z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Pama? s priamym pristupom
alebo
RAM
(
angl.
Random Access Memory
) je
pama?
s vo?nym (nahodnym, ?ubovo?nym)
pristupom
. ?as zapisu do pamate je rovnaky bez oh?adu na umiestnenie udaja v pamati. Jej opakom je
pama? so sekven?nym pristupom
. Prve polovodi?ove RAM pri?li na trh na za?iatku sedemdesiatych rokov.
Dnes sa pou?iva ozna?enie RAM nepresne len ako synonymum pre
opera?nu pama?
(pozostava z RAM ?lankov) alebo len pre
RWM
(Read-Write Memory = Pama? pre ?itanie a zapis). Pamate typu RAM su dnes vyhradne
polovodi?ove
, kedysi sa pou?ivali pamate napriklad feritove, pamate na tenkych vrstvach ?i bubnove pamate. Polovodi?ove RAM su ve?mi rychle, ale su drah?ie ako ine typy. Pou?ivaju sa predov?etkym ako opera?ne pamate po?ita?ov. Slu?ia na ukladanie udajov, ktore po?ita? potrebuje na spracovanie prave vykonavanej ulohy.
Ozna?enie RAM sa niekedy nepresne pou?iva aj ako synonymum len pre
DRAM
.
Udaje, ktore treba uchova? aj po vypnuti po?ita?a sa ukladaju do externej pamate po?ita?a typu RAM - to je napr. diskova mechanika,
CD-ROM
, disketa a.i., ktore su podstatne pomal?ie ako polovodi?ova RAM, ale nezavisle od napajania, lacnej?ie a mo?u ma? podstatne vy??ie kapacity.
- RWM
(Read-Write Memory), (!) v praxi sa zau?ivala skratka RAM
- energeticky zavisla (?volatile“) RWM (RAM) [straca obsah po odpojeni elektrickej energie]:
- SRAM
(Static Random Access Memory)
- DRAM
(Dynamic Random Access Memory)
- energeticky nezavisla =
NVRAM
(Non-Volatile Random Access Memory):
- FeRAM
(Ferroelectric Random Access Memory)
- MRAM
(Magnetic Random Access Memory)
- PCRAM
(Phase Change Random Access Memory)
- ...
- ROM
(Read-Only Memory) [v?etky su
NVRAM
]:
- interna (polovodi?ova):
- klasicka ROM
- PROM
(Programmable Read-Only Memory)
- EPROM
(Erasable Programmable Read-Only Memory)
- EAROM
(Electrically Alterable Read-Only Memory )
- EEPROM
(Electrically Erasable Programmable Read-Only Memory)
- externa:
- pevny disk
,
disketa
...
- bipolarne pamate
- dnes sa kvoli nizkej hustote integracie a vysokej energetickej naro?nosti u? vobec nepou?ivaju, pri?om kedysi ich pomerne vysoku rychlos? (desiatky
ns
) dne?ne CMOS pamate prekra?uju
- unipolarne pamate
- zalo?ene na
MOSFET
tranzistoroch - dne?ne pamate su vyhradne kon?truovane len touto technologiou