Peter II. Alexejevi?
(
rus.
Пётр II. Алексеевич
; * 12.(23.) oktober.
1715
? † 19.(30.) januar
1730
) bol
imperator
Ruska
v rokoch
1727
–
1730
, syn
Alexeja Petrovi?a
, vnuk
Petra I. Ve?keho
.
Peter II. vystriedal na ruskom trone imperatorku
Katarinu I.
Bol synom
carovi?a
Alexeja Petrovi?a
a nemeckej
princeznej
Charlotte Christine von Braunschweig-Wolfenbuttel
, posledny mu?sky predstavite? dynastie
Romanovcov
(Romanovci nim vymreli po me?i; po praslici vymrel rod Romanovcov
Al?betou I. Petrovnou
.
Na rusky tron nastupil 17.(06.)05.
1727
ako jedenas?ro?ny a zomrel ako ?trnas?ro?ny na
kiahne
. Peter II. nemal zaujem o vladnutie, sam fakticky nevladol. Realne moc v krajine dr?ala v rukach
Najvy??ia tajna rada
a obzvla?? najbli??i poradcovia imperatora ? najskor
Alexander Danilovi? Men?ikov
, po jeho zvrhnuti prislu?nici rodu Dolgorukov.
Alexej Petrovi?
, otec Petra II.
?arlota von Braunschweig-Wolfenbuttel
, matka Petra II.
Ve?koknie?a Peter Alexejevi? sa narodil 12. 10.
1715
v
Petrohrade
. Jeho otca, carovi?a
Alexeja Petrovi?a
, s najva??ou pravdepodobnos?ou umu?il vlastny otec ? Peter I. v r.
1718
. Jeho matka,
Charlotte Christine von Braunschweig-Wolfenbuttel
, zomrela 10 dni po porode. Peter Alexejevi? nebol plodom lasky. Soba? Alexeja a ?arloty bol vysledkom diplomatickych dohod Petra I., po?skeho kra?a
Augusta II.
a rakuskeho cisara
Karla VI.
. Ve?kolepa svadba sa uskuto?nila v nemeckom meste
Torgau
v oktobri
1711
. Alexej Petrovi? priam nenavidel otcove pro-europske reformy, preto aby zosmie?nil snahu svojho otca ma? moderne europsky vychovaneho vnuka, najal malemu Petrovi Alexejevi?ovi dve ve?ne opite nemecke opatrovate?ky. Tie, aby mali s die?a?om ?o najmenej starosti, napajali ho vinom, od ktoreho rychlo zaspal.
[1]
Po?as prvych ?tyroch rokov ?ivota Petra Alexejevi?a nikto nebral do uvahy ako dedi?a carskeho tronu. Naslednictvo patrilo synom
Petra I.
?
Petrovi Petrovi?ovi
a
Pavlovi Petrovi?ovi
. Obaja v?ak zomreli e?te v ranom detstve, ?o vyvolalo otazky o ?al?om naslednictve.
Od narodenia titulovali Petra Alexejevi?a ako
ve?koknie?a
. Dovtedy sa "carskym" titulom ozna?ovali len synovia carov ako
carovi?i
. Narodenim Petra Alexejevi?a, carovho vnuka sa teda v ruskej historii za?al pou?iva? novy titul pre ozna?enie vnuka panujuceho cara. (Neskor pod?a nariadenia cara Pavla I. sa titulom "ve?koknie?a/ve?kok?a?na" ozna?ovali len potomkovia cara).
Vo februari
1718
v zahrani?nom exile zadr?ali a doviezli do Ruska Alexeja Petrovi?a (syna Petra I.). Tento sa vo vazeni zriekol naroku na tron v prospech maloleteho syna Petra I. ?
Petra Petrovi?a
. U? v lete ale ako trojro?ny zomrel, a tak sa nahle dedi?om tronu stal syn Alexeja Petrovi?a ? Peter Alexejevi?, buduci imperator Peter II.
Po?as choroby Petra I. sa Peter Alexejevi? spoznal s
Ivanom Alexejevi?om Dolgorukovom
, ktory sa neskor stal jeho hlavnym poradcom. V dome Dolgorukovcov sa mlady Peter Alexejevi? zoznamil s viacerymi mladymi ??achticmi zo starych va?enych ruskych rodov, a taktie? so svojou tetou
Al?betou Petrovnou
. Tato skupina ?udi ve?mi ovplyvnila naslednika tronu a jeho zmy??anie. S?ubil, ?e po nastupe na tron odstrani zo sceny ob?ubenca jeho deda ? obavaneho
Men?ikova
, ktory brojil proti v?etkym starobylym bojarskym rodom.
[1]
Ale Petrov nastup na tron mal aj ve?a odporcov. O ?ivot a majetok sa obavali predov?etkym ti, ?o sa podpisali pod rozsudok smrti nad jeho otcom, Alexejom Petrovi?om. Taktie? panovala obava, ?e vnuk konzervativnej
Jevdokije Lopuchinovej
bude protireformne orientovany a bude si ?ela? navrat "starych poriadkov".
