Novy Knin
je
mesto
v
?esku
v okrese
P?ibram
v
Stredo?eskom
kraji.
1. januara
2012
tu ?ilo 1 918 obyvate?ov, z toho 969 mu?ov a 949 ?ien, pri?om priemerny vek v meste bol 41,3 roka (mu?i 40,1 roka, ?eny 42,6 roka).
Historicke jadro mesta je od roku
1990
mestskou pamiatkovou zonou.
Knin, vtedy e?te bez rozli?enia na Stary a Novy sa prvy raz pripomina v roku
1186
. Vtedy na tunaj?om knie?acom dvore podpisali knie?ata
Bed?ich
a
Konrad II. Oto Znojemsky
mierovu zmluvu. Jej najvyznamnej?im dosledkom bolo definitivne za?lenenie
Moravy
do svazku zemi Koruny ?eskej.
V rokoch
1218
a
1219
povyval v
Knin?
kra?
P?emysl Otakar I.
so svojimi synmi Vaclavom, Vladislavom a po?etnou dru?inou a vystavil tu listiny
milevskemu
kla?toru.
?al?i rozvoj prinieslo objavenie
zlatych
lo?isk v okoliu. Niekedy pred rokom
1331
bol
Knin
rozdeleny na neskor?i
Novy Knin
, ktory sa najneskor v roku
1331
stal meste?kom a neskor mestom podliehajucim priamo kra?ovskej komore, a
Stary Knin
, ktory zostal dedinou a dostal sa do ruk svetskej a neskor cirkevnej vrchnosti. K opatovnemu zlu?eniu Noveho a Stareho Knina do?lo v roku
1960
.
V roku
1341
, ty?den pred sviatkom sv.
?imona
a
Judy
pobyval v
Knine
kra?
Jan Luxembursky
, a potvrdil tu vtedy
cechovne
privilegia
plze?skym
masiarom.
Zlato
sa spo?iatku dobyvalo v bezprostrednej blizkosti mesta: v lokalite
na Vrchu
(juhozapadne od namestia), pod v?chom
Chvojnou
, pozostatky ?tolni boli najdene aj v historickom intravilane mesta. U? v predhusitskej dobe v?ak boli tieto lo?iska do zna?nej miery vy?erpane, a tak sa ?a?ba presunula ?alej od mesta, Vtedy sa najvyznamnej?imi naleziskami stali bane Stara a Mlada Kamlova medzi
Lib?icami
a
Dra?eticami
. Dobyvalo sa i v oblasti Psich hor v okoli
?eliny
.
Od husitskych vojen do tridsa?ro?nej vojny
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
K roku
1408
je dolo?ene posobenie kazate?a
Mateja z Knina
. Neskor bola zaznamenana jeho pritomnos? na Kostnickom koncile.
Pod?a niektorych zdrojov malo by? mesto v roku
1424
vypalene vojskami
Jana ?i?ku
, ale stopercentne toto nie je potvrdene. Proti pravdivosti uvedeneho tvrdenia stoji napriklad ta skuto?nos?, ?e kninski me??ania sa od samotneho po?iatku postavili na utrakvisticku stranu a ostali na nej a? do za?iatku protireformacie. V roku
1419
kninski me??ania poskytli uto?isko husitskym putnikom zo zapadnych a ju?nych ?iech smerujucim do
Prahy
.
Mesto od svojho vysadenia iste dostavalo rozne privilegia, ale prvy majestat, ktoreho datum pozname presne, pochadza a? od kra?a ?igmunda Lucembuskeho a je datovany 7. majom
1437
. Samotna listina sa nedochovala ? bola zni?ena pri po?iari, ku ktoremu do?lo niekedy v rokoch
1437
a?
1461
24. juna
1445
bolo mesto postihnute jednou z najva??ich povodni.
V roku
1461
obnovil kra? Ji?i z Pod?brad mestu privilegia kra?ovskeho mesta. V roku
1500
mesto dostalo pravo pe?ati? ?ervenym voskom.
V roku
1524
mesto vyhorelo, ale v?aka prosperujucej ?a?be zlata sa rychlo spamatalo.
Po?iatok tridsa?ro?nej vojny znamenal predov?etkym nasilnu rekatolizaciu.
