University of Oxford (ine nazvy: po slovensky aj Univerzita v Oxforde alebo Oxfordska univerzita , neformalne: Oxford University alebo Oxford ) je najstar?ia britska univerzita. Prve zmienky o vyu?ovani siahaju a? do roku 1096 , no k jej najva??iemu rozkvetu do?lo po roku 1167 , kedy kra? Henrich II. zakazal anglickym ?tudentom nav?tevova? Pari?sku univerzitu ^[1] . Radi sa medzi najpresti?nej?ie univerzity a pod?a rebri?ka THE z roku 2016 je najlep?ou univerzitou na svete ^[2] .

Spolo?ne s univerzitami v Cambridgei , University College London , London School of Economics a Imperial College London tvoria G5, skupinu super-elitnych univerzit vo Ve?kej Britanii. Oxford je tie? ?lenom Russell Group, skupiny najpresti?nej?ich vyskumnych univerzit v Spojenom kra?ovstve.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? koncom 12. storo?ia bolo mesto Oxford dole?itym centrom ?tudii. Po dekrete Henricha II., ktory zakazoval anglickym ?tudentom nav?tevova? Pari?sku univerzitu, sa ve?a ?tudentov vratilo spa? do Anglicka a za?alo ?tudova? na univerzite v Oxforde. Na univerzite sa ?asom zakladali kolegia, v ktorych sa sustre?uje spolo?ensky i akademicky ?ivot ?tudentov. Medzi najstar?ie patria St. Edmund Hall, University College, Balliol College Merton College, ktore taktie? v su?asnosti ?asto dominuju v Norringtonovej tabu?ke hodnotiacej kolegia pod?a uspe?nosti ?tudentov v zavere?nych sku?kach.

V roku 1636 canterbursky arcibiskup (anglikanskeho spolo?enstva) William Laud kodifikoval zakony pre univerzitu, ktore z ve?kej ?asti ostali nezmenene do polovice 19. storo?ia. Laud sa pri?inil o opravnenie a zebezpe?enie privilegia pre univerzitnu tla?iare? Oxford University Press a o fungovanie univerzitnej kni?nice Bodleian Library .

Po?as anglickej ob?ianskej vojny (1642 ? 1649) bola univerzita centrom monarchie. Puritani pova?ovali vzdelavanie na univerzite za nebezpe?ne vo?i nabo?enskej viere. Ale Oliver Cromwell , ?tatny vojak a kancelar univerzity v rokoch 1650 ? 1657, ju pred nimi branil a nedovolil, aby ju zavreli. Od polovice 18. storo?ia sa univerzita sa trochu zaplietla do politickych konfliktov.

Po?as 19. storo?ia sa uskuto?nili v Anglicku administrativne reformy, ktore zah??ali aj doplnenie ustnych prijimacich sku?ok pisomnymi kvoli objektivite, va??iu toleranciu vo?i odpadlikom od cirkvi a zriadenie ?tyroch ?enskych kolegii. ?eny v?ak chceli by? plnohodnotnymi ?lenmi univerzity a chceli by? vyznamenavane ako mu?i, ?o sa im podarilo dosiahnu? v roku 1920. Hoci Oxford kladol doraz na klasicke poznatky, jeho ?kolske osnovy sa v priebehu 19. storo?ia roz?irili a teraz kladu rovnaky doraz na prirodovedecke ?tudium.

Na rozhrani 19. a 20. storo?ia a v obdobi do prvej svetovej vojny nazorove spektrum v Oxforde bolo diferencovane: od absolutneho idealizmu , cez smery, ktore sa profilovali viac ?i menej v polemikach a sporoch s nim, ako pragmatizmus Friedricha von Schillera ?i personalisticky idealizmus H. Rushdalla a W. R. Boyce-Gibsona, a? po aristotelovsky realizmus Johna Cooka Wilsona a jeho ?iaka Harolda Arthura Pricharda a H. W. Josepha, ktori sa okrem ineho anga?ovali v polemikach proti empirickej psychologii G. F. Stouta a J. Warda z Cambridga. V tradicii realizmu pokra?oval H. H. Price.