[1]
Svojim
dekretom o naslednictve
z
5. februara
1722
car Peter I. zru?il doteraj?i dedi?ny princip naslednictva tronu pre priameho potomka po mu?skej linii a zmenil ho tak, aby si nasledovnika ur?oval priamo uradujuci car. Naslednikom sa tak mohol sta? ktoko?vek, pod?a cara hodny vies? krajinu. Peter Alexejevi? tym bol formalne zbaveny naslednickych prav. Peter I. v?ak v r.
1725
zomrel bez toho, aby ur?il svojho naslednika. Jeho synovia boli m?tvi, a tak nastalo bezvladie ozna?ovane v ruskych dejinach ako
doba palacovych prevratov
.
Aj ke? predstavitelia starobylej ruskej ??achty presadzovali za noveho
imperatora
deva?ro?neho Petra Alexejevi?a, v boji o moc zvi?azila suita na ?ele s knie?a?om Men?ikovom, ktorou sa obklopil zosnuly Peter I. S podporou vojska sa im podarilo do ?ela Ruskeho imperia dosadi? vdovu po Petrovi I. ?
imperatorku
Katarinu I.
Peter II. koncom 20.tych rokov 18. stor.
Aby sa zmierili oba proti sebe stojace tabory, navrhol vicekancelar
Ostermann
soba?
ve?koknie?a?a
Petra Alexejevi?a s
Al?betou Petrovnou
, dcerou Katariny I., ?im by sa zabezpe?ilo pokra?ovanie tradi?nej dedi?nej linie po smrti uradujucej imperatorky. Taketo rie?enie ale bolo zavrhnute z dovodu prili? blizkeho rodinneho vz?ahu (Peter bol vnuk Petra I., Al?beta bola dcera Petra I.), ako aj kvoli namietkam Katariny I. Ta chcela ako svoju nasledni?ku ur?i? prave Al?betu (pod?a niektorych zdrojov to mala by? druha dcera
Anna Petrovna
). Vyber nasledovnika tak bol ponechany na buduci vyvoj.
[2]
V ?ase, ke? podlomene zdravie imperatorky
Katariny I.
davalo tu?i?, ?e zomiera, jej najbli??i poradca a milenec, knie?a
Men?ikov
sa rozhodol za?a? podporova? Petra Alexejevi?a v naslednictve. Viedli ho k tomu ?isto osobne dovody ? sna?il sa presadi? soba? jeho dcery Marie s Petrom Alexejevi?om. Men?ikov by sa tak stal
regentom
, ?im by ziskal prakticky neobmedzenu moc. Na soba? sa mu podarilo ziska? aj suhlas umierajucej Katariny.
[3]
Men?ikovovi odporcovia v?ak chceli zabrani? posilneniu jeho moci tym, ?e vy?lu Petra Alexejevi?a pod zamienkou ziskania vzdelania do zahrani?ia. Po smrti Katariny planovali dosadi? na tron niektoru z jej dvoch dcer ?
Al?betu Petrovnu
alebo
Annu Petrovnu
. Tieto ich plany boli ale prekazene nahlou chorobou a smr?ou Katariny.
[2]
Kratko po smrti Katariny I. ?lenovia najvy??ich organov moci v Ruskej ri?i ?
Najvy??ej tajnej rady
,
Senatu
,
Svatej
synody
Ruskej pravoslavnej cirkvi
, prezidenti kolegii a velitelia armady sa zi?li v palaci a rozhodovali, kto bude novym imperatorom. Nepriatelia Men?ikova opa? prezentovali my?lienku, aby na tron nastupila jedna z dcer Katariny I. Va??ina zu?astnenych sa ale priklonila k Petrovi Alexejevi?ovi, na ktoreho mala do dov??enia veku 16 rokov dohliada? Najvy??ia tajna rada. Men?ikov pris?ubil vyplati? ka?dej z dcer Petra I. po milione rub?ov, ak nebudu klas? preka?ky pri vo?be Petra Alexejevi?a za cara.
[2]
Peter na oplatku musel prisaha?, ?e sa nebude msti? nikomu, kto podpisal rozsudok smrti nad jeho otcom Alexejom Petrovi?om.
[2]
17. maja 1727 imperatorka Katarina I. vo veku 43 rokov zomrela. Tesne pred jej smr?ou bol zostaveny zavet podpisany v mene imperatorky jej dcerou Al?betou. Pod?a tohoto zavetu sa nastupcom Katariny stal vnuk Petra I. ? Peter Alexejevi? ako Peter II. Dole?itym bolo aj ur?enie ?al?ieho naslednictva. V pripade bezdetnosti Petra Alexejevi?a sa nasledni?kou tronu mala sta? Anna Petrovna a jej potomkovia, nasledne jej mlad?ia sestra Al?beta Petrovna s de?mi a a? potom sestra Petra II. ? Natalia Alexejevna. Zarove? bolo stanovene, ?e ti uchadza?i o tron, ktori nie su
pravoslavneho
vierovyznania alebo panuju v zahrani?i, budu z nasledovnictva vylu?eni. Neskor imperatorka
Anna Ivanovna
prikazala svojmu kancelarovi Golovkinovi spali? poslednu vo?u Katariny I. On original spalil, ponechal si v?ak kopiu.
