Piper Alpha

Piper Alpha bola ropna plo?ina v Severnom mori prevadzkovana spolo?nos?ou Occidental Petroleum Ltd. Tato platforma za?ala produkciu v roku 1976 ako prva plo?ina len na produkciu ropy , neskor upravena aj na produkciu plynu. Vybuch a nasledny po?iar ropy a zemneho plynu 6. jula 1988 plo?inu zni?il. Ne??astie si vy?iadalo 167 m?tvych vratane dvoch ?lenov zachranneho ?lna, 61 ?udi pre?ilo. Celkova strata ?inila zhruba 1.7 miliardy ￡ (US $ 3.4 miliardy).

V ?ase katastrofy predstavovala produkcia plo?iny pribli?ne 10 % ropy a zemneho plynu vy?a?eneho zo severneho mora. Nehoda bola najva??ou katastrofou ropnej plo?iny na mori v historii ?o do ?kod a po?tu m?tvych v historii. Kostol sv. Mikula?a na Union Street v Aberdene venoval kaplnku tym, ktori pri ne??asti zahynuli. V Ru?ovej zahrade v Hazlehead Parku v Aberdene stoji pamatna socha. 30 tiel sa nikdy nena?lo.

Ropne pole Piper [ upravi? | upravi? zdroj ]

?tyri spolo?nosti, ktore boli neskor transformovane do spolo?neho podniku OPCAL, ziskali v roku 1972 licenciu na prieskum ropy. Na za?iatku roku 1973 objavili lo?isko ropy Piper. Za?ala sa vyroba plo?iny, potrubia a podpornych ?truktur. ?a?ba ropy sa za?ala v roku 1976 . Spo?iatku sa ?a?ilo 250 000 barelov ropy denne, neskor 300 000 barelov. V roku 1980 bol in?talovany modul na ?a?bu a spracovanie zemneho plynu . Ropny terminal Flotta v Orknejach prijimal a spracovaval ropu z poli Piper, Claymore a Tartan. Ka?de malo vlastnu plo?inu. Hlavny ropovod mal priemer 76 cm a viedol 206 km z plo?iny Piper Alpha do terminalu Flotta, spolu s kratkym ropovodom z plo?iny Claymore asi 32 km na zapad. Oddelene plynove potrubia s priemerom 46 cm viedli z plo?iny Tartan na Piper a z Piper na plynovu kompresnu platformu MCP-01 48 km na severozapade.

Kon?trukcia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?ka pevna plo?ina Piper Alpha sa nachadzala na ropnom poli Piper asi 193 km severozapadne od Aberdeenu. Bola vysoka 230 m, z toho 144 m siahalo pod hladinu mora. Zah??ala ?tyri moduly oddelene protipo?iarnymi prepa?kami. Plo?inu postavili firmy Mcdermott Engineering z Adersieru a UIE z Cherbourgu v roku 1976. Z bezpe?nostnych dovodov boli moduly usporiadane tak, ?e najnebezpe?nej?ie operacie boli vzdialene od osobnych oblasti. Zmena z ropy na zemny plyn tuto koncepciu zmenila, napriklad kompresorova stanica na stla?anie zemneho plynu bola umiestnena hne? ved?a riadiacej miestnosti, ?o zohralo zasadnu rolu pri nehode. Ropa a zemny plyn boli ?a?ene z 24 vrtov a dodavane tromi potrubiami do terminalu Flotta a na ?al?ie zariadenia. V ?ase katastrofy bola Piper Alpha jednou z naj?a??ich plo?in (spolu s Magnus a Brae B) pracujucich v Severnom mori.