Dlhy zoznam vynikajucich absolventov Oxfordskej univerzity obsahuje mnoho znamych mien, ktore sa anga?ovali v roznych oblastiach, politike, vede, medicine, ?i literature. Prostrednictvom nich sa s Oxfordskou univerzitou spaja viac ne? ?tyridsa? Nobelovych cien a viac ne? 50 svetovych lidrov. 10 z poslednych 13 premierov Spojeneho kra?ovstva ?tudovalo na Oxforde.

Prijimacie konanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prijimacie konanie pre isty rok nastupu sa za?ina v oktobri predo?leho roku, kedy u? musia by? pre Oxford, Cambridge a ?tudentov mediciny odoslane prihla?ky (v roku 2016 to bol 15. oktober). Je to termin skor?i oproti Januarovemu, kedy sa da e?te hlasi? na ostatne ?koly vo Ve?kej Britanii. Prihlasovanie prebieha cez jednotny system Spojeneho kra?ovstva UCAS .

?tatisticky je ?tudentov s povodom mimo Spojeneho kra?ovstva na ?kole ~35% (2017) ^[3] , no toto ?islo je klamlive, preto?e ve?ku ?as? tohoto ?isla tvoria postgradualni ?tudenti. Zahrani?ni ?tudenti tvoria na pregradualnom ?tudiu asi ~20%, pri?om len asi 6 ? 8% su ?tudenti z Europskej Unie. Uspe?nos? ?tudentov zo Slovenska je zvy?ajne nie viac ne? par percent. V roku 2015 nebol prijaty ani jeden ?tudent slovenskej narodnosti.

Prihla?ka [ upravi? | upravi? zdroj ]

Su?as?ou prihla?ky su

• ziskane alebo predpokladane znamky uznavanej predvysoko?kolskej kvalifikacie (International Baccalaurate, GCSEs, A-levels ?i prekvapivo aj slovenska maturita [s oficialnym stanoviskom UCASu, ?e ide o jednoduch?iu kvalifikaciu])
• motiva?ny list ("personal statement") s vysvetlenim svojho vyberu kurzu, prejavenim svojej lasky k predmetu a zmienkou o minulych uspechoch. Kontrarne k motiva?nemu listu na vysoke ?koly v USA ?i ine univerzity v anglicku sa na Oxforde zvykne h?adie? na akademicke uspechy, pri?om vo?no?asove aktivity ?i aktivity irreleventne k danemu kurzu sa prehliadaju. Je pozorovanou skuto?nos?ou, ?e na PS zvyknu dava? prospektivni ?tudenti va??i doraz, ne? samotni tutori.
• referencia od ?loveka, s ktorym bol ?tudent v akademickom vz?ahu
• ine kvalifikacie (testy v anglickom jazyku, certifikaty technologickych firiem)
• zoznam zamestnani a sta?i
• vyber ?kol (maximalne 5) a v pripade Oxfordu a Cambridge-u preferovane kolegium. Da sa poda? aj takzvana "otvorena" prihla?ka, v ktorej si ?tudent nevyberie ?iadne kolegium a bude mu pridelene.

Prve rozhodnutia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Za?iatkom novembra je nutne zu?astni? sa prijimacej sku?ky ?i odovzda? esej v zavislosti od vybraneho oboru/kurzu.

• Prijimacia sku?ka ma za ulohu vybra? spomedzi kandidatov pribli?ne troch kandidatov na jedno miesto na univerzite, aby mal ka?dy kandidat dostatok ?asu na absolvovanie ustnych pohovorov. Na vysledok prijimacej sku?ky sa prihliada e?te raz k zaveru prijimacieho konania, je to v?ak len jeden z aspektov; neexistuje medza, ktora by zaru?ovala ponuku a spektrum ?udi, ktori ponuku ?tudova? na univerzite dostanu, je v ramci vysledkov testu ?iroke.
• Esej taktie? pomaha vybra? kandidatov vhodnych na pohovor, no na rozdiel od prijimacej sku?ky sa na ?u mo?u (a ?asto zvyknu) spatne odvolava? tutori po?as ustnych pohovorov.