[4]
Jedenasty odsek zavetu bol najva??mi prekvapivym. Imperatorka prikazala ??achticom pripravi? zasnuby cara Petra II. s dcerou knie?a?a Men?ikova a nasledne im vystroji? svadbu. Knie?a Men?ikov si tak zabezpe?il oficialne potvrdenu neobmedzenu moc ako carsky
regent
a do buducna istotu ochrany zo strany potomkov carskeho paru. Men?ikov si vtedy 11 ro?neho cara dal priviez? do svojho palaca "na vychovanie".
Portret Petra II.
autor
Wedekind
, 1730
Jedenas?ro?ny car Peter II. nebol samostatne sposobily vladnu? a realnu moc mal v rukach jeho
regent
knie?a Men?ikov, neskor vicekancelar Ostermann a nasledne ??achtici Dolgoruki. Obdobie regentstva Men?ikova sa takmer vobec neodli?ovalo od vlady imperatorky Katariny I., koniec-koncov fakticky vladca sa nezmenil (Men?ikov realne vladol aj namiesto polonegramotnej Katariny), len sa zva??ila jeho moc. Po zvrhnuti Men?ikova sa k moci dostava rod Dolgorukych.
Nosite?om moci po?as vlady Petra II. zostava organ zalo?eny za vlady Katariny I. ?
Najvy??ia tajna rada
, ktoru tvorilo osem ?lenov z mocnych ruskych ??achtickych rodov (?tyri knie?ata Dolgorukovci, knie?ata M. Golicyn a D. Golicyn, kancelar Golovkin a vicekancelar Ostermann). Pokra?uje tak obdobie postupneho zaniku reforiem Petra I. a silnie vplyv starej rodovej ??achty, ktora sa sna?i uzurpova? si ?o najviac moci. Rada prijala viacero zakonov, v zmysle ktorych mohol by? buduci car vybraty len s jej suhlasom, suhlas Rady car taktie? potreboval, ak chcel vyhlasi? vojnu, uzavrie? mier, zvy?i? dane, udeli? niekomu vy??iu hodnos?, odsudi? na smr? ??achtica alebo ho zbavi? majetku ?i darova? carske statky alebo utrati? peniaze zo ?tatnej pokladnice. Car tak mohol robi? iba to, ?o mu Najvy??ia tajna rada ??achticov dovoli. Upadla armada a obzvla?? Petrom I. vybudovana ruska flotila, ?oraz va??mi sa rozmahala korupcia a rozkradanie. Rozpadla sa ?tatna administrativa a ?tatna pokladnica bola na mizine. Mlady car sa venoval hlavne dvornym plesom, po?ova?kam a vojenskym slavnostiam.
Hlavne mesto Peter II. preniesol z
Petrohradu
do
Moskvy
.
Maria Men?ikovova
,
prva man?elka Petra II.
Maliar J.G. Tannauer
17. maja
1727
bol Peter Alexejevi?, vnuk Petra Ve?keho, korunovany za tretieho imperatora Ruskeho imperia a prijal meno
Peter II.
V sulade so zavetom jeho predchodkyne, imperatorky Katariny I., nemohol car vladnu? samostatne a? do dov??enia 16 rokov veku. Dovtedy sa musel podriadi? rozhodnutiam
Najvy??ej tajnej rady
, ktoru ovladal carsky poradca a regent, knie?a
Men?ikov
.
Men?ikov viedol ne?utostny boj proti ka?demu, kto by mohol predstavova? nebezpe?enstvo pre noveho cara (vo?ba mladeho Petra Alexejevi?a mu plne vyhovovala, nako?ko ziskal moc ako regent a v?aka pripravovanemu soba?u cara s jeho dcerou si zabezpe?il aj buduci prospech pre seba a svoj rod). Dcera Petra I.
Anna Petrovna
bola donutena s man?elom opusti? Rusko.
Anne Ivanovne
, dcere byvaleho cara
Ivana V.
(star?ieho brata Petra I. a jeho spoluvladcu do r.
1696
), zakazali pricestova? z loty?skej
Jelgavy
, aby pozdravila svojho synovca a pogratulovala mu pri prile?itosti nastupu na tron.
V snahe posilni? vplyv na imperatora ho Men?ikov dal previez? kratko po vyhlaseni za dedi?a tronu do svojho palaca na Vasilijevsky ostrov. 25. maja
1727
bol jedenas?ro?ny Peter II. pod?a ?elania Katariny I. (a predov?etkym Men?ikova) zasnubeny s ?estnas?ro?nou Mariou Men?ikovou, dcerou Alexandra Men?ikova. Ziskala tak titul
Jej imperatorske Veli?enstvo
a ro?nu rentu vo vy?ke 34 tisic
rub?ov
. Hoci bol k nej Peter II. laskavy a re?pektoval ju, v svojej sukromnej kore?pondencii z tej doby ju nazyval "porcelanovou babikou".
[1]
Peter II. si vynutil jediny ustupok zo strany Men?ikova ? podarilo sa mu vyslobodi? zo
suzda?skeho
vazenia svoju babi?ku (matku Alexeja Petrovi?a a prvu ?enu Petra I.), ktoru nikdy nevidel,
Jevdokiju Lopuchinovu
a dal ju previez? do
Novodiev?ieho kla?tora
, kde sa jej dostalo dostojneho zaobchadzania.