Ferdinand II. Habsbursky
potvrdil mestu Novemu Kninu doteraj?ie privilegia, ale s podmienkou, aby sa tieto slobody vz?ahovali len na me??anov katolickeho vyznania a ti medzi sobou nemali nekatolikov trpie?.
V oktobri
1639
bolo mesto (a cele okolie) vypalene ?vedmi, zni?ene boli i bane. Z tejto pohromy mesto zotavovalo len zvo?na, tym skor, ?e obnova bani nebola prive?mi uspe?na.
V rokoch
1711
a?
1714
bolo mesto postihnute morovou epidemiou, ktorej pod?ahlo 25 osob. Na jej pamiatku bol v roku
1715
postaveny ve?mi jednoduchy morovy st?p.
V roku
1730
sa za?ala v ju?nom susedstve kostola
sv. Mikula?a
stava? kaplnka svateho
Jana Nepomuckeho
(zburana bola v roku
1890
).
V roku
1776
zalo?ila
Maria Terezia
v?elarsku ?kolu, prvu tohto druhu v ?echach.
Po po?iari v roku
1836
bol zriadeny mestsky vodovod a s nim dve fontany ? jedna z nich, ta na namesti, sa doteraz zachovala, druha neskor ustupila potrebam cestnej premavky.
V juni roku
1848
i?la na pomoc
Prahe
novokninska mestska garda. V
Zbraslavi
sa mala pripoji? ku gardistom z
Dob?i?u
a okolia
P?ibrami
. Kninska garda do?la do
Jilovi??a
, kde pri zvukoch delostre?by a ?iari po?iara pra?skych staromestskych mlynov prenocovala. Na zaklade popla?nych sprav, ?e vojsko obsadilo mestske hradby a barikady u? boli rozstrie?ane, sa garda vratila domov, oslabena o tych, ktori sa pod roznymi zamienkami vratili u? skor.
V roku
1849
sa vedenie mesta dopustilo zavahania, ktore potom ovplyvnilo jeho vyvoj na dlhe leta. Mesto dostalo ponuku umiestnenia okresneho sudu, ak opatri vhodnu budovu. Vedenie mesta odpovedalo, ?e taku budovu nema a stava? nemieni. Okresnym mestom sa tak stal ne?aleky
Dob?i?
, ktora pre u?ely sudu ponukla doteraj?iu radnicu.
V roku
1882
bol zalo?eny zbor dobrovo?nych hasi?ov.
V roku
1890
bola zburana barokova kaplnka sv.
Jana Nepomuckeho
na namesti. Ako nahrada bola postavena menej hodnotna eklekticka stavba toho isteho ur?enia na teraj?om novokninskom cintorine.
V roku
1898
bol zalo?eny novokninsky
Sokol
.
V tridsiatych rokoch 20. storo?ia bol
Novy Knin
jednym z miest, kde chcel
Ba?a
postavi? filialku svojho podniku. Pre odpor majite?ov vyhliadnutych pozemkov sa toto neuskuto?nilo ani v
Novom Knine
, tak i v
Led?i nad Sazavou
a obuvnickeho zavodu sa napokon do?kala
Zru? nad Sazavou
. Novy Knin tak mo?no stratil jednu z mo?nosti ?al?ieho rozvoja, ale na druhej strane tak mo?no bol uchraneny va??ich strat na pamiatkovom bohatstve, i ke? aj tak rad domov bol za prvej republiky zmodernizovany a niektore nahradene novostavbami. Asi najva??ou stratou tej doby bolo zburanie povodne barokoveho domu ?. 3 a jeho nahradenie
Ba?ovou
predaj?ou obuvi (v su?asnosti drogeria).
V roku
1937
prebehla generalna oprava kostola svateho Mikula?a na namesti. Pri nej boli objavene dovtedy nezname pozostatky predchadzajucich stavebnych etap vratane zvy?kov romanskeho muriva kostolnej lodi. Chram vtedy dostal teraj?ie zav??enie ve?e, ktore je pribli?nou replikou barokoveho stavu.
