Pismo ma v jazykovede viacero definicii, konkretne ich mo?no zhrnu? takto:

• A) v?etky druhy optickych dorozumievacich prostriedkov (t.j. napr. aj dymove, svetelne a ine signaly, uzlove pismo, vzorce, piktogramy, zna?ky na letisku), v u??om zmysle len opticke dorozumievacie prostriedky trvalej?ieho charakteru (teda napr. bez svetelnych, dymovych a pod. signalov)
• B) sustava grafickych znakov vnimate?nych zrakom (v ?ir?om zmysle aj hmatom), ktora sa da pou?i? na komunikovanie v?etkych alebo len ?asti my?lienok (myslenia) v priestore a ?ase (t.j. napr. aj vzorce, piktogramy domorodcov, zna?ky na letisku), v u??om zmysle len ak slu?i aj na prenos my?lienok v?eobecnej?ieho charakteru (teda napr. bez vzorcov a zna?iek na letisku)
• C) sustava grafickych znakov vnimate?nych zrakom (v ?ir?om zmysle aj hmatom), ktora sa da pou?i? na komunikovanie v?etkych (a ktorychko?vek) my?lienok (myslenia) v priestore a ?ase
• D)sustava grafickych znakov vnimate?nych zrakom (v ?ir?om zmysle aj hmatom), ktora sa da pou?i? na komunikovanie v?etkych (a ktorychko?vek) my?lienok (myslenia) v priestore a ?ase, a ktora ?iasto?ne alebo v uplnosti zachytava (aj) zvukovu stranku jazyka (tato definicia u viacerych autorov splyva s definiciou C)
• E) sustava grafickych znakov ad B/C/D ako forma komunikacie
• F) sustava grafickych znakov ad B/C/D spolu s konkretnym suborom konvencii na ich pou?ivanie, system konvencii na zapis jazyka (napr. nemecke pismo, anglicke pismo); synonyma su: pismovy/pisomny system, pismova/pisomna sustava, sustava/system pisma, pisacia sustava/pisaci system, (?) system zapisu
• G) sustava grafickych znakov ad B/C/D, ktore (systematicky) suvisia s niektorou konkretnou ?trukturou jazykoveho systemu (napr. abecedne pismo, logograficke pismo); synonyma su: pismovy/pisomny system, pismova/pisomna sustava, sustava/system pisma, pisacia sustava/pisaci system, typ pisma
• H) jeden spolo?ny inventar znakov sustavy grafickych znakov ad B/C/D, typograficka forma pismoveho systemu ad G (napr. latinske pismo, cyrilske pismo, arabske pismo); synonymum je druh pisma

Podrobnosti k vy??ie uvedenym definiciam pozri ni??ie a v ?lanku typ pisma (jazykoveda) pri vysvet?ovani rozsahu pojmu "pismo". ?al?ie definicie pisma pozri v ?lanku pismo .

Nauky o pisme [ upravi? | upravi? zdroj ]

?pecialna nauka o systeme skuto?neho pisma sa vola grafematika (alebo grafemika ?i teoria grafickych sustav ). V?eobecny odbor ?tudujuci pismo v naj?ir?ich suvislostiach sa vola gramatologia . Gramatologia zah??a popri grafematike aj metagrafematiku (?tuduje graficke prostriedky ine ne? vlastne pismo) a pripadne aj subgrafematiku (?tuduje protopismo). Niekedy sa pre nauku o grafickych systemoch, vnimanych z funk?neho h?adiska, odporu?a nazov grafologia (pozor na zamenu so pseudovedou rovnakeho mena). Okrem toho sa pismom zaoberaju aj ?al?ie discipliny - najma epigrafia a paleografia . ^[1]

Definicia pisma [ upravi? | upravi? zdroj ]

