Odeon na ostrove
Kos
.
Odeon
alebo
odeion
(
starogr.
?δε?ον ? odeion
,
lat.
odeum
) bola
starogrecka
men?ia verejna budova, architektonicky a funk?ne podobna divadlu, v ktorej sa konali predna?ky, recita?ne a hudobne prednesy a ine podujatia.
[1]
[2]
Termin
odeon
(?hudobna sala“) sa v obecnom zmysle pou?iva pre akeko?vek starogrecke male divadlo (nachadzali sa najma vo va??ich mestach
[3]
), spravidla ?tvorcoveho, obd??nikoveho alebo polkruhoveho podorysu so stup?ovito upravenym h?adiskom a men?im javiskom,
[4]
z ktorych va??ina bola zastre?ena, av?ak tento vyraz mohol ma? svoj povod i v odeone, ktory v
5. stor. pred Kr.
dal postavi?
Perikles
v
Atenach
. Bola to ve?ka budova s pravouhlym podorysom (v tvare obd??nika) s drevenou strechou podobnej
pyramide
, ktoru vo vnutri podopieralo ve?ke mno?stvo st?pov.
[2]
V dobe Periklovej stal odeon pod juhovychodnym svahom
Akropole
a slu?il najma pre hudobne su?a?e (mousikoi agones, su?a?i na kithare a flaute) po?as
Panathenajskych slavnosti
.
[5]
[6]
Va??ina u?encov suhlasi s
Plutarchom
, ktory tvrdi, ?e tato budova bola postavena pod?a
perzskeho
vzoru (bola replikou tronnej saly kra?a
Xerxa
):
?Odeion, ktory bol vnutorne usporiadany s mnohymi radmi sedadiel a mnohymi st?pmi, mal strechu, ktora smerovala k jedinemu vrcholu, bolo presnou kopiou tronnej budovy Ve?keho kra?a, ako sa hovori, a aj tento bol postaveny pod doh?adom Perikla... Perikles, tu?iaci po cti, teda po prvykrat nariadil, aby sa v ramci panathenskeho festivalu konala hudobna su?a?; bol zvoleny za usporiadate?a a on ur?il sposob, akym mali ?udia su?a?i? v hre na flaute, spieva? alebo hra? na kithare.“
[7]
[8]
[6]
Okrem toho sa tento odeon svojimi rozmermi napadne podobal audien?nym salam v
Susach
alebo
Persepolise
(aj ?irka sie?ovych st?pov alebo ich rozostupy). Viaceri u?enci pozorovali tieto podobnosti a pri ich interpretacii im pripisovali rozne stupne vyznamnosti. Je v?ak ?a?ke uveri?, ?e tato zhoda mohla vzniknu? pri oby?ajnej nahode. Hypostylova sie? (st?pova sie?) pochadzala povodne z iranskej nahornej plo?iny a bola celkom cudzia pre grecku architektonicku tradiciu.
[9]
Rimania
tento vyraz prijali v
augustovych
?asoch pre budovy podobneho dizajnu a pou?itia, a preto nie je toto?ny s Periklovym odeonom, ktory nebol divadelnou budovou v greckom alebo rimskom zmysle, ale skor monumentalna hypostylova sie? postavena pod?a perzskeho vzoru. Z toho mo?no usudzova?, ?e odeon ako divadelny variant nie je fenomenom antiky, ale obmedzeny na eru
Rimskej ri?e
. Odeony su pod?a svojej ?truktury men?ie, pravouhle, kryte a divadlo pripominajuce stavby. Na za?iatku bola dole?itym rozli?ovacim znakom v porovnani s budovami otvorenych divadiel aj ve?kos?, no v obdobi Rimskej ri?e to u? neplatilo. Termin odeon teda nie je terminom z greckej antiky, ale v su?asnom kontexte ma rimsky povod.
[1]
- ↑
a
b
Das Odeion. Entwicklung und Ambiguitat
. Munchen : GRIN Verlag, 2023.
ISBN
978-33-4691-507-8
. S. 1-2.
- ↑
a
b
Lesley Adkins & Roy A. Adkins.
Starov?ke ?ecko
. Praha : Slovart, 2011.
ISBN
978-80-7391-580-3
. S. 228-229.
- ↑
Petr Pokorny.
?ecke d?dictvi v Orientu
. Praha : ISE, 1993.
ISBN
978-80-8524-150-1
. S. 208.
- ↑
Maria Ivanova-?alingova, Zuzana Manikova.
Slovnik cudzich slov
. Bratislava : Slovenske pedagogicke nakladate?stvo, 1983. 67-001-83. S. 622.
- ↑
Lesley Adkins & Roy A. Adkins.
Starov?ke ?ecko
. Praha : Slovart, 2011.
ISBN
978-80-7391-580-3
. S. 280.
- ↑
a
b
Jeffrey M. Hurwit.
The Athenian Acropolis
. Cambridge : CUP Archive, 2000.
ISBN
978-05-2142-834-7
. S. 216.
- ↑
Plutarchos,
Bioi paralleloi, Perikles
, 13,5-6
[1]
- ↑
Margaret M. Miles.
A Companion to Greek Architecture
. Chichester : John Wiley & Sons, 2016.
ISBN
978-11-1832-761-6
. S. 347.
- ↑
T. Leslie Shear Jr..
Trophies of Victory
. Princeton : Princeton University Press, 2016.
ISBN
978-14-0088-113-0
. S. 223.