Priebeh katastrofy [ upravi? | upravi? zdroj ]

V neskorych 70. rokoch prebehli hlavne prace s cie?om splni? po?iadavky vlady na export plynu a potom bola tato plo?ina dokon?ena. Piper Alpha posobila v re?ime faza 2 (pracujuca s Konzerva?nym plynovym modulom (CGM)), od konca roku 1980 do jula 1988. Re?im faza 2 bola jej normalny prevadzkovy stav. V neskorych 80-tych rokoch planovana udr?ba a modernizacia plo?iny. Navzdory naro?nemu a zlo?itemu rozvrhu sa spolo?nos? Occidental rozhodla pokra?ova? v prevadzke plo?iny v re?ime faza 1, a nie ju vypnu?, ako bolo planovane. Planovanie a ovladacie prvky, ktore boli zavedene, boli pova?ovane za dostato?ne. Preto Piper Alpha mohla v tomto naro?nom obdobi aj na?alej vyva?a? ropu necelych 120 000 barelov denne a export plynu v mno?stve 33 MMSCFD (v milionoch ?tandardnych kubickych stop za de?).

Vzh?adom na to, ?e bola cela plo?ina zni?ena, a mnohi zo zamestnancov zahynuli, analyza udalosti mo?e navrhnu? len mo?ny sled udalosti na zaklade znamych faktov. Niektori svedkovia udalosti spochyb?uju oficialnu ?asovu os.

12:00 Dve ?erpadla na plynovy kondenzat ozna?ene A a B posunovali kondenzat na dopravu na pobre?ie. Rano 6. jula bol odstraneny bezpe?nostny ventil PSV # 504 pre be?nu udr?bu. Oprava ?erpadla bola planovana, ale neza?ala. Otvorene potrubie kondenzatu bolo do?asne uzavrete tesniacim diskom, nazyvanym tie? slepa priruba. Praca nebola dokon?ena do 18:00, tesniaci disk zostal na mieste, bol dotiahnuty iba ru?ne. In?inier mal povinnos? vyplni? povolenie, v ktorom sa uvadza, ?e ?erpadlo A nebolo pripravene a nemalo by? zapnute za ?iadnych okolnosti.
18:00 Denna smena skon?ila a no?na smena za?ala so 62 mu?mi. Ako zistil veduci ?a?by, in?inier ho neinformoval o stave ?erpadla A. Namiesto toho odlo?il povolenie v riadiacom centre a odi?iel. Toto povolenie zmizlo a nebolo najdene. Zhodou okolnosti do?lo k vydaniu ?al?ieho povolenia pre generalnu opravu ?erpadla, ktora ale e?te neza?ala.
19:00 Rovnako ako mnoho ?al?ich plo?in mala aj Piper Alpha automaticky protipo?iarny system s naftovymi aj elektrickymi pumpami. Elektricke pumpy boli zni?ene prvou exploziou. Dieselove pumpy boli navrhnute tak, aby nasali ve?ke mno?stvo vody pre hasenie po?iarov; ?erpadla mali automaticku kontrolu ich spustenia v pripade po?iaru (aj ke? ich nebolo mo?ne dia?kovo spusti? z velinu v pripade nudze). 6. jula bol protipo?iarny system pod manualnym ovladanim. Tento postup bol prijaty Offshore Instalation Manager OIM. Bolo po?adovane ru?ne ovladanie ?erpadiel, ke? potapa?i boli vo vode (ako tomu bolo 12 hodin denne v lete), aj ke? v skuto?nosti riziko pre potapa?ov nebolo vnimane ako vyznamne, pokia? boli bli??ie ako 3 ? 5 m od niektoreho zo ?tyroch 40 m hladinovych privodnych klietok.

Od skor?ieho auditu bolo odporu?ane, aby bol vyvinuty zavedeny postup, aby ?erpadla boli v automatickom re?ime, pokia? v blizkosti privodov nepracovali potapa?i, tak ako to bolo v praxi na plo?ine Claymore. Toto odporu?anie v?ak nebolo nikdy zavedene.