Slovenske a ?eske texty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Pismo je sustava znakov umo??ujuca prevod ?udskej re?i do trvanlivej podoby vnimanej zrakom (resp. hmatom pri slepeckom pisme) a tak komunikova? bez oh?adu na ?asove a priestorove preka?ky, ako aj fixova? re?. ^[2]
• Pismo je predov?etkym sustava konven?nych vizualnych znakov, ktore ?udia pou?ivaju na komunikovanie medzi sebou. Vy?erpavajucu definiciu pisma podava V. Istrin [v knihe Razvitije pisma , Moskva 1961]. Pod?a neho je to prostriedok komunikacie, ktory ma vzh?adom na zvukovu re? pomocnu, od nej odvodenu povahu a slu?i na dorozumievanie v priestore a v ?ase. ^[3]
• Pismo je system grafickych znakov slu?iacich na zachytenie alebo na nahradenie hovoreneho alebo ?ir?ie sluchoveho jazyka, ktory mo?no vnima? zrakom alebo dotykom. Pismo je teda sekundarnym sposobom komunikacie. ^[4]
• Pismo je sustava znakov, prijata vymedzenou skupinou ?udstva na graficke vyjadrenie re?i. ^[5]
• Pismo je sustava grafickych znakov na zachytenie re?i ^[6]
• Pismo je sustava grafickych znakov zoskupenych do celkov pod?a ?truktury jednotlivych jazykov [v ?eskom originali je v?ak uvedena definicia: ozna?enie pre subory grafickych znakov zoskupovanych do celkov pod?a ?truktury jednotlivych jazykov] ^[7]
• Pismo je znazornenie jednotlivych hlasok alebo celych slov vidite?nymi zna?kami. ^[8]
• Pismo su ryte, ma?ovane, tla?ene a ine graficke znaky slu?iace na trvale zaznamenavanie my?lienok a slov. Pismo zachytava spravu nezavisle od priestoru a ?asu. ^[9]
• Pismo je 1.V naj?ir?om zmysle v?etky druhy optickych dorozumievacich prostriedkov (napr. uzlove ?pismo“, vlastne pismo, tla?, dymove, svetelne a ine signaly), 2. v u??om zmysle sustava pisanych znakov vyjadrujuca jazykove znaky hovorenej re?i a umo??ujuca obraca? sa na adresatov vzdialenych priestorovo aj ?asovo. ^[10]
• Pismo je subor konven?nych grafickych znakov slu?iacich a pou?ivanych na prenos vyznamov. ^[11]

