Pomoc:Obsah

Tato stranka sa pova?uje za oficialnu zasadu Wikipedie. Jej obsah je akceptovanym ?tandardom, ktory by mali dodr?iava? v?etci redaktori. Ak chcete upravova? tuto stranku ubezpe?te sa, ?e zmeny ktore robite, skuto?ne odra?aju konsenzus .

Typografia je suhrn pravidiel, ktore podporuju zrozumite?nos? a ?itate?nos? textu. Tento ?lanok obsahuje typograficke pravidla, ktore by sa mali vo Wikipedii dodr?iava?. Korektny typograficky zapis z ve?kej ?asti suvisi so zavaznym dodr?iavanim pravidiel slovenskeho pravopisu . ?al?ie odporu?ane pravidla su uvedene v STN 01 6910 ? Pravidla pisania a upravy pisomnosti . V niektorych pripadoch sa riadime vlastnymi odporu?aniami a pravidlami .

Interpunk?ne znamienka ako bodka , ?iarka , bodko?iarka , otaznik , vykri?nik at?. sa pi?u bezprostredne (bez medzery) za predchadzajucim slovom a za nimi tie? nasleduje medzera, ak sa to nevylu?uje s?inym pravidlom. Priklady:

• Nespravne: Ka?dy,kto ; Ka?dy , kto ; Ka?dy ,kto ; Pozor?!
• Spravne: Ka?dy, kto ; Pozor!

Pri zatvorkach sa medzera vklada pred otvaraciu a za zatvaraciu zatvorku. Priklady:

• Nespravne: Bush(USA) povedal ; Bush ( USA ) povedal ; Bush( USA) povedal
• Spravne: Bush (USA) povedal

Vypustenie ?asti textu sa nazyva? elipsou , vypustkou alebo usporou a interpunk?ne sa ozna?uje tromi bodkami. Bodky musia by? tri, iny po?et nie je povoleny. Ak sa elipsou kon?i veta, ?al?ia bodka (?tvrta) sa za nimi u? nepi?e. Elipsa musi nadvazova? na predchadzajuce slovo bez medzery a ma? za sebou medzeru, ale v pripade ak ozna?uje vypustenie ?asti vety, odde?uje sa medzerou z oboch stran. Na zapis?troch?bodiek jestvuje aj ?pecialny samostatny?znak elipsy/vypustky … (da sa vytvori? aj pomocou entity? … ), ale pou?itie troch oby?ajnych bodiek sa nepova?uje za chybu. Medzi bodkami elipsy?sa v?ak?zasadne nevkladaju??iadne medzery. Priklady:

• Nespravne: ?o doda?.... ; ?o doda?.. ; ?o doda? . . .
• Spravne: ?o doda?… ; ?o doda?...

Ak?sa na konci vety objavi bodka z predchadzajucej skratky, ?al?ia bodka na?ukon?enie vety sa u? nepi?e. Priklady:

• Nespravne: Zalo?il firmu Acme, s. r. o..
• Spravne: Zalo?il firmu Acme, s. r. o.

V typografii sa pou?ivaju rozne druhy medzier. Vo Wikipedii sa obvykle pou?ivaju iba dva druhy ? be?na medzera a nedelite?na medzera. Nedelite?na medzera zaru?uje, ?e na ur?enom mieste nenastane riadkovy zlom, tzn. ?e znak pred medzerou a znak za medzerou nebudu na oddelenych riadkoch. Tato medzera sa zapisuje pomocou HTML entity:   (z anglickeho non-breaking space ), napr. 1?meter .

Nedelite?na medzera sa vklada najma v nasledujucich?pripadoch:

• medzi ?islicou a zna?kou fyzikalnej jednotky (123?m),
• v ?islach na oddelenie skupin ?islic (pozri ni??ie ),
• v skratkach a ustalenych spojeniach (s.?r.?o.),
• pred poml?kou oddelenou medzerami tak, aby pri pripadnom rozdeleni zostala na prvom riadku (lorem?? ipsum),
• v datumoch medzi d?om a mesiacom (5.?augusta),
• medzi jednopismenovou predlo?kou a nasledujucim slovom (v?Ko?iciach), povolenou vynimkou su spojky ?a“, ?i“?(niektori striktni jazykovedci v?ak nepripu??aju vlo?enie be?nej medzery ani za viacpismenove predlo?ky).