V procese vyberu kandidatov na pohovor sa zoh?ad?uju vysledky testu a vynimo?ne aspekty prihla?ky (neoby?ajny minuly uspech spomenuty v referencii alebo motiva?nom liste, ak si ho v?imnu). Po vyhodnoteni zaslanych dokumentov prichadza koncom novembra prva vlna rozhodnuti. Mo?e sa jedna? pozvanku na pohovor, odmietnutie a extremne zriedkavo o bezpodmiene?nu ponuku. Kolegium posielajuce list (email v pripade aplikantov spoza kanala ["overseas applicants"]) je bu? vybrane kolegium, kolegium ktore bolo priradene aplikantovi s otvorenou prihla?kou alebo kolegium, na ktore bol aplikant realokovany kvoli nedostatku miesta na preferen?nom kolegiu. Toto kolegium budeme ?alej nazyva? "domovske".

Pohovory [ upravi? | upravi? zdroj ]

V decembri sa na Oxforde aj Cambridgi konaju ustne pohovory. Ka?dy kandidat ma pohovor aspo? dva planovane pohovory, jeden na domovskom kolegiu (kde po?as pohovorov byva) a jeden vonku. V niektorych oboroch su pohovory naplanovane aj tri, a v pripade, ?e sa tutori nezhodnu a potrebuju e?te nie?o overi?, sa kandidatovi prida aj neplanovany pohovor.

Povaha pohovorov je akademicka. V majorite odborov neexistuje priestor pre diskusiu neakademickych aktivit a vo ve?kej va??ine pripadov sa s motiva?nym listom nepracuje. Presny mechanizmus planovania, vyhodnocovania a cielenia pohovorov nie je v?eobecne znamy. Tutorom je odporu?ane, aby po?as pohovoru ?tudentov s cie?om povzbudi? pochvalili rozumne kroky v my?lienkovej linii, a aby obsah pohovorov volili pod?a aktualnych vedomosti ?tudenta. Samotne pohovory by mali v istom zmysle napodob?ova? tutorial (individualny pohovor), ktory by mal uchadza? s tutormi, ak by bol prijaty, na pravidelnej baze. Mnohokrat je kandidatovi predostreta uplne nova, naro?na my?lienka alebo uloha, s ktorou sa e?te nikdy nestretol. Nikdy, dokonca ani v oboroch ako biologia, geografia, literatura ?i filozofia sa nevy?aduju encyklopedicke znalosti; tutori chcu spozna? myslenie kandidata a to, ?i je schopny pracova? s novymi my?lienkami a informaciami.

Perioda pohovorov jedneho odboru je dlha 2 ? 4 dni a pohovory na univerzite trvaju suhrnne asi 2 ty?dne. Pohovory nezvyknu ma? viac ako 30 minut (koluju legendy aj o 7 ?i 10 minutovych pohovoroch, zvy?ajne neplanovanych) a o ka?dom kandidatovi je tutormi vyplneny ?tandardny formular s udelenou vyslednou znamkou na stupnici od 1 po 9. Vystupy pohovorov kandidatovi nie su oznamene.

Na pohovory sa nevy?aduje formalne oble?enie ?iadneho druhu ? kandidatom sa odporu?a, aby si zvolili oble?enie, v ktorom sa citia pohodlne. Kandidati na medicinu v?ak kvoli zvyku z inych univerzit chodia oble?eni formalne (obleky). Tutori su si aj ve?mi dobre vedomi, aka urove? stresu je s pohovormi spojena. Davaju si preto zale?a?, aby kandidata (ne) umyselne neblokovali a nes?a?ovali mu samotny proces, aj ke? praktizovanie tejto teorie z letakov zavisi od ?loveka k ?loveku.