Vojnove roky znamenali transport ?idovskych spoluob?anov do vyhladzovacich taborov a nieko?ko ?al?ich obeti. Ak ide o hmotne ?kody sposobene vojnou, najva??iu stratu znamenala rekvizicia va??iny kostolnych zvonov. Nacisti v roku
1942
uradne ukon?ili prevadzku tunaj?ieho pivovaru, ktory po vojne u? nebola obnovena. Inak mesto pre?ilo vojnu bez va??ieho po?kodenia, i ke? za?iatok maja roku
1945
bol ve?mi napaty. Hor?iemu priebehu konca vojny zabranilo predov?etkym diplomaticke umenie vtedaj?ieho
starokninskeho
farara P. Aloisa Boreckeho. V okoliu posobilo nieko?ko partizanskych skupin, ale tvrdenie v publikacii
Partizani na Podbrdsku
(v originali Partyzani na Podrbrdsku) od
?estmira Amorta
, ?e stretnutia partizanov sa odohravali v autodielni dnes u? nejestvujuceho domu rodiny Kubecovcov (?. 66 na rohu teraj?ich ulic Pivovarskej a Masnerovej), nebolo mo?ne overi? z inych zdrojov.
Po roku
1948
do?lo k postupnemu potla?aniu sukromnych ?ivnosti a nieko?ko obyvate?ov bolo po politicky motivovanych procesoch uvaznenych. Tomu sa v?aka ml?anlivosti miestnych veriacich vyhol farar P. Alois Borecky, ktory navzdory re?imnemu zakazu pre?ital pastiersky list kardinala Berana. (pod?a o?itych svedkov ?itanie uviedol slovami: ?Kubata dal hlavu za Blata, Kozina za ?erchovsky les, pro? by ji starokninsky fara? nemohl dat pro viru Kristovu?“ ? v preklade do sloven?iny: "Kubata dal hlavu za Blata, Kozina za ?erchovsky les, pre?o by ju starokninsky farar nemohol da? za vieru Kristovu?")
Bolo zriadene vyrobne dru?stvo Elko, po?nohospodari za?leneni do
JRD
, ktore v?ak hospodarilo neve?mi dobre a neskor bolo zmenene na ?tatny majetok, e?te neskor zlu?eny so ?tatnym majetkom v
Dob?i?i
,. Obchodna sie? bola va??inou zlu?ena do spotrebneho dru?stva Jednota. Ve?mi zredukovane boli re?tauracie a kr?my z viac ako desiati zostali v Novom Knine iba dve.
V 50. rokoch mesto viac-menej stagnovalo, ?o bolo zrejme pri?inou toho, ?e mu pri uzemnej reorganizacii v roku
1960
nebol obnoveny mestsky ?tatut, tak?e oficialne Novy Knin prestal by? za mesto pova?ovany. V tej dobe bol zlu?eny so
Starym Kninom
,
Sudovicami
a
Kozimi Horami
(a spolu s nimi i s
Hranicami
, ktore u? predtym boli ich su?as?ou). Neskor boli pripojene tie?
Lib?ice
a
Chrami?t?
.
A? v 60. rokoch do?lo k rozsiahlej?ej vystavbe rodinnych domov, v druhej polovici toho isteho desa?ro?ia vznikla najstar?ia ?as? novokninskeho
sidliska
(ak neratame jeden maly bytovy dom ?tatneho majetku), roz?ireneho o ?al?ie domy o desa? rokov neskor. V 70. rokoch bola vybudovana nova predaj?a potravin v ulici Na Smichov?, neskor architektonicky neve?mi vydarene zdravotne stredisko v susedstve radnice a nakupne stredisko v juhovychodnom kute
namestia
(ktoremu bohu?ia? ustupili hospodarske budovy arealu Mincovne a jeden ?al?i dom). V roku
1974
bolo slavnostne otvorene letne kino.
Naj?a??ou urbanistickou stratou tej doby boli demolacie vyvolane roz?irovanim ciest v 70. rokov 20. storo?ia, ktore postihli najma zastavbu v Pa?kovej a Pivovarskej ulici. Naru?ena tak bola i zapadna strana namestia pri vyusteni Pivovarskej ulice.
Tri domy v teraj?ej Tyr?ovej (vtedy Fu?ikovej) ulici boli zburane po povodni z
20. jula
1981
, ktora bola pravdepodobne najva??im vy?i?anim vodneho ?ivlu od roku
1445
. I napriek uvedenym (a niektorym ?al?im) pamiatkovym stratam sa v roku
1990
Novy Knin stal mestskou pamiatkovou zonou.