[2]
?oskoro po nastupe Petra II. na tron Men?ikov v jeho mene vydal dva
manifesty
, ktorymi si mal novy vladar nakloni? obyvate?stvo. Prvym sa odpu??ali v?etky stare nedoplatky dani a ?u?om poslanym do vyhnanstva za neplatenie dani bola darovana sloboda. Za Petra II. bol spusteny proces zmien v trestnom prave, ktory zav??ila
Al?beta I.
. Bolo zakazane vystavovanie roz?tvrtenych tiel popravenych "na vystrahu".
[2]
Zarove? s odpustenim starych dlhov, ktorych vymo?enie bolo zrejme aj tak nerealne, Men?ikov vyvinul ve?ke usilie, aby zvy?il kontrolu nad vyberom dani. Preto po neuspe?nom pokuse vymenova? zemskych komisarov spomedzi miestneho obyvate?stva a poveri? ich vyberom dani (v nadeji, ?e prave oni budu ma? najlep?i preh?ad o miestnej majetkovej situacii obyvate?ov) bolo rozhodnute poveri? miestnych guvernerov, aby oni posielali svojich poslov a vymahali dane od najomcov majetkov, a ich spravcov.
[2]
Petrom I. zavedene 37,5%-ne
protekcionisticke
clo
na vyvoz
konopy
a konopnej priadze bolo zni?ene na 5 %, aby sa podporil obchod a zvy?ili prijmy. Sibirsky ko?u?inovy trh bol od cla uplne oslobodeny.
Druhym manifestom bola knie?atam Trubeckemu, vasilijovi Dolgorukemu a Christophovi von Munnich udelena hodnos? generala-po?neho mar?ala
[1]
, а posledne menovanemu aj titul grofa. Samotny Men?ikov sa stal generalissimom a hlavnym velite?om ruskych vojsk.
V. Serov:
Odchod imperatora Petra II. a Al?bety Petrovny na po?ova?ku
; r.1900
?len Najvy??ej tajnej rady Ostermann zostavil plan vyu?by mladeho Petra II. pozostavajuci zo starovekej a novovekej historie, a geografie, matematiky a geometrie. Vyu?ba obsahovala aj zabavu ? biliard, lov, vojenske umenie, tanec. Povodne mala by? su?as?ou Petrovho vzdelavania aj u?as? na rokovaniach Najvy??ej tajnej rady, av?ak pod?a dostupnych informacii sa tam objavil iba jediny raz ? 21. juna
1727
. Mlady imperator nemal rad u?enie, uprednost?oval vesele zabavy a po?ova?ky
[1]
[2]
, na ktorych ho sprevadzali mlade knie?a Ivan Dolgorukov a sedemnas?ro?na dcera Petra I. Al?beta Petrovna. Men?ikov takisto nenav?tevoval zasadnutia Rady, navrhy zakonov si nechaval nosi? priamo do svojho palaca. Jeho spravanie hodne autokratickeho ?poloder?avnika“ ?oraz viac poburovalo ostatnych ?lenov rady, ako aj samotneho imperatora.
V r.
1727
sa na uzemi usadlosti Men?ikova za?ala vystavba palaca Petra II. Po smrti Petra II. v r.
1730
bola stavba preru?ena, aj ke? u? boli postavene zaklady a prve podla?ie palaca. K dokon?eniu do?lo a? v r.
1761
.
[5]
Peter II. sa vyzna?oval lenivos?ou, nerad sa u?il, zbo??oval zabavu a po?as nej bol ve?mi tvrdohlavy. Z?aleka sa vyhybal intelektualnej praci a zaujmov, nevedel sa sprava? v spolo?nosti, bol vrto?ivy a odvraval ?u?om vo svojom okoli.
[2]
Pri?inou takeho spravania v?ak nebola ani tak prostoduchos? mysle, ako skor nedostatok vychovy, ktorej sa mu ako carskemu vnukovi prive?a nedostalo.
O jeho spravani ?asto referovali zahrani?ni vyslanci a diplomati:
...Monarcha s ka?dym hovori nadradenym tonom a robi si, ?o sa mu zachce. Je tvrdohlavy, nestrpi oponovanie, neustale je vo vire chaosu a zmatku. V?etci jeho spolo?nici su z neho vy?erpani...
(Lefort, sasky vyslanec v Rusku)
[6]
...Nemo?no sa ne?udova? schopnosti cara skryva? svoje umysly, jeho umenie pretvarovania je dokonale. Minuly ty?de? dvakrat ve?eral u Ostermanna, z ktoreho sa kratko predtym smial s Dolgorukovcami. Pred Ostermannom v?ak svoje nazory skryva a rozprava mu, o ?om hovoril s Dolgorukovcami. Umenie pretvarovania je jednou zo zakladnych ??t imperatorovej povahy...
(grof Vratislav, rakusky vyslanec v Rusku)
[6]
...Je ve?mi ?a?ke poveda? s ur?itos?ou ?oko?vek o charaktere 14-ro?neho cara, mo?no sa len dohadova?, ?e bude prchky, razny a hruby...
(vojvoda De Liria, ?panielsky vyslanec v Rusku)
[6]
V.Surikov:
Men?ikov v Berezove.