Finalne rozhodnutia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Do roku 2012 (2014?) zvyklo rozhodnutie dochadza? kandidatom do Vianoc. V poslednych rokoch prichadza rozhodnutie neskor v januari (6. januar 2016, 11. januar 2017). Datum je vopred ohlaseny a v?etkymi kandidatmi nervozne o?akavany. Mo?nymi rozhodnutiami su

• odmietnutie
• bezpodmiene?na ponuka v pripade, ?e kandidat zlo?il v?etky kvalifikacie priorne k odoslaniu prihla?ky
• podmiene?na ponuka
  • fixna na kolegiu, ktore bolo po?as pohovorov kandidatovi domovskym
  • fixna na kolegiu, na ktorom mal kandidat pohovor, no nebolo mu domovskym
  • otvorena udelena kandidatom, ktorym bude kolegium pridelene a? po splneni podmienok ponuky (neraz pomerne vysokych)

Po ukon?eni prijimacieho procesu vyprodukuju jednotlive in?tituty ?tatistiky oh?adom prijimacich testov. Kandidat mo?e nezavisle od svojej uspe?nosti v prijimacom konani po?iada? o spatnu vazbu od domovskeho kolegia, ktora prichadza zvy?ajne vo forme slovneho ohodnotenia jednotlivych aspektov prihla?ky (motiva?ny list, referencia) a ?asti prijimacieho konania (presny vysledok testu, pohovor). Nejeden neuspe?ny kandidat sa hlasi o rok bu? na Cambridge (v pripade Cambridge na Oxford), alebo na Oxford, no pod?a odporu?ani na ine kolegium.

Vzdelavanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vzdelavanie na univerzite je rozdelene medzi in?tituty (oddelenia) a kolegia. Zvy?ajne travi pregradualny ?tudent asi 10 hodin ty?denne na predna?kach na prislu?nom in?titute alebo oddeleni ( Mathematical Institute , Department of Computer Science...). Ka?dy ty?de? sa ku ka?demu predmetu vypracovava nejaka praca (esej, subor uloh, prezentacia), pri?om niektore z nich sa aj odovzdavaju. Pribli?ne 3- a? 5-krat do ty?d?a ma ?tudent "tutorial" (oby?ajne individualny pohovor s tutorom), v ktorom prezentuje svoju essay (napr. ?tudenti politiky), trenuje vyslovnos? (?tudenti jazykov) ?i rie?i svoje problemy so sadou uloh (?tudenti matematiky ?i fyziky). System tutorialov sa pova?uje za ?rtu, ktora robi v?eobecne vzdelanie na Oxforde unikatne. Nieko?ko elitnych univerzit (napr. Imperial College London , University College London ) napodob?ujuc Oxford poskytuje ?tudentom vy??ich ro?nikov podobne individualne pohovory.

Vystupom ka?deho roku na Oxforde su sku?ky. Tie sa konaju v jednej budove v meste a ?tudenti su povinni pris? v akademickom oble?eni, ktore odra?a ich status na univerzite, odbor a postup vo vzdelani. Aj ke? sa sku?ky konaju po ukon?eni ka?deho ro?nika, vysledky sku?ok prveho ro?nika ("preliminary examinations") sa zvyknu ignorova? a neovplyv?uju triedu diplomu. Sku?ky su typicky pisomne v trvani 2 ? 3 hodin.

Uspe?nos?	Zvladnutie
100 ? 70%	di?tinktivne
69 ? 60%	ve?mi dobre
60 ? 40%	dobre
40 ? 0%	zlyhanie

Po ukon?eni ?tudia dostava pregradualny ?tudent diplom istej triedy. Pribli?ne 31% v?etkych absolventov Oxfordu ziska stupe? prvej triedy (oproti narodnemu priemeru 15%) a v?eobecne sa len tito absolventi pova?uju za kandidatov s realnou ?ancou na pokra?ovanie v postgradualnom ?tudiu.

Naro?nos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Oxford je nechvalne znamy svojou pracovnou za?a?ou na ?tudentov a pova?uje sa za jednu z najnaro?nej?ich univerzit. Napriek tomu v?ak len 1% prijatych ?tudentov Oxfordu ?kolu nedokon?i (v porovnani s narodnym priemerom 7%). Socialne prostredie na Oxforde je ve?mi priaznive. Ke? sa v nedavnom ?ase na Oxforde vyskytol ojedinely pripad sebaranenia ?tudentky, doty?ne kolegium a univerzita pre nedostatok skusenosti nevedeli, ako sa k nemu postavi?.