Zahrani?ne texty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Pismo je znakovy system fixacie re?i umo??ujuci pomocou grafickych (?na?ertate?nych (grafi?eskich)“) prvkov sprostredkova? (?peredava?“) re?ovu informaciu na dia?ku a upevni? ju v ?ase. Piktografia, kipu, vampumy at?. do pisma e?te nepatria. ^[12]
• (i) Pismo/pisanie (?writing“) je forma ?udskej komunikacia prostrednictvom suboru vidite?nych zna?iek, ktore sa na zaklade konvencie vz?ahuju na niektoru konkretnu ?trukturalnu urove? jazyka. (ii) Pismovy system (synonyma su “script“, ortografia) je subor vidite?nych zna?iek, foriem alebo ?truktur (?marks, forms, or structures“) nazyvanych znaky alebo graficke symboly (?characters or graphs“), ktore sa vz?ahuju na niektoru ?trukturu lingvistickeho systemu. (Tak?e existuje napr. logograficky pismovy system, konsonanticky pismovy system at?.). ?trukturou lingvistickeho (teda jazykoveho) systemu sa mysli text (- k tomu nepatri ?iaden pismovy system), re?ovy akt (-k tomu patria obrazkove znaky), slovo (-k tomu patri logograficky pismovy system), morfema (- k tej patri takisto logograficky pismovy system), slabika (- k tej patri slabi?ny pismovy system), segment (-k tomu patri spoluhlaskove pismo), fonema (- k tej pari abecedne pismo), fona (- k tej patri foneticka abeceda) a ?feature“(- k tej patri ?featural writing“). Pod?a tohto zdroja sa teda aj obrazkove pismo (piktograficke pismo) vyslovne chape ako pismo vz?ahujuce sa na jazyk (presnej?ie na jeho ?trukturu ?re?ovy akt“), pod?a inych zdrojov sa obrazkove pismo nevz?ahuje na jazyk, ale len na my?lienku/vyznam. ^[13]
• Pismo (angl. "script", fr. "ecriture") je mno?ina grafickych znakov pou?ivana pre pisanu formu jedneho alebo viacerych jazykov. Poznamka Na rozdiel od nahodnej podmno?iny znakov je pismo definovane svojou odli?nos?ou vo?i inym pismam; ?itatelia jedneho pisma mo?u by? neschopni ?ahko ?ita? glyfy ineho pisma, aj ke? je medzi nimi historicky vz?ah. ^[14]
• (i) Pismo ("script") je maximalna suprava znakov pou?ivanych na pisanie jazykov alebo na transkribovanie lingvistickych dat, [?a] ktore maju spolo?ne vyzorove vlastnosti, spolo?nu mno?inu typickych spravani, spolo?ne dejiny vyvoja, a ktore by boli niektorou komunitou pou?ivate?ov identifikovane ako pribuzne. Priklady su: latinske pismo, arabske pismo, thajske pismo, devanagari, ?inske pismo at?. (ii) Pismovy system je implementacia jedneho alebo viacerych pisem ("scripts") s cie?om vytvori? uplny system na pisanie konkretneho jazyka. Va??ina pismovych systemov je primarne zalo?ena na jednom pisme; vyznamnymi vynimkami su pismove systemy pre japon?inu a korej?inu. Ve?a jazykov ma viacero pismovych systemov (napr. mongol?ina). ^[15]
• (i) Pismo/pisanie (?writing“) je system zaznamenavania jazyka prostrednictvom vidite?nych alebo hmatate?nych zna?iek, ktore systematickym sposobom suvisia s jednotkami re?i (napriklad abecedne vs. logograficke pismo). (ii) Pismovy system je mno?ina vidite?nych alebo hmatate?nych znakov pou?ivanych na reprezentaciu jednotiek jazyka systematickym sposobom s cie?om zaznamenania sprav, ktore vie nasledne pochopi? ("retrieve") ktoko?vek ovladajuci predmetny jazyk a pravidla na zaklade ktorych su jeho jednotky zakodovane v pismovom systeme [Pod?a textu (napr. v hesle Script) vidno, ?e autor touto definiciou pova?uje za pismovy system abecedu, logografiu at?., kym za ?script“ pova?uje cyrilske, ruske a podobne pismo]. (iii) Pismo (?script“) je graficka forma pismoveho systemu. (napr. cyrilske, ruske at?. ?script“) V netechnickych kontextoch sa ?asto pou?iva ako synonymum terminov pismovy system alebo abeceda, od ktorych by v?ak mal by? odli?ovany.... ^[16]
• Pismo je system ?udskej interkomunikacie prostrednictvom konven?nych vidite?nych zna?iek ...[pri?om ale] Uplne vyvinute pismo sa stalo nastrojom na vyjadrovanie lingvistickych prvkov prostrednictvom vidite?nych zna?iek. ^[17]
• Pismo je system viac ?i menej trvalych zna?iek pou?ivanych na reprezentovanie prehovoru (?utterance“) tak, ?e sa da viac ?i menej presne rekon?truova? (?recovered“) bez zasahu (?intervention“) autora prehovoru. ^[18]
• System zna?iek s konven?nou referenciou, ktory (ktora?) komunikuje informacie. ^[19]
• Pismo/pisanie (?writing“) je ?fixacia“ hovoreneho jazyka v trvalej alebo polotrvalej forme. ^[20]
• (i) Pod?a exkluzivistov: Pismo je len uplne pismo, teda taky system grafickych symbolov, ktory sa mo?e pou?i? na sprostredkovanie akychko?vek a v?etkych my?lienok (myslenia). (ii) Pod?a inkluzivistov: Pismo je akyko?vek system grafickych symbolov, ktory sa pou?iva na sprostredkovanie isteho mno?stva my?lienok (myslenia). Zah??a nielen uplne pismo, ale aj ?iasto?ne pismo, teda napr. matematicke zna?ky, chemicke vzorce, petroglyfy, indianske piktografy a medzinarodne symboly (Zakaz parkovania). ^[21]