; r.1883
Petrova naklonnos? k Men?ikovovi a jeho dcere postupne vyprchala. Malo to hne? nieko?ko pri?in: na jednej strane to bola arogancia samotneho Men?ikova, na druhej ?oraz silnejuci vplyv Al?bety Petrovny a knie?at Dolgorukovcov. V de? menin Natalie Alexejevny, 26. augusta, sa Peter pohadal s Men?ikovom a odmietol urych?ovanie svadby. Nariadil v?etky jeho veci pres?ahova? z Men?ikovovho palaca do carskej rezidencie
Peterhof
a bez pisomneho suhlasu imperatora zakazal vyda? komuko?vek peniaze zo ?tatnej pokladnice.
[2]
Navy?e v lete
1727
Men?ikov ochorel. Aj ke? v priebehu piatich a? ?iestich ty?d?ov sa vylie?il, po?as jeho nepritomnosti na carskom dvore jeho nepriatelia nezaha?ali. Odhalili imperatorovi protokoly z vysluchov carovi?a
Alexeja Petrovi?a
(otca Petra II.), na ktorych sa podie?al priamo Men?ikov. 7. septembra
1727
Peter II. po navrate do
Petrohradu
z po?ova?ky vydal prikaz, aby armada prijimala iba jeho rozkazy a 8. septembra
1727
bol Me?ikov obvineny zo zrady a sprenevery ?tatnych pe?azi, zbaveny v?etkych hodnosti a majetku a s celou rodinou (vratane Marie) poslany do vyhnanstva na
Sibir
do mesta
Berezovo
.
Novym hlavnym poradcom imperatora sa stal knie?a Ivan Alexejevi? Dolgorukov.
Neznamy rusky maliar:
Jevdokija Fjodorovna Lopuchinova
; olejoma?ba 18. stor.
Ihne? po zvrhnuti Men?ikova svoju prile?itos? vycitila aj Jevdokija Lopuchinova a 21. septembra napisala vnukovi:
Jediny panujuci imperator, milovany moj vnuk! U? davno bolo mojim ?elanim nielen zablaho?ela? Va?mu Veli?enstvu k ziskaniu tronu, ale aj Vas uvidie?, no k mojmu ve?kemu ?ia?u to doteraz nebolo mo?ne, nako?ko ma knie?a Men?ikov nepustil k Va?mu Veli?enstvu a nechal ma stra?i? v Moskve. Ale teraz ma informovali, ?e bol za svoje ?iny Va?im Veli?enstvom zapudeny; a tak som ziskala odvahu napisa? Vam a pozdravi? Vas. Zarove? sa pytam, ?i Va?e Veli?enstvo nepride do Moskvy, aby ste ma povolali k sebe, preto?e horim nedo?kavos?ou vidie? Vas i Va?u sestru, moju ?ubeznu vnu?ku e?te kym sa pominiem z tohoto sveta.
[2]
Aj ke? pozyvala Lopuchinova vnuka pricestova? do
Moskvy
, obavala sa, ?i po prichode imperatora do Moskvy bude oslobodena a stane sa spoluvladky?ou.
Koncom roka 1727 za?ali pripravy na presun imperatorskeho dvora do Moskvy, kde sa mala odohra? ve?kolepa korunovacia. Za?iatkom januara sa car so svojim dvorom vydal na cestu z
Petrohradu
, ale po?as cesty Peter ochorel a bol nuteny zosta? dva ty?dne v meste
Tver
. Na kratky ?as ostal Peter ne?aleko Moskvy, aby bol ?as v?etko pripravi? na ve?kolepy prichod. Ten sa uskuto?nil 4. februara
1728
.
[2]
Panovanie s Dolgorukovcami (1728 ? 1730)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Pobyt Petra II. v Moskve sa za?al jeho ve?kolepou korunovaciou v
Uspenskom chrame
uprostred
Krem?a
25. februara/8. marca
1728
. Bola to historicky vobec prva korunovacia imperatora v Rusku, ?o ju predur?ilo k tomu, aby sa stala predlohou pre v?etkych naslednikov carskeho tronu. Najvy??ia tajna rada pripravila presny scenar korunovacie ruskeho imperatora, ktory sa stal zavaznym nielen pre Petra II., ale aj pre v?etkych jeho nasledovnikov.
22. novembra 1728 zomrela v Moskve 14-ro?na sestra imperatora, ve?kok?a?na Natalia Alexejevna. Peter v nej stratil blizku doverni?ku. Zarove? sa tak uplne uvo?nila cesta k moci pre knie?ata Dolgorukych. Po presunuti imperatorskeho dvora do Moskvy boli za novych ?lenov Najvy??ej tajnej rady vymenovane knie?ata Vasilij Luki? Dolgorukov a Alexej Grigorievi? Dolgorukov. Zarove? sa z vole cara stal hlavnym komornikom mlade knie?a Ivan Alexejevi? Dolgorukov. Rod Dolgorukych tak ziskal nevidanu moc.
Zvrhnutie Men?ikova zbli?ilo cara Petra s dcerou jeho stareho otca
Annou Petrovnou
. Ke? sa koncom februara
1728
do Moskvy dostala sprava o narodeni syna Anny Petrovny (buduci imperator
Peter III.
), bol v carskom palaci usporiadany ve?kolepy bal. Poslovi, ktory priniesol spravu o narodeni darovali zo ?tatnej pokladnice 300 ?ervoncov (vtedaj?ia mena) a novgorodsky arcibiskup poslal blahoprajny list hol?tajnskemu vojvodovi, man?elovi Anny Petrovny.