Kolegia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kolegium je zakladna spolo?enska a ekonomicka jednotka univerzity, Aj kvoli systemu kolegii mnohi nazyvaju univerzitu skor akousi federaciou. V kolegiach sustredeny univerzitny ?ivot ?tudentov. Ich nie ve?mi presnou obdobou su napriklad zname "bratstva" (sororities) na univerzitach v USA.

Na ?ele kolegia stoji kancelar. Kolegiu su prideleni profesori a doktori (v?eobecne ozna?ovani ako tutori) a ka?de kolegium prijima ka?dy rok iste mno?stvo pregradualnych a postgradualnych ?tudentov (nie nutne doktorantov). A? 85% financii univerzity pochadza zo sukromnych zdrojov (?kolne, prispevky absolventov, investi?ne portfolio alebo rozne ocenenia). Podobne je to aj s financovanim samotnych kolegii, pri?om niektore (s majetnej?imi, uspe?nej?imi ?i ?tedrej?imi absolventmi) maju silno sponzorovane ubytovanie, stavebne projekty ?i zariadenia pre ?tudentov.

Socialne prostredie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Napriek povodu ?tudentov z roznych socialnych vrstiev sa zvykne hovori?, ?e "po oble?eni akademickej uniformy su si v?etci rovni". Nie je to sice uplne pravda (?tipendisti maju vidite?ne mierne upravene uniformy ^[4] ), no hlavna my?lienka je vystihnuta. Na kolegiach sa pravidelne uskuto??uju formalne ve?ere ("formal halls"), ktore su mnohokrat hlavnou spolo?enskou udalos?ou a zriedkavou prile?itos?ou pre oddych. Formalne ve?ere si vy?aduju akademicke oble?enie (niekedy iba robu, pla??), ?o ?tudenti niektorych kolegii veselo dodr?iavaju v roznych kombinaciach s py?amom ?i ?portovym oble?enim. Zvyklosti sa v?ak li?ia v zavislosti od presti?e toho-ktoreho kolegia.

Zoznam kolegii [ upravi? | upravi? zdroj ]

All Souls College Balliol College Brasenose College Christ Church Corpus Christi College Exeter College Green Templeton College Harris Manchester College Hertford College Jesus College

Keble College Kellogg College Lady Margaret Hall Linacre College Lincoln College Magdalen College Mansfield College Merton College New College Nuffield College

Oriel College Pembroke College Queen's College Reuben College Somerville College St Anne's College St Antony's College St Catherine's College St Cross College St Edmund Hall

St Hilda's College St Hugh's College St John's College St Peter's College Trinity College University College Wadham College Wolfson College Worcester College Blackfriars Campion Hall Regent's Park College Wycliffe Hall

Otazky rovnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

V ?ase prvej svetovej vojny ve?mi diskutovanou temou bolo udelenie pristupu ?ien k vy??iemu vzdelaniu a akademickej praci. Na Oxforde u? ale koncom 19. storo?ia vznikali vylu?ne ?enske kolegia, z ktorych mnohe nemali mu?skych ?tudentov a? do konca 20. ?i za?iatku 21. storo?ia. V su?asnosti je pomer mu?ov k ?enam na univerzite 54:46 ?  vyva?enej?i, ne? na niektorych inych elitnych univerzitach (pre porovnanie 63:37 v pripade Imperial College London ^[3] ) ^[5] .

Niektore (mlad?ie) kolegia pristupuju k otazkam rovnosti pomerne liberalne na tradi?ne konzervativne postoje univerzity. V?eobecne sa len zriedkavo napriklad daju najs? oddelene sprchy a toalety pre mu?ov a ?eny, ?o posil?uje my?lienku rovnosti a vytvara slobodny priestor pre pohlavia mimo binarneho systemu.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• University of Oxford (oficialna stranka) (po anglicky)
• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.