Jednotky sa pi?u s (nedelite?nou) medzerou medzi ?islom a jednotkou.?Priklady:

1?m = jeden meter

100?% = sto percent

Pri veli?inach ur?ujucich stupne (napr. stupne Celzia) tvori jednotku znak stup?a (°) spolo?ne s ur?enim jeho typu. Priklady:

22,5?°C; 22,5?°Celzia

12?°F; 12?°Fahrenheita

Medzera sa vklada medzi ?islicu a znak stup?a, nie v?ak medzi znak stup?a a ozna?enie jednotky:

22,5?°C; nie 22,5?°?C

Uhlove stupne, minuty a sekundy sa v?ak pi?u bez medzery, priamo za ?islom:

18°15′30″

Na ozna?enie minut a sekund sa pou?ivaju zna?ky ′ (U+2032) a ″ (U+2033), ktore sa daju vlo?i? pomocou HTML entit? ′ a ″ . Je nespravne pou?i? znaky na klavesnici '?(strojopisny?apostrof) a "?(rovne alebo strojopisne uvodzovky).

D??kova miera stopa a palec sa zapisuju pomocou HTML entit? ′ pre stopu, ″ pre palec/col. Zna?ky (reprezentovane entitami)?sa pi?u priamo za ?islicou bez medzery, s medzerou medzi hodnotami. Zapisovanie inymi znakmi je nespravne.?Priklad:

5′ 6″ (pa? stop a ?es? palcov)

Spojovnik (-) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Klavesom??-“ sa do textu vklada? spojovnik , star?ie nazyvany aj tire alebo divis . Ako napoveda nazov, slu?i na spajanie slov, napr. ?esko-Slovensko , spolo?ensko-politicky , Jean-Jacques .

Poml?ka (?) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na odde?ovanie ?asti viet slu?i poml?ka . Poml?ka jestvuje v nieko?kych variantoch, v slovenskom jazyku?sa naj?astej?ie pou?iva poml?ka so ?irkou pismena N . Takato poml?ka sa da zapisa? pomocou HTML entity? – . Poml?ka stojaca vo vete (nazna?ujuca ?lenenie jazykoveho prejavu a jeho intona?ny priebeh) sa tie? z oboch stran odde?uje medzerou (napr. uspech ? ten v?dy pote?i).

Poml?ka sa pou?iva aj na zapis ?iselnych rozsahov, napr. 1985?? 1989, pri?om sa pred aj za ?ou v?dy pi?e medzera (na rozdiel od anglosaskeho uzu). ?iselny rozsah sa da?vo Wikipedii ?ahko zapisa? pomocou ?ablony {{ -- }} , ktora vlo?i spravne znamienko a tenke medzery okolo neho:

• 1985{{--}}1989 → 1985?? 1989

Minus (?) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Matematicke znamienko/operator minus sa zapisuje pomocou entity? − . Znak minus je oproti poml?ke posunuty o trochu nahor, aby bol v rovnakej vy?ke ako vodorovna ?iarka v znaku plus : +???= (na rozdiel od poml?ky: +???= alebo spojovnika: +?-?=). Ak znak minus indikuje zaporne ?islo (je v ulohe znamienka) alebo unarnu operaciu, tak stoji pred ?islom bez medzery (?10 b ?: ? a ). Ak je (?ubovo?ny) znak v ulohe ozna?enia matematickej operacie (v ulohe operatora), tak sa odde?uje z obidvoch stran medzerami (10?? 5) a prinajmen?om ?ava medzera by mala by? nedelite?na (pozri vy??ie ).

Dlha poml?ka (?) [ upravi? | upravi? zdroj ]

Menej ?asto sa v sloven?ine?pou?iva dlha poml?ka so ?irkou pismena M . Zapisuje sa pomocou entity? — . Zvykla sa pou?iva? napriklad na ozna?enie dialogu v priamej re?i:

???o robi??

??Zavaram.

???o?

??Zavaram!

Desatinna ?iarka [ upravi? | upravi? zdroj ]

V sloven?ine sa desatinna ?as? ?isla odde?uje od celej ?asti desatinnou ?iarkou?(na rozdiel napriklad od angli?tiny, ktora pou?iva bodku ? decimal point). Okolo desatinnej ?iarky sa nepi?u medzery.

Zoskupovanie ?islic [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dlh?ie ?isla rozde?ujeme na skupiny po troch ?isliciach, medzi ktorymi sa pi?e nedelite?na medzera (pozri vy??ie ).?(Na porovnanie ? napriklad v angli?tine sa pou?iva ?iarka.)

• Nespravne: 123.5; 1.000.000; 3000?0000
• Spravne: 123,5; 1?000?000; 30?000?000

Poznamka: STN 01 6910 uvadza, ?e ?tvormiestne ?isla sa nerozde?uju, vo Wikipedii v?ak rozdelenie pou?ivame.