[2]
Po prichode Petra II. do Moskvy sa tie? uskuto?nilo jeho stretnutie s babi?kou Jevdokijou. Vz?ah Petra k babi?ke bol v?ak len ve?mi vla?ny, napriek tomu, ?e ho mala ve?mi rada.
Po?as pobytu v Moskve sa Peter II. sustredil len na zabavu, pri?om ?tatne zale?itosti prenechaval na knie?ata Dolgorukovcov. Dokonca aj sami Dolgorukovci, obzvla?? Ivan Alexejevi?, sa s rozhor?enim vyjadrovali o neviazanom ?ivote immperatora a jeho nezaujme o panovanie. Av?ak priamo mu ni? nevy?itali a ani sami sa nezaoberali ?tatnymi zale?itos?ami. Pod?a slov historika S.M. Solovjeva sa zahrani?i vyslanci vyjadrovali o sprave ?tatu nasledovne:
V?etko v Rusku je v hroznom neporiadku, car sa nestara a ani nejavi zaujem sa niekedy v buducnosti stara? o ?tat; ka?demu dlhuju peniaze a Boh vie, kde v?etky financie te?u; ka?dy kradne, ?o mu sily sta?ia. V?etci ?lenovia Najvy??ej tajnej rady su chori a Rada nezasada; ostatne in?titucie taktie? nevykonavaju svoju ?innos?; s roznymi ?alobami sa roztrhlo vrece a ka?dy si robi, ?o sa mu zachce.
[2]
V roku 1728 sasky vyslanec Lefort prirovnal Rusko za vlady Petra II. ku korabu, ktory je po mori vo?ne una?any vetrami, zatia? ?o kapitan a jeho posadka spia alebo sa spijaju do nemoty. Ka?dy sa pod?a neho obava prija? ?o i len maly kusok zodpovednosti a v?etci ?akaju, kym lo? stroskota, aby si medzi sebou rozdelili koris?.
[7]
?lenovia Najvy??ej tajnej rady Apraksin, Golovkin a Golicyn, tvoriaci takmer polovicu Rady, boli ?oraz viac nespokojni s tym, ?e imperator sa nezu?ast?uje ?innosti Rady a taktie? ?al?i ?lenovia ? knie?a Alexej Dolgoruky a Osterman ako sprostredkovatelia medzi imperatorom a Radou nechodia na rokovania. Rada im musi vlastne nazory a rozhodnutia posiela? s prosbou o ich realizaciu. Armada i namornictvo su v hlbokej krize, Peter II. sa o ne vobec nezaujima. Je nedostatok municie aj mladych schopnych velite?ov, z ktorych mnohi boli prepusteni. Vystavba novych lodi bola zastavena a car cele namornictvo vidi len ako nutne zlo vyu?ite?ne len v ?ase vojenskeho konfliktu. Pres?ahovanie hlavneho mesta do vnutrozemia, ?aleko od pristavov flotily taktie? situacii neprospieva.
Po?as panovania Petra II. boli ?aste rozne ?ivelne katastrofy, napr.
23. aprila
1729
v Moskve v osade
Kukuj
vznikol rozsiahly po?iar. Pri jeho haseni v?ak niektori vojaci lupili v domoch cudzincov hroziac sekerami si privlast?ovali ich cennosti. Rabovaniu zabranil len prichod cara. Ke? sa Peter II. dozvedel o krade?iach, dal zatknu? vinnikov a spustil vy?etrovanie, av?ak Ivan Dolgorukov zabezpe?il zni?enie spisu, nako?ko bol velite?om vinnikov.
[2]
Taktie? vzrastol po?et ozbrojenych prepadov, be?nym sa stavalo plienenie a vypa?ovanie majerov, knie?acich sidiel, ojedinele aj kostolov. V krajine nekontrolovane operovali viacere ozbrojene tlupy banditov.
Prekvitala korupcia a rozkradanie ?tatnych financii v obrovskych rozmeroch.
[2]
Naopak, po obdobi represii nastalo zni?ovanie finan?nych a da?ovych povinnosti a regrutovania brancov, navy?e 4. aprila
1729
bol zlikvidovany obavany trestnopravny organ ? ?
Preobra?ensky prikaz
“ (v rus. Преображенский приказ). Jeho agenda bola rozdelena medzi ?
Najvy??iu tajnu radu
“ a ?
Senat
“ v zavislosti od dole?itosti.
Preh?bili sa aj rozpory s cirkvou. Po smrti Men?ikova opozi?ne duchovenstvo pocitilo svoju rastucu silu a za?alo otvorene vystupova? za navrat k principu patriarchatu.
[2]
Od ?ias Petra I. sa cirkevnou agendou zaoberal viceprezident ?
Svateho Sinodu
“ Feofan Prokopovi?. Propkopovi? bol obvi?ovany zo zhovievavosti k stale silnejucemu vplyvu
luteranstva
a
kalvinizmu
. Medzi jeho najva??ich kritikov patril rostovsky
arcibiskup
Georgij Da?kov a Markell (Pody?evsky).