• Pismovy sytem (synonyma su “script“, ortografia) je dany subor pisanych zna?iek spolu s konkretnym suborom konvencii na ich pou?ivanie. (napr. nemecky pismovy system, anglicky pismovy system) ^[22]
• Pismo v ?ir?om zmysle sp??a aspo? jeden z nasledujucich bodov: a) je to subor umelych grafickych znakov na trvalom alebo elektronickom povrchu, b) jeho u?elom je komunikacia, c) pou?iva zna?ky, ktore sa konven?ne vz?ahuju na hovorenu re? (systematicke usporiadanie signifikantnych vokalnych zvukov) alebo elektronicke programovanie takym sposobom, aby sa dosiahla komunikacia. Pismo v u??om zmysle (uplne pismo) sp??a v?etko tri body. ^[23]
• (i) Pismo ("script") je subor odli?nych zna?iek konven?ne pou?ivanych na reprezentovanie pisanej formy jedneho alebo viacerych jazykov; dole?ite je, ?e mo?no hovori? o "script"e bez toho, aby sa malo na mysli jeho pou?itie pre dany jazyk. Priklady: rimsky "script", ?insky "script". (ii) Pismovy system je "script" pou?ivany na reprezentaciu konkretneho jazyka. Pismovy system teda znamena "pismovy system pre dany jazyk". (iii) Ortografia je bu? synonymum pismoveho systemu, alebo synonymum ?tandardizovanej ortografie [po slovensky pravopisu]. ^[24]
• (i) Pismo ("writing") je system zaznamenavania jazyka prostrednictvom vidite?nych alebo hmatate?nych zna?iek [?al?ie tam uvedene vyznamy anglickeho slova writing neplatia pre sloven?inu]) ...a pismo je len "gloticke pismo" v zmysle definicie Roya Harrisa (teda pismo zalo?ene na jazyku), (ii) Pismovy system je jednak pismovy system jedneho jazyka a jednak abstraktnej?i koncept, teda napr. logograficky pismovy system, slabi?ny pismovy system a pod. (iii) Pismo ("script") je graficka forma jednotiek pismoveho systemu (napr. latinka, cyrilika). ^[25]
• (i)Pismo/pisanie (?writing“) je pou?ivanie grafickych zna?iek na vyjadrenie ?pecifickych lingvistickych prehovorov. (ii) Pismovy system je system grafickeho reprezentovania prehovorov jazyka. (iii) Pismo (?script“) je v?eobecny termin pre pismovy system bez oh?adu na jeho ?trukturalny charakter. ^[26]
• (i) Pismo je inventar pismovych znakov (=grafickych znakov, ktore vyjadruju jazykove jednotky), napr. latinske, grecke, cyrilske pismo. (ii) Pismovy system (=grafia) je ta ?as? jazyka, ktora sa vz?ahuje na prvky a pravidelnosti pisania. (iii) Typ pisma je trieda pismovych systemov, ktorych pismove znaky sa v?dy vz?ahuju na rovnake jazykove jednotky (napr. abecedny, sylabicky, logograficky typ pisma). ^[27]
• Suhrn v?etkych grafickych znakov zhrnutych v nejakom systeme, najma pismen, ktorymi sa vidite?ne zachytavaju hlasky, slova, vety nejakeho jazyka a tak umo??uju ?itate?nu reprodukciu jazyka. ^[28]
• (i) Pismovy system je graficky system, ktorym sa zobrazuje (nejaky) jazyk, pri?om je analyticka jednota pisaneho jazyka rozhodujucim defini?nym kriteriom (napr. abecedny pisomny system, konsonanticky pisomny system, slabi?ny pisomny system, logograficky pisomny system...). (ii) Pismo je typograficka forma pismoveho systemu (napr. latinske, cyrilske, arabske pismo...). ^[29]
• (i) Pismovy system je system konvencii na zapis jazyka. Inak povedane: Vz?ah pismovych znakov k systemu jedneho jazyka (napr. francuzsky, turecky, rusky pisomny system). (ii) Druh pisma (?Schriftart“) je spolo?ny inventar pismovych znakov, ktory vyu?ivaju (pripadne s modifikaciami jednotlivych znakov) rozli?ne pismove systemy (napr. latinsky druh pisma, cyrilsky druh pisma). (iii) Typ pisma (?Schrifttyp“) je sposob, akym sa jednotlive pismo vz?ahuje na system jazyky (napr. abecedne pismo, logograficke pismo). ^[30]
• Pismo je 1. dejova suvislos? (?Handlungszusammenhang“), v ktorej su ur?ite sposoby spravanie interpretovane ako pisanie (teda ako produkovanie textu). 2. to, ?o ma jeden subor pismovych znakov (napr. cyrilske, latinske pismo) 3. to, ?o ma jeden princip pismovych znakov (napr. latinske, ?inske pismo) ^[31]
• Pismo je system grafickych znakov slu?iaci na zapis ustnej spravy, aby sa dala zachova? alebo prena?a?. ^[32]
• Pismo je produkt pohybu rukou, ktory spravuje priestor s cie?om vytvori? a umiestni? na nosi? nesymbolicke kodifikovane formy, ktorych usporiadanie v podobe pismen a slov tvoriacich vety alebo izolovanych slov umo?ni ?itate?ovi, ktory pozna kod, pochopi? vyznam pisaneho. ^[33]
• Pismo je 1. Reprezentacia hovoreneho jazyka grafickymi znakmi...2. Ka?dy z konkretnych systemov znakov pou?ivanych na tuto reprezentaciu. Priklady Ideograficke, piktograficke, klinove pismo. Abecedne, foneticke pismo. Grecke, latinske, cyrilske, goticke pismo... ^[34]

