Divadlo.
Ostia Antica
alebo
Ostia
(
lat.
ustie) bola spravna oblas? a pristav antickeho Rima na ?avom brehu ustia rieky
Tiber
, ustiacej do
Tyrrhenskeho mora
. Bola to pravdepodobne prva rimska kolonia.
Na vychod od Ostie sa ?a?ila
so?
a to u? v
bronzovej dobe
(1400 ? 1000 pred Kr.). ?a?bou soli bola Ostia dole?ita po?as celej
antiky
. V
?eleznej dobe
(1000 ? 700 pred Kr.) tu pravdepodobne existovali neve?ke dediny. Prvopo?iato?na funkcia mesta bola zrejme obranna, ?o doklada existencia castra (vojensky tabor) a jeho strategicka poloha, ako vstupnej brany Rima.
Prave na tomto mieste pod?a povesti pristal Aeneas pri uteku z
Troje
. Pod?a Eniusa, Livia, Cicera a Dionyza z Halikarnasu bola Ostia zalo?ena 4. rimskym kra?om Anciusom Marciusom, okolo roku 620 pred Kr. a pod?a tradicie to bola prva rimska kolonia. Od 3. stor. sa stala dole?itou namornou zaklad?ou. Za republiky a cisarstva to bol jeden z najdole?itej?ich pristavov. Jej vyznam rastol najma kvoli obiliu, ktorym odtia?to zasobovali Rim. V 2. stor. pred Kr. bolo mesto husto za?udnene a prestavane. V 1. stor. bola dvakrat zni?ena. Po tychto utokoch bolo mesto obohnane hradbami. V pol. 1. stor. pred Kr. mala 8000 obyvate?ov, neskor sa e?te rozrastla, zhruba na 50 000. V 3. a 4. stor. mesto za?alo meni? svoj charakter, stredne obchodnicke vrstvy vystriedali bohat?ie. V tomto obdobi tu cisar Maxencius zalo?il mincov?u. Preto?e sa pristav zana?al pieskom, postavili Claudius a Traianus 3 km odtia?to na sever novy pristav, ktory bol spojeny s Tiberom a morom kanalmi. Za cisara Claudia sa vybudoval novy ?es?uholnikovy pristav Portus, z jednou otvorenou stranou, aby bola redukovana sila v?n. Za Trajana bol postaveny e?te pristav Civitavecchia (Centum Cellae). Od 4 stor. po Kr. mesto pustlo a koncom antiky postupne zanikalo, zaplavovali ho nanosy Tiberu. V 9. stor. boli obyvatelia nuteni odis?. V stredoveku sa vyu?ival tunaj?i stavebny material na ine stavby, napr. ?ikma ve?a v Pisse je postavena z tunaj?ieho materialu. Neskor v baroku boli vyu?ivane mramorove obklady na stavbu palacov. Okolo roku 1800 mala u? len 100 obyvate?ov. Pre postupny upadok mesta boli vykopavky vykonavane od roku 1908 ve?mi uspe?ne. Podarilo sa odkry? celu zachovanu mestsku ?trukturu. Objav viacposchodovych ?in?iakov pomohol dokresli? vzh?ad vtedaj?ich miest, v ktorych sa za hlavnu zastavbu dovtedy, na zaklade pompejskych vykopavok, pova?ovala zastavba atriovych domov. Vykopavky trvaju dodnes.
Hlavna cesta Decumanus Maximus vedie okolo starobylej nekropoly cez mestsku branu Porta Romana. Cele mesto pretina Via Ostiensis, dlha 1 mi?u, dokonale rovna a dla?dena. Hlavna brana Porta Laurentina je na juhu, ?alej je tu brana Porta Marina, pri ktorej su na pobre?i termy.
V centre je divadlo z 2. stor., ktore dal postavi? cisar Agripa. Divadlo malo kapacitu 4000 divakov. ?iasto?ne zrekon?truovane bolo po?as vlady Mussoliniho. Na hlavnom namesti je budova kapitolu s forom s Augustovou svaty?ou, chramom Jupitera Juno a Minervy. Hlavnym bo?stvom v Ostii bol ale Vulkan. Pri fore sa nachadzali termy, ktore tu hojne vznikali na miestach nevyu?ivanych sypok.
Pri prestavbe mesta po?as 2. stor. vzniklo nove forum, bazilika, kupele, amfiteater, divadlo. Atriove domy z obdobia neskorej republiky vystriedali nieko?koposchodove tehlove ?in?iaky. ?in?ove domy mali v prizemi obchody a dielne, na poschodi obytne priestory. Niektore domy mali vlastne vodovody, no va??ina bola napojena na verejne akvadukty. V 3. stor. sa namiesto obytnych domov za?ali stava? sukromne vily.
Casa Di Diana je najlep?ie zachovany dom s nieko?kymi salami, ktory ma zachovanu strechu s terasou. Je tu aj Termopilum ? anticka kaviare?, s nastennymi ma?bami, plniacimi pravdepodobne funkciu menu. Na mnohych miestach sa tu zachovali mozaiky, z ve?kej ?asti exterierove, zdobiace verejne priestory. Archeologovia tu objavili aj verejne latriny, organizovane pre kolektivne pou?ivanie, ?o nam dava predstavu aj o ich spolo?ensko-socialnej funkcii. Na okraji mesta je v su?asnosti neve?ke muzeum s ma?bami, sochami a sarkofagmi najdenymi pri vykopavkach.