[2]
Zasnubenie s Katarinou Dolgorukovou
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Katarina Alexejevna Dolgorukova; neznamy maliar, r. 1729
Prostrednictvom svojho priate?a Ivana Dolgorukeho sa imperator na jese?
1729
zoznamil s jeho sestrou, sedemnas?ro?nou k?a?nou Katarinou Alexejevnou Dolgorukovou a za?ubil sa do nej.
19. novembra
Peter II. zvolal Najvy??iu tajnu radu a oznamil tam svoj umysel o?eni? sa s k?a?nou. Svadba sa konala
30. novembra
1729
v Lefortovom palaci v
Moskve
.
[8]
Vyskytli sa v?ak aj hlasy, pod?a ktorych prave Dolgorukovci prinutili imperatora uzavrie? man?elstvo. Pozorovatelia ?asto kon?tatovali, ?e Peter II. sa ?asto na verejnosti k svojej nastavajucej sprava chladno. Za?iatkom januara
1730
na tajnej schodzke dokonca Ostermann i Al?beta Petrovna odhovarali imperatora od svadby.
[1]
[2]
Termin svadby bol vyty?eny na
19. januara
1730
, no nikdy k nej nedo?lo kvoli pred?asnej smrti imperatora.
6. januara
1730
na sviatok Zjavenia Pana (sviatok pravoslavnej cirkvi ?Krstenie Pana“), neh?adiac na kruty mraz, sa Peter II. spolu s po?nym mar?alom Minichom a Ostermanom zu?astnil vojenskej prehliadky na po?es? krstenia vodou v rieke
Moskva
. Po navrate do palaca imperatora zachvatila horu?ka vyvolana za?inajucimi
kiah?ami
. V obave o svoje postavenie a ?al?iu buducnos? seba a pribuznych po smrti svojho ochrancu ? imperatora Petra sa Ivan Dolgorukov rozhodol dosta? na tron svoju sestru. V tom zmysle sfal?oval zavet imperatora.
[1]
[2]
[6]
Vyu?il pritom svoju schopnos? napodobni? rukopis Petra II. Po smrti Petra II. Ivan Dolgorukov vybehol na ulicu, vytasil
kord
a zvolal:
?Nech ?ije imperatorka Katarina Druha Alexejevna!“
. Po tomto incidente bol uvazneny a spolu s rodinou a k?a?nou Katarinou Dolgorukovou poslany do do?ivotneho vyhnanstva na
Sibir
.
O jednej hodine v noci z 18. na
19. januara
(30. januara)
1730
sa ?trnas?ro?ny imperator bluzniac prebral a kazal si osedla? kone, preto?e chce nav?tivi? sestru Nataliu Alexejevnu (ta v?ak u? v tom ?ase ne?ila). O nieko?ko minut zomrel, nezanechajuc ani vlastnych potomkov, ani ur?eneho naslednika. Smr?ou Petra II. vymrel rod
Romanovcov
po me?i.
Sarkofag Petra II.
Peter II. bol pochovany v
Archanjelskom kostole
Moskovskeho krem?a
.
Napriek kratkosti panovania Petra II., zahrani?na politika Ruskeho imperia za jeho vlady bola ve?mi aktivna. Jeho poradca Ostermann sa plne spoliehal na spojenectvo s Rakuskom, ?o nevzbudzovalo Petrove obavy, konieckoncov jeho starym otcom z matkinej strany bol kra?
Karol VI.
a sesternicou buduca cisarovna
Maria Terezia
. Zaujmy Ruskeho imperia a Rakuska sa v mnohom zhodovali ? predov?etkym v nepriate?skom vz?ahu k
Osmanskej ri?i
.
[2]
Spojenectvo s Rakuskom v?ak v tej dobe automaticky znamenalo napate vz?ahy s Francuzskom a Anglickom. Ani plan vylep?i? tieto vz?ahy pri prile?itosti korunovacie
Juraja II.
v?ak nevy?iel z dovodu umrtia hlavneho ruskeho vyslanca vo Francuzsku a Anglicku Borisa Ivanovi?a Kurakina.
[2]
Vz?ahy Ruska s
Po?skom
sa zna?ne zhor?ili po tom, ?o Poliaci za?ali otvorene pova?ova?
Kuronsko
, v ktorom vladla s man?elom
Anna Ivanovna
, za svoju provinciu a chceli ho rozdeli? medzi vojvodstva.
Moricovi Saskemu
, neman?elskemu synovi po?skeho kra?a
Augusta II.
, bol zakazany soba? s
Al?betou Petrovnou
i
Annou Ivanovnou
.
[2]
Teritorialnymi spormi boli takisto za?a?ene aj vz?ahy s
?inou
, pre ktore boli preru?ene obchodne cesty veduce cez ?inske hranice. ?ina chcela ziska? ju?nu ?as?
Sibiri
a? po mesto
Tobo?sk
, v ktorom ?ila ve?ka ?inska komunita.
20. augusta
1727
sa ruskemu vyjednava?ovi grofovi Raguzinskemu podarilo uzatvori? s ?inou dohodu, na zaklade ktorej ostali hranice nezmenene a znova sa rozprudil obchod s ?inskymi provinciami.