Vynimkou su roky, ktore sa pi?u bez medzery medzi tisickam a stovkami:

• Nespravne: 2?005
• Spravne: 2005

?as [ upravi? | upravi? zdroj ]

?as vo vetnej suvislosti a v pripade, ?e sa sklada len z hodin a minut (v zmysle ?o ko?kej“ a nie ?ako dlho“) sa zapisuje v tvare ?12.34“ bez medzier okolo bodky (?12?.?34“ je toti? matematicky zapis nasobenia). ^[1] Tolerovany (menej vhodny) je aj zapis pomocou dvojbodky (av?ak tie? bez medzier; zapis s medzerami ?12?: 34“ ozna?uje delenie). Nie je v?ak tolerovane pou?itie ?iarky (pozri poznamku ni??ie).?Medzi zapisom ?asu a zna?kou/skratkou je vhodne umiestni? nedelite?nu medzeru. V zapise ?asu, ktory sa sklada z inych zlo?iek nikdy nekombinujeme bodku a dvojbodku (nespravne: 12.34:44).?Priklady:

• Udalos? sa stala o 12.34?hod. (skratka ?hod.“ mo?e by? zapisana aj v tvare zna?ky ?h“, vo vetnej suvislosti je v?ak vhodnej?ie pou?iva? skratku ?hod.“) ^[2]
• 12.34
• Udalos? sa stala o 12:34:44?hod.

Ak sa ?as sklada z inych zlo?iek, zapisuje sa v tvare hh:mm:ss,ss

• 12:34:44?h (zna?ka ?h“ sa pi?e bez bodky, mo?e by? zapisana aj v tvare skratky ?hod.“, vhodnej?ie je v?ak pou?iva? zna?ku ?h“) ^[2]
• 14.45?min (zna?ka ?min“ sa pi?e bez bodky, nepisa? ?m“ (zna?ka pre meter )) ^[3]
• 45,67?s (zna?ka ?s“ sa pi?e bez bodky) ^[4]
• 12.00 hod. (medzi hodinou a minutou sa pi?e bodka namiesto dvojbodky) ^[5]

Poznamka: Na rozdelenie ?asu nepou?ivame ?iarku. Pomocou bodky a dvojbodky v ?ase odli?ujeme desiatkovy a nedesiatkovy zapis. 10,5?h by znamenalo 10:30?h

?portove vysledky [ upravi? | upravi? zdroj ]

?asy ?portovych vysledkov sa riadia pravidlami zapisovania ?asu (pozri vy??ie).?Priklady:

• 12:34:44?h
• 12:34:00?h
• 12?h
• 34:45?min
• 34?min
• 45,67?s
• 45?s

Pomerne ?portove vysledky sa zapisuju s dvojbodkou medzi ?islami, obkolesenou z oboch stran medzerami. ^[6] Zapis pomocou ?ablony ? {{ ku }} “.

• Bratislava?? Trnava 2?:?2 (nie: 2:2/2-2/2?2/at?.)
• 2?:?2

?asove obdobie v rokoch [ upravi? | upravi? zdroj ]

?asove obdobie zasahujuce do dvoch kalendarnych rokov sa zapisuje s lomkou ^[7] (/), ak ?asove rozpatie?(rozsah) presahuje dva kalendarne roky zapisuje sa s poml?kou (?) obkolesenou z oboch stran medzerami ^[8] , alebo ?ablonou ? {{ -- }} “.

• 1234/1235
• 1234/35
• 1234?? 1236

Nadmorska vy?ka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nadmorska vy?ka sa zapisuje pomocou skratky m?n.?m. Prve m je zna?ka SI a pi?e sa bez bodky. Ak sa skratka nachadza na konci vety, ?al?ia bodka sa nepridava. ?iselny udaj sa deli pomocou nedelite?nej medzery do skupin po troch ?islach od konca. Medzi ?islom a skratkou je vhodne umiestni? nedelite?nu medzeru. Skratku je mo?ne zapisa? aj pomocou ?ablony ? {{ mnm }} “.?Priklady:

• 1?234?m?n.?m. (nie: mn.m./m.n.m./mnm./at?.)
• Nachadza sa vo vy?ke 1?234?m?n.?m. (nie: Nachadza sa vo vy?ke 1?234?m?n.?m..)

Vo Wikipedii jestvuje ?pecializovana syntax na pisanie zlo?itej?ich matematickych vzorcov zalo?ena na syntaxi sadza?skeho systemu? TeX . Bli??ie podrobnosti najdete na Pomoc:Matematicke vzorce .