?al?ie definicie su uvedene napr. tu:

• str. 14 a nasl. [2]
• nieko?ko definicii znamych franc. vedcov tu na str. 143 [3]
• [4]

Vyvoj pisma [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Dejiny pisma

Klasifikacie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rodiny pisiem/okruhy pisiem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Rodina pisiem

Jedna mo?nos? klasifikacie je pod?a genetickych (teda vyvojovych) vz?ahov pisiem a/alebo pod?a geografickych regionov pisiem a/alebo podobneho vyzoru znakov.

Typy pisiem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Typ pisma (jazykoveda)

Druha mo?nos? klasifikacie je pod?a typu pisma. Pri tejto klasifikacii je problematicka okrem spornosti definicie terminu pismo a definicii jednotlivych typov pisiem aj nejednotnos? terminologie pou?ivanej na ozna?enie jednotlivych typov pisiem. Mo?no to jasne vidie? napriklad v ?lanku typ pisma (jazykoveda) . Tu nasleduje len male ve?mi zjednodu?ene zhrnutie:

Pismo v u??om zmysle [ upravi? | upravi? zdroj ]

Va??ina autorov medzi pisma zara?uje tieto typy pisma:

• logograficke pismo (slovne pismo)
• slabi?ne pismo
• abugida
• spoluhlaskove pismo
• prave hlaskove pismo

Logograficke pismo (slovne pismo) je pismo, ktoreho jednotlive znaky (grafemy) ozna?uju cele slova alebo (pod?a nepresnej, ale ve?mi ?astej definicie aj) len cele morfemy. Pre toto pismo je charakteristicke, ?e sa sice tak ako slabi?ne pismo, abugida spoluhlaskove pismo a prave hlaskove pismo pevne via?e na nejaky konkretny jazyk, ale e?te sa na rozdiel od tychto pisiem nevz?ahuje na zvukovu stranku jazyka. Treba v?ak doda?, ?e v star?ich textoch sa niekedy logograficke pisma uvadzaju definovane ako pisma, ktorych grafemy ozna?uju cele slova, pri?om slova sa chapu ako zvuky a nie vyznamy tychto slov. Tato druha definicia je zrejme nasledkom skuto?nosti, ?e sa ako priklad logografickeho pisma ?asto uvadza ?inske pismo, ktore v?ak je pri bli??om poh?ade zmesou logografickeho pisma a znakov ozna?ujucich zvuky jazyka (tzv. logofoneticke pismo). Ozajstne ?isto logograficke pismo dnes neexistuje.