Spravy o vo?be Petra II. za cara boli obzvla?? dobre prijate v
Dansku
, ke??e s tetou Petra bol ?enaty blizky pribuzny kra?a, vojvoda Hol?tajnsky, ?o mohlo by? zakladom spojenectva s Danskom.
Naopak, vo
?vedsku
bol postoj k Rusku nepriate?sky ? k ruskemu vyslancovi sa spravali chladno, zatia? ?o tureckeho vyslanca zah??ali pozornos?ou. ?vedsko prinutilo Rusko za?a? vojnu, aby si nasledne mohlo vy?iada? pomoc od Francuzska a Anglicka. Pokra?ovali spory vyplyvajuce z vi?azstva Ruska v
Severnej vojne
: ?vedsko hrozilo, ?e neuzna Petra II. za imperatora, ak mu Rusko nevrati mesto
Vyborg
. Nakoniec v?ak ?vedsko pod hrozbou vojenskeho konfliktu s e?te stale bojaschopnou ruskou armadou a namornou flotilou ustupilo a upustilo od uzemnych narokov. Napate vz?ahy v?ak prevladali aj na?alej. ?vedsko (s podporou Anglicka a Francuzska) s Tureckom dokonca pripravovalo utok na Rusko. Neskor sa ale v?etko zmenilo a ku koncu vlady Petra II. sam ?vedsky kra? prejavil zaujem o spojenectvo s Ruskom.
[2]
18. storo?ie
je v historii Ruska zname okrem ineho aj ve?kym mno?stvom tzv. kres?anskych a vojenskych ?carov-samozvancov“ ? panovnici a ?lenovia ich rodin, nech u? umreli prirodzenou smr?ou, alebo boli zavra?deni v dosledku palacoveho prevratu, nezostali bez ?dedi?ov“, ktori sa v zapati vyhlasili za carov. Vynimkou nebol ani Peter II. Jeho nahla smr? v mladom veku taktie? vyvolala medzi jednoduchym ?udom ?pekulacie o dvoranoch, ktori sa chceli zbavi? nepohodlneho cara, ktory sa sna?il zlep?i? ?ivot oby?ajnych ?udi.
Chyry o tom, ?e Petra II. vymenili a zatvorili niekde do vazenia sa za?ali ?iri? u? kratko po jeho smrti. V jednom zo spisov tajnej policie sa zachoval rozhovor dvoch neznamych ro?nikov, v ktorom jeden rozpraval druhemu, ?e v ?ase choroby bol car vymeneny za isteho tulaka a zamurovany do steny. Ale po dlhom vazneni sa mu podarilo utiec? a schova? sa v kla?tore.
[9]
Iny podvodnik sa objavil v Zavol?i, pri?om pod?a jeho vlastnych slov on, buduci carovi?, spolu s knie?a?om Golicynom, Ivanom Dolgorukovom a grofom Minichom boli v zahrani?i kupova? lovecke psy. Po?as cesty mlady carovi? ochorel na kiahne a bol vymeneny a dovezeny do Talianska, kde ho uvaznili v kamennej ve?i s jedinym okienkom na podavanie jedla a vody. Vo vazeni stravil 24 a pol roka a potom sa rozhodol utiec?. ?al?ich deva? rokov cestoval po celom svete, potom sa vratil do vlasti. Falo?ny car ne?etril s?ubmi ? s?ubil, ?e po jeho korunovacii zavedie slobodu vierovyznania a oslobodi od dane ro?nikov. Av?ak, nepravy Peter II. bol zatknuty a vypo?uvany ? vtedy prezradil svoje prave meno ? Ivan Michajlov.
[9]
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
История России
. [s.l.] : Аванта+, 1997.
ISBN
5-89501-002-4
. Kapitola От дворцовых переворотов до эпохи Великих реформ, s. 61-67. (v ru?tine)
- ↑
a
b
c
d
e
f
g
h
i
j
k
l
m
n
o
p
q
r
s
t
u
v
w
x
СОЛОВЬЁВ, С. М..
История России с древнейших времён
.
[1]
: [s.n.]. Kapitola Глава вторая. Царствование императора Петра II. Алексеевича. (v ru?tine)
- ↑
КОСТОМАРОВ, Николай Иванович.
Русская история в жизнеописаниях её главнейших деятелей
. Moskva
[2]
: Эксмо, 2007. Kapitola Глава 18. Князь Александр Данилович Меншиков. (v ru?tine)
- ↑
Д. Н. Бантыш-Каменский, Биография Меншикова, Прим.105
- ↑
Петра II дворец :: Энциклопедия Санкт-Петербурга Заголовок добавлен ботом
- ↑
a
b
c
d
ГОРДИН, Яков Аркадьевич.
Меж рабством и свободой
. Petrohrad : Лениздат, 1994. S. 107-110, 380 str.. (v ru?tine)
- ↑
Михаил Геллер.
История Российской империи
[online]. [Cit. 2008-08-21].
Dostupne online.
- ↑
МАНШТЕЙН, Кристоф Герман.
Записки о России генерала Манштейна
. [s.l.] :
[3]
. Kapitola Часть первая. (v ru?tine)
- ↑
a
b
Самозванцы всея Руси
[online]. Moskva: Коммерсантъ, 2003-09-29, [cit. 2008-09-09].
Dostupne online.
(v ru?tine)
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku
Пётр II
na ruskej Wikipedii.