Pa?poschodova pagoda Horju - d?i postavena v obdobi Asuka
Obdobie Asuka
bolo obdobie japonskych dejin medzi rokmi 538 a? 710. Je charakterizovane vytvorenim centralne riadenej administrativnej organizacie na ?ele s cisarom, pod?a vzoru vtedaj?ej ?iny. V tomto obdobi sa budhizmus definitivne zakorenil, ako jedno z dominantnych nabo?enstiev v Japonsku. Obdobie Asuka tvori prechodne obdobie od polokme?oveho ?tatneho zriadenia
obdobia Kofun
k modernemu centralizovanemu ?tatu v
obdobi Nara
.
Japonsko vy?lo z obdobia Kofun ako krajina, ktora navonok posobila dojmom jednotneho ?tatneho celku, ale v skuto?nosti bola zmietana mocenskymi ambiciami jednotlivych rodov o nadvladu a rozhodujuci vplyv v krajine. Autorita cisara bola v tomto obdobi ve?mi slaba a jeho postavenie krehke, preto?e realnu moc dr?ali v rukach predstavitelia mocnych ?lachtickych rodov. Jednym z najmocnej?ich bol rod Saga, ktory mal taku ve?ku moc, ?e dokonca pod?a ?ubovole dosadzoval a odvolaval cisarov.
V priebehu 6. storo?ia prenika prostrednictvom misionarov z ?iny do Japonska budhizmus a zarove? sa nadvazuju aj obchodne a diplomaticke kontakty s
?inou
a
Koreou
. Do krajiny ktorych prenika do aj ?inske filozoficke a politicke myslenie predov?etkym konfucianizmu. Zakladnou politickou my?lienkou konfucianizmu je idea, ?e hierarchicky usporiadana spolo?nos?, s presne vymedzenou de?bou moci, rozdelenim vplyvu jednotlivca a s dominantnym postavenim panovnika vo v?etkych sferach ?ivota krajiny, je najlep?ou formou vlady. V druhej polovici 6. storo?ia vznikol v ?ine po chaotickom obdobi vlad severnych a ju?nych dynastii v
dynastia Suej
, ktora je ?oskoro nahradena ove?a uspe?nej?ou a dlh?ie trvajucou
dynastiou Tchang
. V oboch pripadoch tychto krajin bola ?tatna moc koncentrovana v rukach cisara a jeho dvorneho aparatu. Japonsko, naproti tomu vystupovalo pri vtedaj?om porovnani s ?inou ako krajina bez silneho centralneho vedenia, zmysluplnej administrativnej ?truktury a barbarskymi zvykmi. V priebehu 6. storo?ia sa vytvorila pri panovnickom dvore v krajine aktivna konfucianizmom ovplyvnena a reformne zmy??ajuca skupina ??achticov, ktora chcela zreformova? fungovanie krajiny, pod?a ?inskeho vzoru. Snaha o reformu ziskala ve?ke povzbudenie po nastupe cisara ?otoku.
Dobovy portret cisara ?otoku z 8. storo?ia
Novy panovnik planoval vytvori? novu koncepciu najvy??ej ?tatnej autority, ktorej sa musel ka?dy ob?an bezvyhradne podriadi?. S tymto umyslom boli sformulovane zakladne principy zamy??aneho po?atia ?tatnej moci do podoby cisarskeho ediktu nazvaneho
Charta sedemnastich ?lankoch
(D?u?i?ido Kempo), ktoreho text je su?as?ou aj japonskej kroniky
Nihon ?oki
. Za autora Charty sa v minulosti pova?oval cisar ?otoku, ale pravdepodobnej?ie bol autorom textu kolektiv cisarovych najbli??ich spolupracovnikov.
Hlavnou ideovou in?piraciou textu
Charty sedemnastich ?lankov
bola filozofia konfucianizmu, ktora vnima ?udsku spolo?nos?, ako spolo?nos? v ktorej ka?dy jeden ?len spolo?enstva plni ur?itu predom danu ulohu a v ktorej zakladnym vz?ahom medzi ?lenmi spolo?nosti je vz?ah medzi nosite?om autority (nadriadenym) a tymi, ktory sa musia danej autorite bezpodmiene?ne podriadi? (podriadenym), ale pri mnohotvarnosti ka?dodennych spolo?enskych vz?ahov sa tento vz?ah moci a poslu?nosti aplikoval aj na vz?ahy medzi otcom a synom, man?elom a man?elkou, star?im a mlad?im ?lenmi spolo?enstva at?.
Spomenute konfucianske chapanie vzajomneho vz?ahu medzi ?lenmi spolo?enstva a predov?etkym medzi panovnikom a poddanymi je preto pritomne v celom spise Charta sedemnastich ?lankov s jasnym cie?om podpori? autoritu panovnika. Kone?nym cie?om autorov textu, tak bol ?tat s centralizovanou a hierarchicky rozdelenou byrokratickou ?tatnou spravou, riadenou z jedneho centra, ve?mi odli?neho od Japonska v obdobi Kofun.
Charta sedemnastich ?lankov
, sice posunula vyrazne krajinu smerom k centralnemu modelu vlady, aky existoval vo vtedaj?ej ?ine a ktory bol povodnym cie?om reformatorov, ale neobsahovala nariadenia, ktore by tuto transformaciu uspe?ne zav??ili, preto?e problemom, ktory s?a?oval koncentraciu moci v rukach cisara bol obrovsky pozemkovy majetok japonskej dedi?nej ??achty.