Pri jednoduch?ich vzorcoch?v texte je v?ak vhodne pou?itie normalneho textu. V takomto pripade nezabudajte na to, ?e:

• premenne sa pi?u kurzivou, ale ?isla a nazvy funkcii nie (sin?5 a ),
• na od?itanie sa pou?iva symbol minus, nie spojovnik ?i poml?ka (pozri vy??ie ),
• znaky operacii (operatory) sa odde?uju z oboch stran medzerami (3?+ 5), najmenej ?ava medzera by mala by? nedelite?na, aby operator v pripade riadkoveho zlomu zostal na konci prveho riadka (spravne by sa mal operator objavi? aj na za?iatku nasledujuceho riadka, to v?ak dne?ne HTML prehliada?e neumo??uju; preto je odporu?ane aspo? pri kratkych vzorcoch pou?iva? nedelite?nu medzeru aj za operatorom).

V sloven?ine sa uvodzovky pi?u pomocou znakov ? a “, na druhu urove? (uvodzovky vo vnutri uvodzoviek) sa pou?ivaju jednoduche uvodzovky ? a ‘ alebo obratene francuzske uvodzovky?≫ a ≪?(tie sa vo Wikipedii pou?ivaju iba zriedka). Uvodzovky je mo?ne pisa? pomocou entit „ a “ , resp. ‚ a ‘ (uhlove uvodzovky » a « ).

Znak " umiesteny na klavesnici je zna?kou strojopisnej uvodzovky, ktory je tolerovany aj v ulohe jednotky palca (no spravne je na ozna?enie palcov pou?i? entitu ″ pozri hore). Jeho pou?ivanie namiesto typograficky spravnych (oblych)?uvodzoviek je tolerovane, ak je to v?ak mo?ne, je lep?ie pou?iva? oble?uvodzovky.

Poznamka: V inych jazykoch sa ako uvodzovky ?asto pou?ivaju ine znaky, napr. v angli?tine “ a ”. Vi? preh?ad uvodzoviek pod?a jazykov.

Zapisuje sa vyhradne znakom ’ (U+2019), pou?ivanie znaku strojopisneho apostrofu?' (U+0027) je typograficky nekorektne (podobny pripad ako pri strojopisnych uvodzovkach vy??ie, ale vo Wikipedii sa usilujeme tento pripad dodr?iava? omnoho striktnej?ie ? strojopisny apostrof ?udovo povedane ?nevyzera dobre“). Uplne nevhodne je namiesto apostrofu pou?i? diakriticky znak d???a ´ (U+00B4) alebo spatneho d???a ` (U+0060).?Uvedene znaky sa tie? nepou?ivaju na zapis jednoduchej uvodzovky (pozri vy??ie ), ani na zapis minut ?i palcov (pozri vy??ie ).

• ktos’ (nie ktos')
• O’Neill (nie O'Neill)
• d’Urville (nie d'Urville)

Hlavnym sposobom na zvyraznenie textu v ?lanku je kurziva a tu?ne pismo . Tu?ne pismo by sa malo pou?iva? s mierou, preto?e je ve?mi vyrazne a vo va??om mno?stve textu posobi ru?ivo. Vo Wikipedii sa tu?ne ozna?uje prvy vyskyt nazvu ?lanku v uvodnej vete. Kurzivou sa vo Wikipedii takisto ozna?uju nazvy filmov, knih a pod. ?al?ie podrobnosti o ?tyle pou?ivanom vo Wikipedii su uvedene v ?tylistickej priru?ke .

Ine sposoby zvyraz?ovania (ine farby, typ pisma alebo pod?iarknutie) by sa malo vyu?iva? iba ve?mi zriedka, v skuto?ne zvla?tnych pripadoch. Predov?etkym?pod?iarkovanie nie je na internete vhodne, lebo je mo?na jeho zamena s hypertextovym odkazom.

Na pisanie niektorych zvla?tnych znakov (uvodzovky, poml?ka a pod.) mo?ete okrem uvedenych HTML entit vyu?i? ponuku znakov, ktora sa da zobrazi? kliknutim na prisluchajucu ikonu na paneli nastrojov v re?ime uprav. Ak Va? prehliada? podporuje JavaScript , tak sa znak da vlo?i? kliknutim.

• Gucharmap

• Pravidla slovenskeho pravopisu ? textova ?as? (PDF)
• STN 01 6910 Pravidla pisania a upravy pisomnosti (PDF)
• Typografia ? tvorim.net
• Pravidla sadzby (DOC)
• Typograficke minimum (po ?esky)
• Typografie na webu v kostce (po ?esky)