Slabi?ne pismo je pismo, ktoreho jednotlivy znak (grafema) vyjadruje jednotlivu slabiku jazyka. Prikladom su japonske pisma.

Abugida je pismo, ktoreho jednotlivy znak (grafema) vyjadruje spojenie spoluhlaska + samohlaska, pri?om tato samohlaska je pevne stanovena (typicky samohlaska a), a ak chceme vyjadri? inu samohlasku, je potrebne grafemu v pisme mierne modifikova?. Patria sem skoro v?etky indicke pisma (napr. devanagari ). Abugida sa ?asto zvykne zara?ova? pod slabi?ne pismo.

Spoluhlaskove pismo je pismo, ktoreho jednotlivy znak (grafema) vyjadruje len spoluhlasku. Samohlasky sa bu? vobec nezapisuju (alebo sa zapisuju len niektore), alebo sa mo?u alternativne vyzna?i? diakritickymi znamienkami. Prikladom je arabske pismo a hebrejske pismo .

Prave hlaskove pismo je pismo, ktoreho jednotlivy znak (grafema) vyjadruje bu? spoluhlasku alebo samohlasku, pri?om v pisme existuju znaky aj pre v?etky spoluhlasky, aj pre v?etky samohlasky. Prikladom je latinske pismo (napr. aj slovenske pismo), cyrilika a grecke pismo .

Termin hlaskove pismo sa naj?astej?ie vz?ahuje na posledne dva typy pisma; mysli sa nim teda pismo, v ktorom jednotlivy znak (grafema) vyjadruje jednotlivu (aj ke? nie nevyhnutne ka?du) hlasku.

Termin abecedne pismo alebo abeceda sa pou?iva na ozna?enie bu? len posledneho typu (t.j. praveho hlaskoveho pisma) alebo na ozna?enie poslednych dvoch typov alebo na ozna?enie poslednych troch typov alebo menej ?asto aj na ozna?enie poslednych ?tyroch typov.

Semaziografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

U pisem (?i "pisem") uvedenych v tejto podkapitole je u? sporne, ?i ich zaradi? pod termin pismo. Niekedy sa ozna?uju ako protopisma ?i semaziografia . Spolu s pismom v u??om zmysle tvoria pismo v ?ir?om zmysle. Patria sem najma:

• predmetne pismo
• piktograficke pismo
• ideograficke pismo

Predmetne pismo je pismo tvorene fyzickymi predmetmi, napr. rova?e, juhoamericke kipu, severoamericke wampumy, predmety na ?pagate kme?a Ewe, mu?le kme?a Jorubov. zaslanie symbolickych fyzickych predmetov adresatovi spravy a pod.

Piktograficke pismo ( obrazkove pismo ) ma v literature tri typy definicii:

• pod?a jednej je to pismo tvorene obrazkami, ktore sa vz?ahuje na jazyk, ale len v takej podobe, ?e obrazok vyjadruje ucelenu skupinu slov, vetu alebo aj dlh?i text, a to ?asto e?te nestabilizovanym sposobom
• pod?a inej definicie je to pismo, ktore sa na jazyk e?te vobec nevz?ahuje a odra?a obrazkami priamo my?lienky
• pod?a tretej definicie je to pismo, ktoreho jednotlivy znak (grafema) vyjadruje priamo predmet, ktory je znakom zobrazovany a nie napriklad prenesene vyznamy vyplyvajuce z predmetu (o tejto definicii sa da poveda?, ?e je zhodna s predchadzajucou v tom zmysle, ?e ak pismo zobrazuje len konkretne objekty, tak sa da v istom zmysle poveda?, ?e zobrazuje priamo my?lienky)

V niektorych textoch sa ako typ pisma uvadza ideograficke pismo . Tento termin je ve?mi problematicky. Mysli sa nim:

• bu? pismo, ktore vyvojovo predchadzalo logografickemu pismu (znaky tohto pisma maju preva?ne preneseny vyznam objektu, ktory zobrazuju) a ktore je ?isto hypoteticke, alebo
• jednoducho synonymum logografickeho pisma, alebo
• akeko?vek pismo, ktoreho znaky nezobrazuju zvuky, ale len vyznamy, my?lienky a podobne.