Zamery tykajuce sa vyrie?enia pozemkoveho problemu v krajine, ktore boli v Charte sedemnastich ?lankov, iba slabo na?rtnute, mali by? uplne zrealizovane prostrednictvom noveho cisarskeho nariadenia pod nazvom
Taika (ve?ka reforma)
v roku 645. V ramci tejto reformy boli vykonane supisy v?etkej po?nohospodarskej pody v krajine. Do v?etkych ?asti ri?e boli vyslany vladny uradnici, aby preskumali opravnenos? pozemkovych narokov miestnej ??achty a kme?ovych na?elnikov a v ka?dej oblasti ustanovili skladiska, v ktorych mali by? ulo?ene v?etky zbrane vlastnene obyvate?mi na danom uzemi. Svoje zbrane si smeli ponecha? iba obyvatelia pohrani?nej oblasti s ?udom Emi?i na severe krajiny.
?al?im cisarskym nariadenim obsiahnutom v reforme Taika sa zru?ilo sukromne vlastnictvo pody a v?etka poda v krajine pre?la do osobneho vlastnictva panovnika, byvalym vlastnikom pody boli pridelene lena, ktore mali po novom pravo u?iva?, ale nie vlastni?. Trvalo v?ak a? vy?e 50 rokov kym sa system absolutneho vlastnictva pody cisarom ujal a v?etka poda pre?la do osobneho vlastnictva panovnika, predov?etkym vo vzdialenych provinciach sa to presadzovalo pomaly.
V ramci reformy vznikol novy centralizovany system ?tatnej spravy, v ktorom zakladnymi uzemnymi jednotkami krajiny sa stali provincie na ?ele s guvernerom. Guverneri provincii boli vyberani z dvornej ??achty, na rozdiel od ostatnych uradnikov posobiacich na ni??ich administrativnych postoch, ktori pochadzali z predstavite?ov ??achty daneho uzemia. Do uzemia provincie patrili v?etky obce v ramci jej hranic. Pod?a noveho administrativneho rozdelenia boli obce najni??im administrativnym ?lankom ?tatnej spravy. Dbalo sa na vybudovanie kvalitnej siete ?tatnych komunikacii, aby sa zaistilo spo?ahlive a rychle spojenie medzi hlavnym mestom a provinciami. Nanovo ka?dy obyvate? krajiny zodpovedal priamo panovnikovi a v?etko obyvate?stvo krajiny bolo rozdelene do spolo?enstiev po 50 rodin, reforma predpisovala aj jednotnu ve?kos? obci a zo v?etkej pody sa musela platila ?tatna da?.
Pod?a ?inskeho vzoru vznikla pri cisarskom dvore skupina uradnikov zavislych na voli cisara a vzdelanych v konfucianskej filozofii a politickej teorii.
Za vlady cisara Temmu bolo nariadenie o zru?eni sukromneho vlastnictva opatovne potvrdene a pre krajinu sa za?alo budova? vobec po prvy raz v dejinach trvale hlavne sidlo a prestalo sa s praxou s?ahovania trvaleho sidla po smrti ka?deho cisara. Prve stale hlavne mesto vzniklo na rovine Fud?iwara v oblasti Asuka, ktore zostala hlavnym mestom nasledujucich 20 rokov.
Za cisara Temmu bola transformacia Japonska na moderny ?tat definitivne dokon?ena. Cele storo?ie trvajuci zapas o novu podobu fungovania krajiny dospel k uspe?nemu zaveru. V tomto obdobi boli v?etky predchadzajuce vladne nariadenia zhrnute do ucelenej podoby v
kodexe Taiho (Taiho Ricurjo)
zostavenom roku 701 na prikaz cisara Mommua.
Kodex obsahoval ustanovenia o zlo?eni a fungovani ?tatnych organov, organizacii miestnej spravy, zasady pride?ovania pody, nariadenia o odmenach pre uradnikov a je preto ve?mi cennym prame?om pre spoznavanie spolo?enskych a spolo?ensko ? ekonomickych pomerov v tomto historickom obdobi.
Kodex Taiho kodifikoval novu administrativnu ?trukturu ?tatnej spravy, na ?ele s cisarom a ministrami, ktory tvorili poradny organ cisara tkz.
?tatnu radu
. Ministerske hodnosti sa ?lenili, pod?a hierarchickeho k?u?a na hodnos? najvy??ie postaveneho hlavneho ministra, ?i?e kancelara (Daijo daid?in 太政大臣), ?alej
ministra ?avej strany
(Saida?in 左大臣) a
ministra pravej strany
(Udaid?in 右大臣), ktory mal rovnake pravomoci, ako minister ?avej strany, ale formalne bol podriadenym ministra ?avej strany. ?alej vznikli administrativne pozicie
?tyroch hlavnych radcov
(Dainagon 大納言) a
?tyroch men?ich radcov
(?onagon 少納言). Kodexom Taiho sa ustanovil cely novy system administrativneho ?lenenia ?tatnej spravy tzv.
Ricurijo
.
Obdobie Akusa je vzh?adom na neskor?i vyvin japonskej ?tatnosti a naroda jedno z najdole?itej?ich obdobi, ktore polo?ilo zaklad ?tatnej spravy a vladnutia, ktore v zakladoch pretrvali a? do reforiem Meid?i v roku 1868.
- Reischauer, Edwin a kol.,
D?jiny Japonska
, Praha : Lidove Noviny, 2000, kapitoly P?ijeti a modifikace ?inskeho vzoru a Vrchol klasicke kultury
- Vasiljevova Zdenka,
D?jiny Japonska
, Praha : Nakladatelstvi Svoboda, 1986, 63 ? 85 s.