21:45 Kvoli problemom s metanolovym systemom sa za?al v systeme potrubi na stla?eny plyn akumulova? metylhydrat , ?o sposobilo jeho upchatie. Kvoli tejto blokade kondenzatu (kvapalny zemny plyn NGL) sa zastavilo ?erpadlo B a nemohlo by? re?tartovane. Preto?e cela prevadzka zavisi na tomto ?erpadle, mal hlavny in?inier iba nieko?ko minut, aby ?erpadlo znovu spustil, v opa?nom pripade by sa prevadzka plo?iny zastavila. H?adalo sa povolenie k praci, aby sa zistilo, ?i mo?e by? spustene druhe ?erpadlo.
21:52 Bolo zistene, ?e bolo vydane povolenie na opravu ?erpadla, ale ?iadne ine povolenie o tom, ?e ?erpadlo nesmie by? spustene, ak chyba bezpe?nostny ventil. Ventil bol na inom mieste ne? ?erpadlo, preto boli povolenia ulo?ene v roznych priehradkach, zoradene pod?a umiestnenia. ?iadny z pritomnych zamestnancov si nebol vedomy toho, ?e dole?ite su?asti zariadenia boli odstranene. Pod?a povolenia na pracu bolo spustenie ?erpadla A bezpe?ne. Chybajuci ventil si nikto nev?imol, zvla?? ak je kotu?, na ktory bol ventil pripojeny, nieko?ko metrov nad urov?ou podlahy a zakryty inymi strojmi.
21:55 Prvy vybuch kondenzatu pri pokuse zapnu? ?erpadlo A. Plyn prudil do ?erpadla, vzh?adom na chybajuci bezpe?nostny ventil vznikol pretlak, ktory vo?ne dotiahnuty tesniaci disk nedokazal zadr?a?. Plyn po?ute?ne unikajuci pod vysokym tlakom uputal pozornos? nieko?kych mu?ov a spustil ?es? plynovych alarmov vratane signalizacie vysokeho uniku plynu. Ne? mohol niekto nie?o urobi?, plyn sa zapalil a vybuchol. Vybuch zni?il protipo?iarne prepa?ky tvorene panelmi so rozmermi 2,5 m x 1,5 m vzajomne zoskrutkovanych, ktore neboli navrhnute tak, aby odolali vybuchu. Hlavny operator stla?enim tla?idla nudzoveho zastavenia uzatvoril obrovske ventily a zastavil ?a?bu ropy a plynu. Teoreticky by tak plo?ina bola izolovana z toku ropy a plynu. Preto?e plo?ina bola povodne postavena na ?a?bu ropy, prepa?ky boli navrhnute tak, aby odolali oh?u skor ne? vybuchu. Vybuch rozbil prepa?ky a vytla?il panely okolo modulu B. Jeden z letiacich panelov pretrhol male krehke potrubie na kondenzat. Potrubie sposobilo ?al?i po?iar.
22:04 bol opusteny dispe?ing Piper Alpha. Radista David Kinkrade vysielal nudzove volanie MAY DAY. Organizacia na plo?ine sa rozpadla. ?iadny pokus pou?i? reproduktory a nariadi? evakuaciu. Nudzove postupy velili zamestnancom, aby sa presunuli do zachrannych ?lnov, ohe? im v tom ale zabranil. Namiesto toho sa mnoho ?udi uchylilo do nehor?aveho ubytovacieho bloku pod vrtu?nikovou palubou, aby tam po?kali na ?al?ie in?trukcie.

Vietor, ohe? a dym zabranil v pristati vrtu?niku a ?iadne ?al?ie in?trukcie u? nedostali. Dvaja mu?i sa obliekli do ochrannych odevov a pokusili sa dosta? do podpalubia k dieselovym ?erpadlam, aby aktivovali hasiaci system. Nikto ich u? viac nevidel.