Va??ina odbornych textov o pisme vyslovne zdoraz?uje, ?e je lep?ie sa tomuto terminu uplne vyhyba?.

Status [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a statusu (postavenia) sa rozli?uje:

• su?asne pismo - pismo, ktore sa v su?asnosti pou?iva (vratane umelych a liturgickych)
• historicke pismo - pismo, ktore bolo kedysi su?asnym pismom
• fiktivne pismo - pismo vytvorene spisovate?mi alebo umelcami pre fiktivne komunity

Umelos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rozli?uje sa:

• prirodzene pismo - t.j. pismo, ktore postupne vznikalo dlh?i ?as alebo bolo prevzate od ineho naroda a upravovane
• umele pismo - t.j. pismo, ktore vzniklo "jednorazovo" ako umely vytvor (v u??om zmysle sa ako umele pismo ozna?uje len pismo vynajdene na technicko-vedecke alebo fiktivne, t.j. televizne, literarne a pod., u?ely)

Smer zapisu [ upravi? | upravi? zdroj ]

?al?ia mo?nos? klasifikacie je pod?a smeru pisania:

• vodorovne pismo - t.j. pismo pisane do riadkov:
  • vodorovne pismo pisane z?ava doprava - napr. latinske pismo
  • vodorovne pismo pisane sprava do?ava - napr. fenicke pismo
  • vodorovne pismo sprava do?ava, v ktorom sa v?ak niektore vynimky (napr. ?isla) pi?u z?ava doprava - napr. arabske pismo
• bustrofedon - t.j. striedavo jeden riadok z?ava doprava a ?al?i sprava do?ava, napr. rongorongo , linearne pismo B
• zvisle pismo - t.j. pismo pisane do st?pcov (pri?om sa pi?e oby?ajne - aj ke? nie v?dy - zhora dole):
  • zvisle pismo pisane z?ava doprava - t.j. prvy st?pec je v?avo, posledny st?pec je vpravo, napr. mongolske pismo
  • zvisle pismo pisane sprava do?ava - t.j. prvy st?pec je vpravo, posledny st?pec je v?avo, napr. pagva
• pismo pisane bu? zvislo alebo vodorovne :
  • pismo zvisle pisane z?ava doprava alebo vodorovne pisane z?ava doprava - napr. SignWriting
  • pismo zvisle pisane z?ava doprava alebo vodorovne pisane sprava do?ava - napr. sogdske pismo
  • pismo zvisle pisane sprava do?ava alebo vodorovne pisane z?ava doprava - napr. japonske pismo , ?inske pismo
• ine

Podoba ?iar znakov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a podoby ?iar ?i oblukov, z ktorych su zlo?ene jednotlive znaky pisma, sa rozli?uje:

• linearne pismo
• nelinearne pismo - napr. klinove pismo

Kody pisiem [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: ISO 15924

Kody pre rozne pisma sveta stanovuje norma ISO 15924 z roku 2004 s nazvom Codes for the representation of names of scripts . Ka?demu pismu prira?uje ?tvorpismenovy a su?asne trojciferny kod. Za?iato?ne ?islo kodu udava aj typ pisma (abecedne, abugida at?.). Tieto kody mo?no pou?iva? v terminologii, lexikografii, bibliografii, lingvistike a podobne.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Pismo (jazykoveda)
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Pismo (jazykoveda)

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

• zdroje (referencie) uvedene v ?lanku typ pisma (jazykoveda)