Kostol sv. Mikula?a
Kostol
svateho Mikula?a
bol povodne vybudovany ako
romansky
, neskor bol roz?irovany a prestavany
goticky
a
barokovo
. Vyrazna rekon?trukcia prebehla v roku
1937
.
Nazov budovy je nie celkom presny, preto?e mince sa tu s najva??ou pravdepodobnos?ou nikdy nerazili. Sidlil tu v?ak bansky urad, kde sa vy?a?ene zlato zhroma??ovalo, ne? bolo odoslane do kra?ovskej pokladnice. V tychto miestach bol zmieneny urad umiestneny preukazate?ne od 16. storo?ia. Samotna budova bola ?asto postihovana pohromami rozneho druhu, najma v?ak po?iarmi, tak?e jej teraj?ia podoba pochadza z doby okolo roku
1800
. Pri?ahle hospodarske budovy boli zburane pribli?ne v roku
1975
. V 80. rokoch
20.storo?ia
bola v prizemi zriadena obradna sie? a do prveho poschodia bola umiestnena strediskova kni?nica. Od roku
1999
sa v budove nachadza Muzeum ?a?by a spracovania zlata (od roku
2000
pobo?ka Banskeho muzea v
P?ibrami
).
Budova pochadza najneskor z po?iatku 17. storo?ia (vtedy patrila majite?om susedneho starokninskeho panstva), v neskor?ich dobach bola nieko?kokrat upravovana. Je to
barokova
budova obratena ?titom do namestia s ve?i?kou na hrebeni strechy. Su?asnemu u?elu slu?i najneskor od roku
1800
.
Dom ?.p. 9 zvany ?Na Sala?i“ bol pre u?ely v?elarskej ?koly prestavany okolo roku
1776
. Doteraz si uchoval barokovy vzh?ad. Z dovodu nevyjasnenych majetkovych pomerov v su?asnosti chatra.
Stoji uprostred namestia
Ji?iho z Pod?brad
. Je kamenna,
empirova
z roku 1837. Na kamennom chrli?i je vytesany znak mesta.
Barokova, kamenna pri fontane. Re?taurovana v 80. rokoch 20. storo?ia.
Stoji ne?aleko
Tylovho
namestia. Bol vybudovany roku
1714
ako po?akovanie za odvratenie moru v predchadzajucom roku (epidemia sa Knina vtedy sice tie? dotkla, ale po?et obeti bol omnoho ni??i ako napriklad v blizkej
Dob?i?i
). Jeho jednoducha podoba sved?i o ne?ahkej finan?nej situacii mesta v tej dobe.
Stoja pri byvalom kravine, pri ceste do
Lib?ic
. Barokove z 18. storo?ia. Pomerne naro?ne prevedene. Rekon?trukcie prebehli v 70. a 90. rokoch 20. storo?ia.
Nachadza sa v Tyr?ovej ulici. Bola vybudovana v rokoch
1927
a?
1928
. Je to pozoruhodna budova in?pirovana do istej miery horskou architekturou. Zadne prie?elie (do teraj?ieho futbaloveho ihriska) bolo s?asti prekryte pri roz?irovani budovy v 70. rokoch 20. storo?ia..
Nachadza sa v Tyr?ovej ulici, na okraji intravilanu mesta, ved?a sokolovne. Je to neskoro barokova budova so ?titom datovanym rokem
1792
. Po roku 1989 bol opraveny Je to jediny z kninskych mlynov, ktory nepou?ival vodu z
Kocaby
, ale z Voznickeho potoka.
V okoli mesta sa nachadzaju
zvy?ky banskych diel
, pre verejnos? su nepristupne. ?as? ?tolni pod vrchom Chvojnou je vyu?ita pre potreby laboratoria Ustavu termomechaniky Akademie vied ?eskej republiky.
?kolsky areal na namesti Ji?iho z Pod?brad
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
?kola v
Novom Knine
sa prvy raz pripomina v
14. storo?i
, v
16. storo?i
u? bola dvojtriedna. Povodna budova sa nezachovala, teraj?i ?kolsky areal sa sklada z nieko?kych rozne starych budov so zlo?itym stavebnym vyvojom.
