Opera?na pama? po?ita?a je pama?ou , v ktorej sa ukladaju data, ktore procesor po?ita?a momentalne nespracovava, ale budu potrebne neskor.

Ve?kou prednos?ou opera?nej pamate oproti ostatnym druhom pamati (napr. oproti pevnemu disku ) je jej rychlos?. Data do nej toti? mo?no ulo?i?/z nej na?ita? nieko?konasobne rychlej?ie, ako by to bolo mo?ne napriklad pri pou?iti pevneho disku. Procesor a ostatne komponenty po?ita?a, ktore sa potrebuju k ulo?enym informaciam dosta?, tak nemusia na pristup k nim prili? dlho ?aka?.

Opera?na pama? je ?trukturovana pomocou st?pcov a riadkov. Do oblasti, ktore vznikli takymto rozdelenim pamate sa zmesti len ur?ite mno?stvo udajov. Opera?na pama? ka?deho po?ita?a je energeticky zavisla , ?o v praxi znamena, ?e po preru?eni dodavky elektrickeho prudu alebo po vypnuti po?ita?a, sa v?etky udaje, ktore obsahovala, vyma?u. Pri?inou tejto energetickej zavislosti su pou?ite moduly opera?nej pamate. Ich nahradenie inymi modulmi, ktore by boli energeticky nezavisle (tzv. MRAM moduly) v?ak v su?asnosti e?te nie je mo?ne. Taketo moduly su toti? prili? pomale a to by zni?ovalo vykon po?ita?ov.

Opera?nu pama? najdeme v po?ita?i naj?astej?ie v podobe pama?oveho modulu . ?asom sa podarilo vyrobi? nieko?ko druhov opera?nych pamati. Hlavne v 90-tych rokoch preva?ovali pamate s ozna?enim SIMM ale objavovala sa aj tzv. EDO-RAM pama?. V dne?nych po?ita?och najdeme preva?ne moduly s ozna?enim DIMM , SDR , DDR . Najnov?im typom opera?nej pamate je DDR4-SDRAM .