Nikolaj Nikolajevi? Krestinskij
(
rusky
Никола?й Никола?евич Крести?нский
; *
13. oktober
1883
,
Mahi?ov
? †
15. marec
1938
,
Moskva
) bol
sovietsky
bo??evicky
revolucionar
,
diplomat
a
politik
, ktory posobil ako tajomnik
Komunistickej strany Sovietskeho zvazu
. Bol popraveny po?as
ve?keho teroru
.
Krestinskij sa narodil v meste
Mahi?ov
, v dne?nej
Mahi?ovskej oblasti
v
Bielorusku
v rodine u?ite?a. Jeho rodina bola
ukrajinska
, vzdelanie ziskal na gymnaziu vo Vilne (
Vilnius
) a pravo ?tudoval na Petrohradskej univerzite. Po ukon?eni ?tudia v roku
1907
pracoval desa? rokov ako
advokat
a
advokatsky koncipient
.
Krestinskij sa po nastupe na univerzitu zradikalizoval a v roku
1903
vstupil do
Ruskej socialnodemokratickej robotnickej strany
vo Vilniuse. Od roku
1905
podporoval jej
bo??evicku
frakciu, ktoru viedol
Vladimir Lenin
. V roku
1904
bol zatknuty vo Vilne a potom opa? v
Petrohrade
vo februari
1905
, ale v oboch pripadoch bol prepusteny na slobodu a? do sudneho procesu. Po?as
revolucie v roku 1905
bol opa? dvakrat zatknuty, ale prepusteny na zaklade
amnestie
. Celkovo bol zatknuty deva?krat. Po vypuknuti
vojny v roku 1914
bol deportovany na
Ural
.
Po
februarovej revolucii
, ktora zvrhla
monarchiu
v
Rusku
, bol Krestinskij predsedom Jekaterinburskeho a Uralskeho vyboru bo??evickej strany a v juli
1917
bol zvoleny za ?lena Ustredneho vyboru. Po
oktobrovej revolucii
sa pres?ahoval do Petrohradu ako zastupca ?efa ?tatnej banky. V auguste
1918
?
1921
bol ?udovym komisarom pre financie.
V januari
1918
, po?as sporu o to, ?i podpisa?
Brestlitovsku dohodu
, ktora mala Rusko vyvies? z vojny, bol Krestinskij jednym z dvoch ?lenov
Ustredneho vyboru
, ktori hlasovali za odmietnutie zmluvy a vedenie ?revolu?nej vojny" s
Nemeckom
, ale v marci
1918
, aby sa vyhol rozkolu s Leninom, ukon?il svoj odpor.
V marci
1921
, po pred?asnej smrti
Jakova Sverdlova
, Krestinskij dostal nahle povy?enie na post tajomnika Ustredneho vyboru. Bol zvoleny aj za ?lena povodneho pa??lenneho Politbyra a prveho Orgbyra. Spo?iatku bol jedinym tajomnikom Ustredneho vyboru.
Krestinskij ako funkcionar zodpovedny za stranicke nominacie zaujal vo?i nespokojencom zmierlivy postoj, za ?o ho otvorene napadol
Grigorij Zinoviev
, ktoreho podporil
Josif Stalin
a ?al?i, ktori neskor vytvorili
stalinisticku
frakciu v strane. V tom istom ?ase bol z rovnakej strany napadnuty
Lev Trockij
v spore o ulohu odborov, v ktorom Krestinskij podporil Trockeho proti Leninovi. Na konci X. zjazdu strany bol v aprili
1921
odvolany z funkcie zodpovedneho tajomnika strany a nahradeny
Vja?eslavom Molotovom
(a o rok neskor Stalinom) a odstraneny z Politbyra, Orgbyra a Ustredneho vyboru.
Po?as boja o moc, ktory nasledoval po Leninovej smrti, Krestinskij podporoval Trockeho a ?avicovu opoziciu. S Trockym stravil hodiny diskusiou o situacii v
Sovietskom zvaze
, ke? Trockij nav?tivil
Berlin
inkognito asi na ?es? ty?d?ov v aprili a maji
1926
. Krestinskij mu povedal, ?e Stalin je ?zly ?lovek so ?ltymi o?ami".
Ale
27. novembra
1927
napisal Trockemu, ?e u? nesuhlasi s programom ?avicovej opozicie. V aprili
1928
sa verejne zriekol opozicie a vyhlasil, ?e nikdy nebol jej aktivnym ?lenom, ?im sa stal jednym z prvych
trockistov
, ktori kapitulovali pred Stalinom.
Krestinskij bol v rokoch
1921
a?
1930
sovietskym
ve?vyslancom
v
Nemecku
. V tejto funkcii vyjednal prvu obchodnu dohodu s
Ma?arskom
v roku
1925
a nemecko-sovietsku zmluvu z roku
1926
. V roku
1930
bol odvolany do
Moskvy
a vymenovany za zastupcu ?udoveho komisara zahrani?nych veci namiesto
Maxima Litvinova
, ktory bol povy?eny na ?udoveho komisara. Tato funkcia bola dole?ita a citliva vzh?adom na vtedaj?ie k?u?ove a chulostive vz?ahy sovietskeho Ruska s Nemeckom, ale nebola taka dole?ita ako jeho predchadzajuce funkcie.
V marci
1937
, na za?iatku
ve?kej ?istky
, bol Krestinskij nahle prelo?eny na post zastupcu ?udoveho komisara spravodlivosti ZSSR. Vo vazeni ho zbili do bezvedomia a pod?a lekara, ktory pracoval vo vaznici
Lefortovo
, ho bili tak, ?e na chrbte nemal ?iadnu ?as?, ktora by nebola sfarbena modrinami.
12. marca
1938
ho po vynutenom ?priznani" postavili pred sud (v ramci ?procesu s dvadsa?jednotkou"). Zatia? ?o takmer v?etci ostatni ob?alovani po?as moskovskeho procesu priznali svoju vinu, Krestinskij v prvy de? procesu, 2. marca, povedal predsedajucemu sudcovi
Vasilijovi Ulrichovi
, ?e sa neciti by? vinny.
Krestinskij bol odsudeny na
trest smrti
a
15. marca
1938
popraveny
.
Krestinskeho ?idovska man?elka Vera (rodena Jugenburgova), ktora pracovala ako
lekarka
, bola vo februari
1938
zatknuta, obvinena z toho, ?e je man?elkou ?zradcu vlasti", a odsudena na 10 rokov vazenia. Ich 19-ro?na dcera Natalia, ?tudentka lekarskeho in?titutu v Moskve, bola v juni
1939
zatknuta a na tri roky vyhostena do
Krasnojarsku
. V roku
1956
bola rehabilitovana.
Po?as
destaliniza?neho
programu
Nikitu Chru??ova
bol ?iasto?ne o?isteny, ke?
27. oktobra
1963
dennik
Izvestija
priniesol ?lanok byvaleho sovietskeho ve?vyslanca vo Ve?kej Britanii
Ivana Majskeho
, v ktorom Krestinskeho chvalil ako ?diplomata leninskej ?koly". Po?as reforiem
perestrojky
Michaila Gorba?ova
bol zbaveny v?etkych obvineni.
Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lankov
Nikolay Krestinsky
na anglickej Wikipedii a
Nikolaj Krestinskij
na ?eskej Wikipedii.