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Ancient scripts (en)
• Omniglot (en)
• Scriptsource (en)
• Alte Schriften (de)
• Palaographie (de) Archivovane 2013-01-03 na Wayback Machine
• Vse alfavity mira (V?etky abecedy sveta) (ru)
• The Alphabets of Europe (en)
• Ecriture na Enc. Larousse (fr)
• L'aventure des ecritures (fr)
• Writing in Encyclopaedia Britannica (en)
• pismo in: Lingvisti?eskij enciklopdi?eskij slovar (takmer rovnaky ?lanok je v: Bo??aja sovetskaja enciklopedija 1979) (ru)
• Woods, Ch.: Visible language: inventions of writing in the ancient Middle East and beyond, 2010 [5] Archivovane 2021-08-26 na Wayback Machine
• Pismo ^{[ nefunk?ny odkaz ]}
• Vyvoj pisma ^{[ nefunk?ny odkaz ]}

Zakladna literatura [ upravi? | upravi? zdroj ]

po slovensky/?esky:

• Mojdl, L.: Encyklopedie pisem sv?ta I., Pisma Evropy, Kavkazu a helenske oblasti, 2005 (po ?esky)
• ?apka, F., Sandlerova, K.: Z d?jin vyvoje pisma, 1998 (po ?esky)
• KRUPA, Viktor ; GENZOR, Jozef . Pisma sveta . 1. vyd. Bratislava : Obzor , 1989. 358 s. (Mala moderna encyklopedia.) ISBN 80-215-0011-5 .
• Jean, G.: Pismo pama? ?udstva, [rok neuvedeny] (po slovensky, franc. original vy?iel v roku 1987)
• Kondratov, A.: Kniha o pisme, 1981 (po slovensky, rus. original: Kniga o bukve)
• Dra?uk, V.: Sv?dkove tisicileti, 1985 (po ?esky, rus, original: Dorogami tysia?iletij)
• KEKI, Bela. 5000 let pisma . Preklad Pavla Ziegova. 1. vyd. Praha : Mlada fronta, 1984. 148 s. (Male encyklopedie; zv. 17.) (po ?esky, revidovany preklad z ma?ar?iny)
• Eckschmitt, W.: Pam?? narod?, 1974 (po ?esky, nemecky original: Das Gedachtnis der Volker. Hieroglyphen, Schriften und Schriftfunde)
• Doblhofer, E.: Od obrazkov k pismu, 1972 (po slovensky, preklad z nem?iny)
• Loukotka, ?.: Vyvoj pisma, 1946 (po ?esky)

po anglicky:

• Powell, B. B.: Writing: Theory and History of the Technology of Civilization, 2011 (2009)
• Robinson, A.: The story of writing, (?)2007
• Rogers, H.: Writing Systems: A Linguistic Approach, 2005
• Coulmas, F.: Writing Systems. An Introduction to their linguistic analysis, 2003
• Coulmas, F. (ed.): The Blackwell encyclopedia of writing systems, 1996 (?iasto?ne online: [6] )
• Coulmas, F.: Writing Systems of the World, 1989
• DeFrancis, J.: Visible Speech: The Diverse Oneness of Writing Systems, 1989
• Fischer, S. R.: A History of Writing, 2001
• Daniels, P. T., William, B. (eds.): The World's Writing Systems, 1996
• Sampson, G.: Writing Systems, 1985
• Diringer, D.: Writing, 1962
• Diringer, D. : The Alphabet, 1949
• Gelb, I. J.: A Study of Writing, 1963

po nemecky:

• Haarmann, H.: Geschichte der Schrift, 2004
• Jensen, H.: Die Schrift, 1969
• Doblhofer, E.: Zeichen und Wunder, 1957
• Ekschmitt, W.: Das Gedachtnis der Volker, 1964
• Friedrich, J.: Geschichte der Schrift, 1966

po franuzsky:

• Calvet: Histoire de l’ecriture, 1996
• Fevrier, J.: Histoire de l’ecriture, 1995
• Cohen, M. - Peignot, J.: Histoire et Art de l’Ecriture, 2005

po rusky:

• Dra?uk, V. : Dorogami tisia?iletij, 1977
• Kondratov, A.: Kniga o bukve
• Istrin, V. A.: Razvitije pisma, 1961