Ohe? by vyhorel, keby z plo?in Claymore a Tartan nebola privadzana ropa. Vysledny protitlak privadza ?erstve palivo z prasknuteho potrubia na Piper priamo do srdca oh?a. Plo?ina Claymore pokra?ovala v ?erpani ropy do druheho vybuchu, preto?e hlavny in?inier nemal povolenie od riadiaceho Centra spolo?nosti Occidental potrubie odstavi?. Plynovod na plo?inu Tartan takisto bol stale v prevadzke. Dovodom tohoto postupu boli obrovske naklady v pripade odstavenia. Obnovenie by trvalo nieko?ko dni so zna?nymi finan?nymi dosledkami. Dve plynove potrubia s priemerom 41 cm a 46 cm prebiehali cez Piper Alpha. O dva roky skor vedenie Occidental zadalo ?tudiu, ktorej vysledky varovali pred nebezpe?enstvom tychto plynovodov. Kvoli ich d??ke a priemeru by trvalo nieko?ko hodin, kym by sa v nich zni?il tlak, ?i?e bolo takmer nemo?ne ich uhasi?. Hoci vedenie pripustilo, aky mo?e by? vybuch zni?ujuci, plo?iny Claymore a Tartan po prvom nudzovom volani neboli vypnute.

22:05 Vyh?adavacia a zachranna stanica RAF pri Lossiemouthe dostala prve volanie s oznamenim o vzniku mimoriadnej udalosti a vrtu?nik No. 202 SQN Sea king "Rescue 138" od?tartoval na ?iados? pobre?nej stra?e v Abeerdene. Oznamenie dostala aj stanica RAF u Boulmeru. Bola vyslana lo? Hawker Siddeley Nimrod, aby riadila zachranne prace.
22:20 Plynove potrubie veduce z plo?iny Tartan a natlakovane na 120 atmosfer sa roztavilo a roztrhlo. Uvo?nilo sa sa 15 ? 30 ton plynu pod vysokym tlakom za sekundu. Do?lo k jeho bezprostrednemu zapaleniu. Od tejto chvile u? plo?inu nebolo mo?ne zachrani?.
22:30 Tharos, ve?ka poloponorna po?iarna, zachranna a ubytovacia lo?, zakotvila ved?a Piper Alpha. Tharos pou?ival svoje vodne dela tam, kde to ?lo, ale iba obmedzene, preto?e mali taku silu, ?e mohli ?udi zrani? alebo zabi?, ak by niekoho zasiahli prudom vody.
22:50 Prasknutie plynoveho potrubia MCP-01 . Druhe plynove potrubie prasklo. Uniklo ?al?ie obrovske mno?stvo plynu, ktore opa? zvy?ilo intenzitu po?iaru. Plamene ??ahali do vy?ky cez 90 m. Tharos odohnala ve?ka intenzita oh?a, ktory za?al tavi? stroje a oce?ove kon?trukcie. A? po tomto vybuchu zastavila plo?ina Claymore ?erpanie ropy. Zamestnanci, ktori e?te zostali na?ive, sa bu? zufalo skryvali v zadymenom ubytovacom bloku, alebo sa sna?ili zachrani? skokom do mora z roznych urovni paluby, vratane pristavacej paluby pre vrtu?nik vo vy?ke 50 m nad hladinou mora. Vybuch taktie? zabil ?lenov posadky zachranneho ?lna spusteneho z lode Sandhaven a ?iestich ?udi, ktorych zachranili z vody.
23:18 Prasknutie plynoveho potrubia Claymore Potrubie spajajuce Piper Alpha s plo?inou Claymore prasklo a dodavalo e?te viac paliva do u? tak obrovskeho po?iaru, ktory zachvatil Piper Alpha.
23:35 Vrtu?nik "Rescue 138" z Lossiemouthu priletel na scenu

