Vyznamna postava obdobia Azuchi - Momojama, zjednotite? Japonska Tojotomi Hidejo?i
Obdobie Azu?i-Momojama
je obdobie japonskych dejin medzi rokmi 1568 a? 1600, ktoremu predchadzalo
obdobie bojujucich knie?atstiev Sengoku
. Obdobie Azu?i-Momojama skon?ilo v roku 1600, kedy bolo
Japonsko
opatovne zjednotene pod vladou
?ogunov
a zaviedol sa prisny centralizovany vladny re?im znamy v japonskej historiografii ako
?ogunat Tokugawa
.
Obdobie Azu?i-Momojama je nazvane pod?a opevnenych miest (hradov
Azu?i
a
Momojama
), ktore slu?ili pre
Nobunagu
a
Hidejo?iho
ako centra ich moci, predtym ne? dosiahli najvy??ie posty v krajine. Obdobie Azu?i-Momojama za?alo vojenskou vypravou velite?a a
daimjoa
Oda Nobunagu s cie?om podmani? si hlavne mesto
Kjoto
a sta? sa tak zvrchovanym vladcom opatovne zjednotenej krajiny.
Nobunaga ?oskoro na ?ele svojich armad porazil vojska ?oguna, ktore sa mu postavili na odpor, taktie? sa mu podarilo ?ikovnou diplomatickou politikou uml?a? cisarove namietky vo?i svojmu sposobu uchopenia moci a postupne izoloval a vojensky si podmanil najdole?itej?ie nepriate?ske knie?ata. V zaujme posilnenia svojej moci a upevnenia ?tatnej autority skonfi?koval na dobytych uzemiach zbrane v?etkemu obyvate?stvu a sna?il sa obnovi? v?eobecnu disciplinu a uctu k autoritam. Nariadil vykona? katastralny supis v?etkej po?nohospodarskej pody v krajine. ?al?i prostriedok na upevnenie moci predstavovalo presidlenie nedoveryhodnych a potencionalne nebezpezpe?nych knie?at, do ?alekych severnych provincii krajiny.
Nobunaga nemal rad
budhisticke k?a?stvo
a s podozrenim sa pozeral na ve?ku prili?nu moc a politicky vplyv budhistickych chramov, preto?e po?as obdobia Sengoku vytvorili kla?tory vlastne sukromne armady, ktore sa po?as nepokojov v obdobi Sengoku vyrazne anga?ovali vo vojnach na strane Nobunagovych protivnikov. Tato skuto?nos? naopak vysvet?uje jeho mimoriadne kladny vz?ah ku
kres?anskym misionarom
, ktori v Japonsku za?ali posobi? v polovici 16. storo?ia, ?oskoro potom, ?o
portugalski
obchodnici roku 1543 pristali pri japonskych brehoch. V roku 1582 bol Nobunaga zavra?deny jednym zo svojich generalov a v jeho odkaze zjednoti? Japonsko pokra?oval jeho najbli??i spolupracovnik Hidejo?i.
Jeho nastupca, Tojotomi Hidejo?i, pokra?oval v zjednoteni krajiny a pod svoju kontrolu dostal aj dovtedy vladnemu vplyvu odolavajuce zapadne provincie. Hidejo?i po ziskani rozhodujucej moci odmietol prija? v o?iach obyvate?stva v?eobecne zdiskreditovany titul ?oguna a namiesto neho vladol ako titularny cisarsky regent
Kampaku
. Roku 1587 vydal
edikt
, ktorym sa zakazovalo na uzemi Japonska vyznava? kres?anstvo a kres?anskym misionarom bolo nariadene, aby do dvadsiatich dni opustili krajinu. Toto nariadenie ale nebolo nijako prisne presadzovane, zrejme z obavy, aby nebol ohrozeny vyhodny zahrani?ny obchod s Portugalcami.
V roku 1591 Hidejo?i zlikvidoval posledne centrum odporu na severe ostrova
Hon?u
, ?im dokon?il zjednotenie krajiny do jedneho ?tatneho celku, zarove? s tym obnovil pevny vladny re?im, zalo?eny na prisnej feudalnej discipline a vz?ahu podriadenosti a nadradenosti medzi ?lenmi spolo?nosti. Nechal vykona? v?eobecny supis pody, ktoreho zmyslom bolo, aby sa aj oby?ajny ro?nik stal sukromnym vlastnikom vlastneho pozemku a bol tak zodpovedny za platenie davok z jeho vynosu, ?im mali naras? da?ove prijmy ?tatu a oslabi? sa hospodarska moc miestnych zemepanov.
Ku koncu svojho ?ivota ustanovil Hidejo?i regentsku radu piatich star?ich, ktora sa skladala z najmocnej?ich knie?at. V?etkych jej ?lenov pred smr?ou zaviazal prisahou, ?e budu verni jeho synovi Hidejorimu, budu dodr?iava? Hidejo?iho zakony a nebudu sebecky sledova? svoje vlastne ciele. Hidejo?i zomrel roku 1598.
Po smrti jedneho z regentov, ktory bol najvplyvnej?im ochrancom Hidejoriho, poru?il okam?ite prisahu vernosti s?ubenu Hidejorimu
Ijeasu Tokugawa
, jeden z piatich regentov, ktory tak nere?pektoval Hidejo?iho posledne priania tykajuce sa naslednictva jeho syna. Tokugawa prostrednictvom nieko?kych strategickych soba?ov svojich potomkov s ?elnymi predstavite?mi vojenskej ??achty vytvoril spojenectvo so ?tyrmi najmocnej?imi vojenskymi rodmi v krajine a pripravoval sa na uplne prevzatie moci do svojich ruk. Ijeasove konanie vyvolalo odpor zvy?nych predstavite?ov
rodu Tojotomi
a im vernych knie?at. Roku 1600 do?lo k
bitke pri Sekigahare
medzi nimi a Ijeasuovym spojeneckym vojskom, v ktorej Ijeasu vyhral. Ihne? po vi?aznej bitke za?al prenasledova? svojich protivnikov, zhabal lena nepriate?skych feudalov a zarove? odmenil tych, ktori mu pomohli, ?im zlomil akyko?vek odpor vo?i svojej vlade. Aby legalizoval svoju moc, obnovil vojensku vladu
bakufu
a dal sa v roku 1603 menova? ?ogunom.
- Winkelhoferova, V., Boha?kova, L.:
V?ji? a me?
, Panorama, 1987
- Vasiljevova Zdenka,
D?jiny Japonska
, Praha : Nakladatelstvi Svoboda, 1986