z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Pertinax
, celym menom
Publius Helvius Pertinax
(*
1. august
126
? †
28. marec
193
) bol
rimsky cisar
, ktory vladol od 1. januara do 28. marca v roku 193.
Pertinax sa narodil v Ligurii. Otec
Helvius Successus
, povodne prepusteny otrok pracoval v obchode s drevom. Pertinax za mlada spo?iatku vyu?oval vo svojom rodisku gramatiku, potom nastupil k vojsku a ako mu? vynikajucich schopnosti dosiahol hodnos? velite?a, ktory velil jednotkam v Syrii, Britanii a Moesii. Potom sa na krat?i ?as vratil k ob?ianskemu ?ivotu a vykonaval funkciu prokuratora v Italii a neskor v Dacii. Znova ho povolali do armady, kde ako velite? legie v Pannonii bojoval proti Germanom.
Zu?astnil sa na ?a?eni
Marca Aurelia
pri obrane severnych hranic ri?e a cisar ho ako jedneho z najschopnej?ich velite?ov povy?il do senatorskeho stavu s hodnos?ou pretora.
V roku
171
bojoval v Raetii v roku
175
v Syrii pri potla?eni povstania
Avidia Cassia
. Za vlady
Commoda
upadol do nemilosti pre podozrenie na u?asti sprisahania, ale v roku
185
ho povolali z vyslu?by aby prevzal velenie nad armadou v Britanii.
V roku
188
bol v provincii Africa prokonzulom a v ?ase zavra?denia Commoda pretorianmi zastaval urad mestskeho prefekta v Rime. Hne? po smrti Commoda na prelome rokov
1. januara v roku 193
pretoriani vyhlasili Pertinaxa za cisara. Hospodarsky stav ri?e po vlade jeho predchodcu bol ve?mi zly, preto sa pokusil o reformy, ktore by mohli zlep?i? stav ?tatnych financii. Svojou a? uzkostlivou ?etrnos?ou v?ak ve?mi skoro pri?iel o popularitu. Po nezhode s pretorianmi, ktorym vyplatil len polovicu zo s?ubenych odmien bol 28. marca v roku
193
zavra?deny na podnet svojho nastupcu
Didia Juliana
.