23:37 Tharos kontaktuje lo? Nimrod, aby vyhodnotil situaciu. Pohotovostna lo? vyzdvihla 25 zachranenych vratane troch s ?a?kymi popaleninami, a jedneho zraneneho. Tharos ?iada evakuaciu nepodstatneho personalu, aby ziskal miesto pre prichadzajuce obete. Vrtu?nik "Rescue 138" je po?iadany, aby evakuoval 12 ?lenov nepodstatneho personalu na lo? Ocean Victory pred navratom s lekarmi.
23:50 So zhorenymi kritickymi podpornymi ?trukturami a so ?iadnymi, ktore by podporili ?a?ke ?truktury, sa plo?ina za?ala ruca?. Zrutil sa jeden zo ?eriavov, nasledovala vrtna ve?a. Elektricky a nastrojovy modul D, ktory zah??al oh?ovzdorny ubytovaci blok, sk?zol do mora aj s posadkou. Nasledovala najva??ia ?as? plo?iny. Vrtu?nik "Rescue 138" vyzdvihol z Tharosu 12 ?lenov nepodstatneho personalu pred odchodom na Ocean Victory.
23:55 Vrtu?nik "Rescue 138" dorazil na Ocean Victory a vylo?il 12 ?udi pred navratom so 4 zachranarmi.
00:07 Vrtu?nik "Rescue 138" pristal s lekarmi na Ocean Victory.
00:17 Vrtu?nik "Rescue 138" vyzdvihol va?ne popalene obete s pohotovostnej lode Silver Pit.
00:25 Prvi va?ne zraneni boli vytiahnuti na palubu vrtu?nika "Rescue 138".
00:45 Cela plo?ina zmizla. V?etko, ?o zostalo, boli ohorene zvy?ky modulu A.
00:48 Vrtu?nik "Rescue 138" pristal na Tharos s tromi obe?ami, vyzdvihnutymi z lode MV Silver Pit.
00:58 Civilny vrtu?nik Sikorsky S-61 od Bristow Helicopters priletel na Tharos z Aberdeenu s lekarskym pohotovostnym timom.
01:47 Vrtu?nik pobre?nej stra?e pristal na Tharos s va??im mno?stvom obeti.
02:25 Prvy vrtu?nik opustil Tharos s obe?ami a odletel na Aberdeen Royal Infirmaly, nemocnice na lie?bu popalenin.
03:27 Vrtu?nik "Rescue 138" pristal na Tharos s telami dvoch m?tvych, potom odletel dotankova? na vrtnu supravu Santa Fe 140.
05:15 Vrtu?nik "Rescue 138" pristal na Tharos, potom odleti s obe?ami do Aberdeenu.
06:21 Nezraneni pre?iv?i opustili Tharos civilnym vrtu?nikom S-61.
07:25 Vrtu?nik "Rescue 138" vyzdvihol zostavajucich pre?iv?ich na prepravu do Aberdeenu.

V ?ase katastrofy bolo na plo?ine 226 ?udi; 165 zomrelo a 61 pre?ilo. Zomreli taktie? dvaja ?lenovia posadky zachranneho ?lna z lode Sandhaven.

Nasledky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je otazne, ?i bol dostatok ?asu na evakuaciu. Hlavnym problemom bolo, ?e va??ina zamestnancov, ktori mali pravomoc nariadi? evakuaciu, boli zabiti, ke? prvy vybuch zni?il riadiacu miestnos?. I?lo o dosledok kon?trukcie plo?iny, ktora nebrala do uvahy mo?nos? vybuchu. ?al?im faktorom bolo, ?e plo?iny Claymore a Tartan pokra?ovali v ?erpani plynu a ropy a? do druheho vybuchu. Prevadzkove posadky neverili, ?e maju pravomoc zastavi? produkciu, aj ke? u? bolo vidie?, ?e Piper Alpha hori. Ne?aleka udr?barska lo? Lowland Cavalier hlasila prvy vybuch pred 10:00, druhy vybuch nastal o 22 minut neskor. V ?ase, ke? dorazili zachranne a civilne vrtu?niky, mali plamene 100 na vy?ku a boli vidite?ne do vzdialenosti 100 km. Najva??i po?et pre?iv?ich (39 z 59) zachranil rychly zachranny ?ln lode MV Silver Pit. Jej kormidelnik James Clark neskor dostal Georgeovu medailu. Touto medailou boli oceneni aj Charles Haffey z Methilu, Andrew Kiloh z Aberdeenu a James McNeill z Obanu. Dymiace zvy?ky plo?iny boli uhasene o tri ty?dne neskor timom, ktory viedol Red Adair, a to navzdory podmienkam vetru o rychlosti 130 km/h a 20 m vlnam. ?as? plo?iny, ktora obsahovala kuchy?u, kde na?lo ukryt asi 100 ?udi, vyzdvihli z morskeho dna na konci roku 1988 . Vnutri boli najdene tela 87 ?udi. Boli pochovani do spolo?neho hrobu.

