Dejiny zapadnej filozofie

Zapadna filozofia

Pod?a ery Predsokratovska filoz.  • Staroveka filoz. Stredoveka filoz.  • Renesan?na filoz. Novoveka filoz.  • Su?asna filozofia Pod?a storo?ia Filozofia 17. stor.  • Filozofia 18. stor. Filozofia 19. stor.  • Filozofia 20. stor.

Pozri aj

Vychodna filozofia ( Babylonska   · Indicka   · Iranska ?inska   · Korejska )

z   ?   d   ?   u

Novoveka filozofia je tretie obdobie vo vyvine filozofie , ktore nasleduje po stredovekej filozofii . Nadvazuje na ?u su?asna filozofia . Pod?a nazoru niektorych autorov, v Europe za?ina renesan?nou filozofiou . Novoveka filozofia sa rozvija v priebehu 17. stor. a 18. stor. a kulminuje v prvej tretine 19. stor. nemeckym klasickym idealizmom .

V 15. storo?i v Europe doznieva neskora scholastika a dominuje renesan?na filozofia . Vyznamnou udalos?ou v dejinach filozofie tohto storo?ia bolo zalo?enie a ?innos? Platonskej akademie vo Florencii ( 1459 ).

V 16. storo?i je filozofia bohata na diela, ktore bezprostredne uchvacuju, su navzajom heterogenne a neoby?ajne osobne. Dodnes slu?ia ako ?ive zdroje, napr. Montaignove Eseje , Th. More , Paracelsus , J. Bohme , Bruno , F. Bacon .

V 17. storo?i sa filozofia vyzna?uje, aspo? na europskej pevnine, relativnou jednotnos?ou a plynulos?ou vyvoja. U?enci zapasia s rovnakymi problemami, ich jednotlive rie?enia na seba nadvazuju a reaguju. K tomu vytvoril obzvla?? vhodne predpoklady prave vek, v ktorom nastupil vi?azne ?a?enie rozum, ktory sa v renesancii vyhlasil za svojpravny, a v ktorom sa idealom v?etkeho poznania stava matematika.

V 18. storo?i filozofia predvadza po prvy raz ?iroky prud filozofickej literatury pre verejnos?. Dominuje tu osvietenstvo . Anglicke osvietenstvo nachadza v Lockovi svojho prveho predstavite?a. Locke dal anglickemu svetu, ktory vzi?iel z revolucie roku 1688 , duchovne podlo?ie a to i v politickom mysleni. Hume je dokladny analytik, ktoreho skepsa je tvrda a je zalo?ena na poctivom mysleni s odvahou pozrie? na hraniciach do tvare nepochopite?nemu a nehovori? o tom. Vo Francuzsku a Anglicku sa objavili aforisticke a esejisticke spisy znalcov sveta a ?udi; nazyvame ich moralistami . Ich psychologicka prenikavos? ich privadza aj k filozofickemu stanovisku. V sedemnastom storo?i tak pisali vo ve?kom svete dvorov La Rochefoucauld a La Bruyere , v storo?i osemnastom potom Vauvenargues a Chamfort . Shaftesbury je filozofom estetickej ?ivotnej discipliny. Ve?ka nemecka filozofia tvori svojou systematickou energiou a otvorenos?ou pre najhlb?ie a najvzdialenej?ie my?lienkove celostne vzdelanie a plnos? obsahu dodnes nevyhnutny zaklad vychovy akehoko?vek va?neho filozofickeho myslenia: Kant , Fichte , Hegel a Schelling a sWexo.

Filozofia 1. tretiny 19. storo?ia zahrnuje vrcholnu fazu klasickej filozofie , poslednu fazu novovovekej filozofie.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.