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvoradu ulohu malo zohra? vlastne priznanie, udanie a obvinenie inych osob ako spolupachate?ov. Problem nastal, ke? Gustav Husak ako jediny z obvinenych odmietol podpisa? priznanie a odvolal svoje dovtedaj?ie vynutene podpisy. Vtedy museli nastupi? svedkovia, dlhodobo vypo?uvani na tento u?el. Na ich svedectvach a hojne vyu?ivanych notorietach bola, pri nedostatku relevantnych priamych dokazov, postavena cela ob?aloba. Slabos? tohto postupu sa prejavila neskor, ke? k?u?ovi svedkovia ako Eugen Lobl , Viera Hlo?kova ?i Vilem Novy prestali by? ohrozovani ?tatnou bezpe?nos?ou a uplne odvolali svoje vypovede. Tymto ob?aloba stratila svoje najdole?itej?ie oporne body. ^[1]

Napriklad Viera Hlo?kova , byvala ?lenka pra?skej redakcie dennika KSS Pravda, ktora bola zatknuta u? 16. augusta 1948 a na jese? 1949 bola odsudena na 12 rokov, za?ala vo vazeni spolupracova? s ?tB (sved?ila napriklad v roku 1950 v procese s Miladou Horakovou ). ^[8] Hlo?kova pri konfrontacii vo vaznici v roku 1952 obvi?ovala Husaka (na zaklade in?trukcii od vy?etrovate?a ?tB Vladimira Kohouteka ), ?e v roku 1945 pripravoval odtrhnutie Slovenska od ?SR. ^[8]

?ir?ie suvislosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

?a?eniu proti tzv. slovenskym bur?oaznym nacionalistom predchadzali vonkaj?ie podnety, ako bol konflikt medzi Sovietskym zvazom a Juhoslaviou pre takzvany ? titoizmus “, ktory vypukol v roku 1948 a najma sudny proces proti Laszloovi Rajkovi v Ma?arsku v septembri 1949 a T. Kostovovi v Bulharsku. Kampa? proti bur?oaznemu nacionalizmu iniciovala rezolucia Informbyra z juna 1948 s tezou ?o prechode kliky Tita ? Rankovi?a od demokracie k bur?oaznemu nacionalizmu“. ^[9] Tretie zasadanie Informbyra v novembri 1949 priamo vyzyvalo komunistov na bdelos? a vyh?adavanie ?nepriate?ov so stranickou legitimaciou“. Pod?a su?asnych historikov Stalinova teoria o ?zostrovani triedneho boja“ bola len zamienkou, ako sa zbavi? stranickych konkurentov. ^[10] Tento takzvany ?boj proti vnutornemu nepriate?ovi“ preventivne zastra?oval nielen stranikov, ale v?etkych obyvate?ov.

V ZSSR boli bur?oazni nacionalisti spajani so ?idovstvom , ?o v ?esku v procese so Slanskym (1952) viedlo k obvi?ovaniu ?idovskych veteranov ?panielskej ob?ianskej vojny . Je pravda, ?e ?esko sa vyznamnou mierou ( dodavkou zbrani a vycvikom dobrovo?nikov ) podie?alo na vytvoreni ?tatu Izrael. Na Slovensku v?ak v komunistickej strane taketo osobnosti takmer neboli. Potencialne vyznamnymi konkurentmi vedenia Komunistickej strany ?eskoslovenska, ktore pre?kalo vojnu v Moskve , sa paradoxne stali nebezpe?ni domaci odbojari. U? koncom roku 1949 boli na Slovensku zatknuti dvaja byvali partizanski velitelia ? Viliam ?ingor a Jozef Trojan (obidvaja boli odsudeni na trest smrti ).

Obe?ou boja proti titoizmu na Slovensku sa stali juhoslovanski diplomati a slovenski ob?ania v sudnom procese proti titovskym ?pionom a rozvratnikom v ?eskoslovensku (?efikovi Kevi?ovi v roku 1950) , ^[11] v ktorom boli Rudolf Lan?ari? a Ernest Otto odsudeni na trest smrti a ostatni na vysoke tresty vazenia. (Je len historickym paradoxom, ?e Lan?ari? sa ako prislu?nik ?tB podie?al na prenasledovani ?ingora .)

Na IX. zjazde KSS v maji 1950 Viliam ?iroky povedal, ?e bur?oazny nacionalizmus Clementisa, Husaka a Novomeskeho ma svoje korene v ?innosti skupiny DAV , ktorej veducim bol prave Clementis (nasledne zatknuty v januari 1951) a z ktorej vy?li Novomesky a Husak. ^[12] Kampa? proti slovenskym bur?oaznym nacionalistom sa v marci roku 1951, na aktive spisovate?ov, roz?irila aj o ?al?ich spisovate?ov ( Vladimir Mina? , Alexander Matu?ka , Michal Chorvath ?i Dominik Tatarka ). Je ironiou osudu, ?e ostrym kritikom bur?oaznych nacionalistov bol prave Juraj ?pitzer star?i , vtedy funkcionar Ustredneho vyboru KSS. ^{[12] [13]}

Justicia v slu?be strany [ upravi? | upravi? zdroj ]