- Tzv.
stara ?kola
, Murivo pochadza z
empirovej
budovy z prvej polovice
19. storo?ia
vybudovanej na mieste star?ej drevenej ?kolskej budovy. Objekt bol nieko?kokrat zmodernizovany, naposledy v roku 1999. Vo vnutri budovy bol vtedy umiestneny kuchynsky blok. Z povodnej podoby sa zachovala kamenna doska s
latinskym
napisom nad byvalym vchodom (teraz premenenym na okno).
- Tzv.
sporite??a
. Je barokoveho povodu,
empirovo
upravena v
19. storo?i
, fasada bola necitlivo zjednodu?ena v
20. storo?i
. ide pravdepodobne o najstar?iu budovu ?kolskeho arealu. K teraj?iemu u?elu je pou?ivana od polovice 20. storo?ia, predtym, ako ozna?enie nazna?uje, slu?ila bankovym u?elom (e?te v roku
1945
).
- Tzv.
nova ?kola
. Z roku 1883, povodne neorenesan?na,
fasady
boli po?as ?realneho socializmu“ (asi na prelome 50. a 60. rokov) zmodernizovane. Nova fasada, ktora je ve?mi vo?nou replikou povodneho stavu, je vysledkom rekon?trukcie zo septembra roku
2006
- Nove ?asti obratene do ulice Na Pot??ku boli postavene v rokoch
1988
?
1999
, v priebehu stavby bol projekt po roku
1990
upravovany.
V dosledku od?ahlej polohy mesta v
Novom Knine
vznikli skor drobnej?ie priemyselne podniky.
- ELKO Novy Knin, vyrobni dru?stvo ? vyroba skladacich schodikov, mechanickych zmetakov, subdodavky pre automobilovy priemysel
- OK-BE spol.s r.o. ? vyroba oce?ovych kon?trukcii vratane mostnych (most cez
Berounku
v
meste?ku
Karl?tejne
)
- pekare? U Oulehl?
- prevadzkare? firmy RELMA s.r.o ? zber druhotnych surovin
- ?elezni?na
tra? 210 sa mestu vyhyba vo vzdialenosti pribli?ne 3 km, najbli??imi ?elezni?nymi zastavkami su
Mala Hra?tice
a
Mokrovraty
.
- Cez mesto vedu cesty II. triedy ?islo 102, 114 a 116.
- Najdole?itej?ie linky pravidelnej autobusovej dopravy vedu do
Prahy
(linka Pra?skej integrovane dopravy 361, v prevadzke denne),
Dob?i?a
a
P?ibrami
(od roku
2008
doteraz, linka nie je su?as?ou ?iadneho
integrovaneho dopravneho systemu
, v prevadzke je po?as pracovnych dni; jeden par spojov v
sobotu
) a do
Mni?ku pod Brdy
(linka Pra?skej integrovanej dopravy 488), v prevadzke po?as pracovnych dni, od decembra
2007
tri pary spojov aj cez vikendy, v
Mni?ku pod Brdy
mo?nos? prestupu na autobus do
Prahy
. Autobusova linka z
Prahy
do
Sedl?an
sa mestu vyhyba vo vzdialenosti asi 5 km, najbli??ou zastavkou je
Korkyn?
.
28. juna
2008
bola podpisana dohoda o partnerstve medzi talianskym Zvazom obci
Valle di Ledro
(zlo?enym z obci:
Molina di Ledro
,
Pieve di Ledro
,
Bezzecca
,
Concei
,
Tiarno di Sotto
a
Tiarno di Sopra
) na strane jednej a osmimi ?eskymi mestami a obcami (
P?ibram
,
V?e?
,
Milin
,
Bu?t?hrad
,
Novy Knin
,
Ptice
,
Chy?ava
,
Doksy
) na strane druhej.
[2]
-
Stred mesta od zapadoseverozapadu
-
Radnica na namesti Ji?iho z Pod?brad (stav v juli 2006)
-
Dom "Na Sala?i", v ktorom bola v rokoch 1776-1781 prva v?elarska ?kola v ?echach
-
Dvere domu ?. 12 v ?i?kovej ulici
- ↑
?esky statisticky u?ad ? Po?et obyvatel v obcich ?eske republiky k 1. 1. 2014
(PDF; 504 KiB)
- ↑
Sekcia venovana partnerskej zmluve na oficialnom webe mesta.
Archivovane
2008-08-31 na
Wayback Machine
Okrem toho sprava o podpisani dohody sa nachadza na uvodnej strane mestskeho webu.
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Novy Knin