Vy?etrovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na zistenie pri?iny katastrofy bola zriadena vy?etrovacia komisia. Viedol ju ?kotsky sudca William Cullen. Po 180 d?och vy?etrovania vydala vy?etrovaciu spravu v novembri 1990. Komisia dospela k zaveru, ?e povodny unik kondenzatu bol vysledkom prebiehajucich udr?barskych prac prevadzanych sube?ne na ?erpadle a bezpe?nostnom ventile. Vy?etrovanie bolo kriticke vo?i prevadzkovate?ovi plo?iny Piper Alpha spolo?nosti Occidental, ktora bola obvinena z nedostato?nych postupov udr?by, ale nebolo s ?ou za?ate ?iadne trestne stihanie. Druha ?as? spravy obsahovala 106 odporu?ani pre zmenu bezpe?nostnych postupov v Severnom mori:

37 odporu?ani zah??alo postupy pre prevadzku zariadeni, 32 informacie pre personal plo?in, 25 pre kon?trukciu plo?in a 12 informacie pre zachranne slu?by.
zodpovednos? za realizaciu odporu?ani mal pre 57 regulator, pre 40 operatori, pre 8 priemysel ako celok a pre 1 majitelia pohotovostnych lodi.

Odporu?ania viedli k prijatiu "Regulacie zariadeni na mori" (Safety Case) v roku 1992 . Najvyznamnej?im z tychto odporu?ani bolo, ?e operatori museli predlo?i? bezpe?nostny pripad, a ?e zodpovednos? za presadzovanie bezpe?nosti v Severnom mori bola presunuta z ministerstva energetiky na Urad zdravia a bezpe?nosti prace, aby sa vylu?il konflikt zaujmov, ke? na vyrobu a bezpe?nos? dohliadala jedna agentura. Katastrofa viedla k poistnemu plneniu vo vy?ke zhruba 1,4 miliardy dolarov, ?o bola v tej dobe najva??ia katastrofa sposobena ?lovekom. Pois?ovaci a zais?ovaci proces zistil zava?ne nedostatky, akymi pois?ov?a Loyds sledovala potencialne expozicie, a viedli k reformacii postupov. Pozostali a pribuzni tych, ktori zomreli, vytvorili zdru?enie rodin Piper Alpha a pre?iv?ich, ktori bojovali za otazky bezpe?nosti v Severnom mori. Boja, ktora ozna?uje zvy?ky Piper Alpha, je umiestnena pribli?ne 1,1 namornej mile od nahradnej plo?iny Piper Bravo. Trvalym u?inkom Piper Alpha bolo zalo?enie prvej post- Margaret Thatherovej odborovej organizacie Sty?neho vyboru morskeho priemyslu. Pamatna plastika, zobrazujuca troch ropnych pracovnikov, bola postavena v Ru?ovej zahrade v Hazlehead Park v Aberdeene. Tieto postavy symbolizuju na zapade fyzicku podstatu morskych obchodov, na vychode mlados? a ve?ny pohyb a na severe dr?ite? odvijajucej sa ?piraly, ktora predstavuje ropu. Vytvorila ju ?kotska socharka Sue Jane Taylorova, ktora nav?tivila plo?inu Piper Alpha v predchadzajucom roku a vytvorila ve?ku ?as? diela okolo toho ?o videla a okolo ropneho priemyslu. Jeden z pre?iv?ich bol pou?ity ako model postav. V roku 1991 napisal ?kotsky skladate? James McMillan skladbu pre klarinet a sla?ikovy orchester "Tuireadh", ako hudobny doplnok k pamatniku. V roku 2008 u prile?itosti 20 vyro?ia, bola predstavena suborom Aberdeen Performing Acts hra "Nezabudnime", ktoru napisal dramatik Mike Gibb.