Od konca roku 1949 sa ?tatna bezpe?nos? zamerala na vytypovanie vhodnych podozrivych. Politicke zdovodnenie potrestania ?druhej garnitury slovenskych politickych osobnosti, za ktoru pova?ovali Gustava Husaka, Jozefa ?oltesza , Karola ?midkeho a inych“ pada na Viliama ?irokeho (predseda KSS) a Juliusa ?uri?a (predseda Zboru poverenikov). Pod?a ?tefanskeho ?[i]ch motivacia pramenila aj z toho, aby odputali pozornos? od vlastneho previnenia, ke? po zatknuti vypovedali pred Ustred?ou ?tatnej bezpe?nosti v Bratislave a potom pred gestapom v Brne v roku 1941“. ^[9] V rozhovore pre Pravdu ^[14] Husakov spolubojovnik Anton Ra?la povedal: ??iroky nevedel zabudnu? Husakovi a ?al?im organizatorom Povstania, ?e ho koncom augusta 1944 nechali tr?a? v nitrianskej vaznici, hoci bolo dohodnute jeho oslobodenie. Stale ich podozrieval, ?e to urobili naschval, a po vojne sa za to v?etkym mstil.“

Postoj predsedu KS? a prezidenta republiky K. Gottwalda ovplyvnili pod?a ?tefanskeho dva faktory: natlak ma?arskeho lidra Matyasa Rakosiho a pozvanie sovietskych poradcov, ktori u? v roku 1950 na neho vyvijali priamy osobny natlak. ^[9]

Husak mal uzke vz?ahy s Clementisom (od roku 1938 pracoval v Clementisovej advokatskej kancelarii). Clementis v auguste 1939 v Pari?i v pritomnosti V. ?irokeho, Bruna Kohlera a  Jana ?vermu  kritizoval sovietsko-nemecky pakt Molotov ? Ribbentrop a neskor v novembri 1939 opatovne kritizoval sovietske vedenie v suvislosti so sovietskym utokom na Finsko. Stranicke vedenie (?iroky a ?uri?) to v ?ase platnosti sovietsko-nemeckeho paktu vyhodnotilo ako zradu a v aprili 1940 poslalo z Moskvy telegram, ?e Clementisa vylu?uju zo strany ako zradcu. To bol jeden z dovodov, pre?o bol Clementis spoluobvineny a odsudeny u? v roku 1952 v procese so Slanskym . ?al?imi dovodmi bolo, ?e mal vy??iu funkciu a tie? niesol politicku spoluzodpovednos? za dodavky zbrani do Izraela . Husakovi takisto vy?itali nespravny postoj k paktu Ribbentrop ? Molotov, hoci ni? konkretne o tom sa dodnes nena?lo. ^[14]

Suboj frakcii v KSS v 60. rokoch [ upravi? | upravi? zdroj ]

Privr?enci Novotneho, najma M. Chudik (predseda SNR) a R. Cvik (tajomnik strany v Banskej Bystrici, vtedy Veduci tajomnik KV KSS), od roku 1963 obvi?ovali A. Dub?eka, ?e na Slovensku toleruje ?liberalisticke a revizionisticke tendencie“ a nespravne nazory o bur?oaznom nacionalizme. ^[15] Obidve frakcie (z dne?neho poh?adu fundamentalisticka a liberalna ) vo vedeni KSS medzi sebou superili a do?adovali sa podpory prezidenta Novotneho.

Je zrejme, ?e prepusteny Husak v tom ?ase inklinoval viacej k Dub?ekovi. V liste, ktory Husak poslal na UV KS? 2. januara 1964 ako reakciu k uzneseniam o rehabilitacii z aprila a decembra 1963, menovite uviedol ako iniciatorov a re?iserov honby na bur?oaznych nacionalistov: V. ?irokeho, K. Bacilka, P. Davida, J. ?uri?a a R. Strechaja. ^[15]

Dosledky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Proces so slovenskymi bur?oaznymi nacionalistami bol legalne zastre?eny trestnopravnymi kon?trukciami uvedenymi v ob?alobe a rozsudku. Prostrednictvom trestnych ?inov proti zakladom republiky, najma na usekoch ?tatneho aparatu, a prostrednictvom trestnych ?inov proti bezpe?nosti republiky boli ?alovane slovenske emancipa?ne pohyby ako nezakonne a separatisticke. V ramci idey ?echoslovakizmu , ktora bola stale silno zakorenena najma v ?echach, boli slovenske po?iadavky pova?ovane za zradu koncepcie jednotneho ?tatu a tak boli aj ?alovane i sudene. Ur?ite pozitivne snahy slovenskej komunistickej inteligencie o rozvoj Slovenska boli prezentovane ako velezradne konanie s umyslom naru?i? integritu spolo?neho ?tatu, ohrozi? nezavislos? ?tatnej moci a organov republiky. Snaha o vyrovnanie hospodarskych rozdielov medzi obidvoma ?as?ami povojnovej republiky bola sudom kvalifikovana ako umysel mari? vykonavanie jednotneho hospodarskeho planu. Celkovo Jan ?tefanica kon?tatuje, ?e ?odsudeni v kauze Husak a spol. boli v trestnom procese perzekvovani za svoju ?innos?, ktora z titulu ich postavenia a vykonu verejnych funkcii smerovala v prospech posilnenia pozicie slovenskeho naroda v unitarnom ?tate“. ^[1]

Honba na slovenskych bur?oaznych nacionalistov trvala v ?eskoslovensku viac ako desa? rokov (od 1949) a postihla tisice ?udi, predov?etkym z prostredia ?avicovo orientovanej inteligencie na Slovensku.

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Proces so skupinou Milady Horakovej
• Proces so Slanskym (1952)
• Proces proti titovskym ?pionom a rozvratnikom v ?eskoslovensku
• Viliam ?ingor
• Jozef Trojan

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]