Za?iatkom roku 1998 mesiac po 10 vyro?i, profesor David Alexander, riadite? Aberdeenskeho centra pre vyskum traum na univerzite Roberta Gordona vykonal ?tudiu o dlhodobych psychickych a socialnych dopadoch Piper Alpha. Podarilo sa mu najs? 36 pre?iv?ich, ktori boli ochotny dava? rozhovory a vyplni? dotazniky. Takmer v?etci v tejto skupine hlasili psychicke problemy. Viac ne? 70 % opytanych hlasilo psychologicke a behavioralne priznaky posttraumatickej stresovej poruchy . 28 z nich malo problemy pri h?adani prace po katastrofe. Zda sa, ?e niektori morski zamestnavatelia pova?uju pre?iv?ich z Piper Alpha za tzv. Jonahs ? nosite?ov smoly, ktori by nemali by? vitani na inych plo?inach. Rodinni prislu?nici m?tvych a pre?iv?ich obeti taktie? hlasili rozne psychologicke a socialne problemy. Alexander taktie? napisal, ?e "niektori z tychto mu?ov su silnej?i ne? pred Piper. Nau?ili sa veci o sebe, zmenili svoje hodnoty, niektore vz?ahy sa stali silnej?imi. ?udia si uvedomili, ?e maju silu, o ktorej nevedeli. Tam bolo ve?a hrdinstva". V roku 2013 na 25 vyro?ie bolo vydane video Rozpamatavanie Piper-Noc, ktora zmenila na?e ?ivoty ako krok k zmene bezpe?nosti. V Aberdeene sa konala trojd?ova konferencia, ktora reflektovala pou?enie z Piper Alpha a v?eobecnych otazok bezpe?nosti.

Media [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tato nehoda bola uvedena v roku 1990 v dokumentarnom seriali "Zachrana" o zachrannych a patracich silach RAF na zakladni RAF v Lossiemouthe v epizode Piper Alpha. Zhodou okolnosti bol filmovy ?tab dokumentova? zachranne timy na Loosiemouthe v ?ase nehody Piper Alpha. National Goegrafic predstavil tento incident v epizode zo serialu Sekundy pred katastrofou. V roku 2013 bol o ne??asti nakruteny dokumentarny film Skaza Piper Alpha.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Caplan. Appendix to Opinions (Lord Caplan) pgs 560-739 0/1261/5/1990 [online]. [Cit. 2005-12-18]. Dostupne online.
Caplan. Appendix to Opinions (Lord Caplan) volume 2 chapter 5 Causation 1 [online]. [Cit. 2005-12-18]. Dostupne online.
Department of Trade and Industry (dti). Oil and Gas Resources of the United Kingdom Volume 2 1998 [online]. [Cit. 2005-12-18]. Dostupne online. Archivovane 2005-08-30 z originalu.
BBC News . On This Day [online]. 1988-07-06, [cit. 2006-07-06]. Dostupne online.
Loss Prevention Bulletin (LPB). Piper Alpha - the event, Richardson, S., LPB Issue 122, April 1995, IChemE, UK [online]. . Dostupne online. ^{[
nefunk?ny odkaz
]}
educationscotland.gov.uk. Piper Alpha Memorial Window, Oil Industry Chapel, St. Nicholas' Kirk, Aberdeen. (Image published as Creative Commons by Nick in exsilio on Flickr) [online]. [Cit. 2017-04-04]. Dostupne online. Archivovane 2013-07-03 z originalu.

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).