Nemecke Rakusko

Nemecke Rakusko
Deutsch-Osterreich, Deutschosterreich

←

1918 ? 1919

↓

vlajka

Geografia

Narokovane uzemia

Hlavne mesto

Viede?

Rozloha

118 311 km²

Obyvate?stvo

Po?et obyvate?ov

10 370 000

?tatny utvar

?tatne zriadenie

parlamentna republika

Mena

rakuska koruna

Vznik

12. novembra 1918 (vyhlasenie republiky)

Zanik

10. septembra 1919 (ratifikacia saintgermainskej zmluvy )

Predchadzajuce ?taty:

Rakusko-Uhorsko

Nastupnicke ?taty:

	Prva rakuska republika
	Prva ?esko-slovenska republika
	Talianske kra?ovstvo (1861 ? 1946)
	Kra?ovstvo Srbov, Chorvatov a Slovincov
	Druha po?ska republika

Nemecke Rakusko ( nem. Deutsch-Osterreich, Deutschosterreich ) bol ?tat, ktory bol vyhlaseny kratko po ukon?eni prvej svetovej vojny ako pohrobok Predlitavska na uzemiach s va??inovym nemeckym obyvate?stvom.

V Rakusko-Uhorsku bolo ozna?enie Nemecke Rakusko pou?ivane ako neoficialny nazov pre uzemia obyvane rakuskymi Nemcami . Po prvej svetovej vojne si rovnaky nazov zvolilo Rakusko, ktore tak vyjadrilo tu?bu po spojeni s Nemeckom (kon?tituovalo sa ako jeho ?as?). ^[1]

Nemecke Rakusko si narokovalo v?etky uzemia s va??inovo nemeckym obyvate?stvom (s?asti aj s men?inovym) zaniknutej habsburskej ri?e: 118 311 km², na ktorych ?ilo 10,4 miliona obyvate?ov. Tieto naroky zah??ali cele dne?ne Rakusko (s vynimkou Burgenlandu ), k tomu navy?e Ju?ne Tirolsko a mesto Tarvisio (oboje dnes v Taliansku); ju?ne Korutansko a ju?ne ?tajersko (dnes v Slovinsku ; a Sudetenland a Nemecke ?echy (oboje sa neskor stali su?as?ou Sudet ) v dne?nom ?esku . V tej dobe rozpravala va??ina obyvate?ov danych uzemi po nemecky. V skuto?nosti bola moc Nemeckeho Rakuska obmedzena len na podunajske a alpske provincie byvalej habsburskej ri?e, teda pribli?ne na dne?ne Rakusko.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Uzemia narokovane Nemeckym Rakuskom (nasledna Prva rakuska republika ohrani?ena ?ervenou liniou)

V Rakusko-Uhorsku bolo ozna?enie Nemecke Rakusko pou?ivane ako neoficialny nazov pre uzemia obyvane rakuskymi Nemcami . S kolapsom ri?e na jese? 1918 sa poslanci nemeckej narodnosti v predlitavskom parlamente ( Ri?ska rada , posledne vo?by sa konali v roku 1911) rozhodli vytvori? ?tat Nemecke Rakusko. Bolo zvolane do?asne narodne zhroma?denie nezavisleho nemecko-rakuskeho ?tatu ( 21. oktober 1918 ), ktoreho sa zu?astnili aj zastupitelia z ?iech, Moravy a Sliezska, ktori odmietali prislu?nos? k ?esko-Slovensku (vyhlasene 28. oktobra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlasena Nemecko-rakuska republika , nazov odkazoval na tu?bu Rakuska po spojeni s Nemeckom. ^[1] Saintgermainska zmluva zakazala Rakusku pou?iva? v nazve spojenie Nemecko-rakuska a zakazala spojenie Rakuska s Nemeckom ( Anschluss ). ^[1]

Podcelky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nemecke Rakusko pozostavalo z deviatich provincii ( Provinzen ):

Horne Rakusko ( Oberosterreich ), dne?ny spolkovy ?tat Horne Rakusko plus ?umavska ?upa ( Bohmerwaldgau ) v dne?nom Juho?eskom kraji ;
Dolne Rakusko ( Niederosterreich ), dne?ny spolkovy ?tat Dolne Rakusko a Viede? plus Nemecka ju?na Morava ( Deutschsudmahren ), dnes v ?esku rozdelena medzi Juhomoravsky kraj , Kraj Vyso?ina a Juho?esky kraj ;
Nemecke ?echy ( Deutschbohmen ), uzemie zapadnych a severnych ?iech, ktore bolo neskor su?as?ou Sudet v rokoch 1938?45 - mesta Cheb ( Eger ), Karlovy Vary ( Karlsbad ), Usti nad Labem ( Aussig ), Liberec ( Reichenberg );
Sudetsko ( Sudetenland ), ?asti severnej Moravy , Rakuskeho Sliezska a vychodnych ?iech. Hranice nekore?ponduju s neskor?im vymedzenim Sudet ;
?tajersko ( Steiermark ), vratane Mariboru ( Marburg an der Drau ) a Dolneho ?tajerska (dnes v Slovinsku);
Salzbursko ( Salzburg ), dne?na spolkova krajina;
Korutansko ( Karnten ), vratane va??inovo slovinskeho ju?neho Korutanska;
Tirolsko ( Tirol ), vratane ju?neho Tirolska , ale nie mesto Trentino ;
Vorarlbersko , cela dne?na spolkova krajina;
Viacere nemeckojazy?ne enklavy (odlu?ene jazykove oblasti - Einschlussgebiete ) na Morave - jazykove ostrovy okolo Brna ( Brunn ), Jihlavy ( Iglau ) a Olomouca ( Olmutz ) obklopene ?eskojazy?nymi uzemiami. ^[2] Nemecka men?ina v mestach ako Praha , ?eske Bud?jovice , Plze? takisto ?ila v enklavach, ale naroky na odlu?ene oblasti v ?echach boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolane. ^[2] Faktom zostava, ?e naroky na jazykove ostrovy na Morave boli bez realnej mo?nosti uplatni? na danych uzemiach svoju suverenitu. ^[2]

Zanik [ upravi? | upravi? zdroj ]

V?etky z narokovanych uzemi, ktore le?ia mimo dne?neho Rakuska (niektore len s nemeckou men?inou) boli rychlo obsadene jednotkami druhych krajin, ktore si ich takisto narokovali. Jedine etnicki Nemci v zapadnej ?asti Uhorska , ktori tvorili va??inu na uzemi znamom neskor ako Burgenland ?iadali o pripojenie k Rakusku a boli pri tom uspe?ni (z uzemia bola vytvorena spolkova krajina Burgenland ), s vynimkou oblasti ?opronu (Odenburg), ktory mal by? hlavnym mestom spolkovej krajiny, ale pre sporne referendum, zostalo su?as?ou Ma?arska.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ ^a ^b ^c Deutschosterreich [online]. Austria-Forum, [cit. 2013-06-13]. Dostupne online. (po nemecky)
↑ ^a ^b ^c JA??, Richard; F?UKAL, Milo?. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 [online]. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, [cit. 2013-06-14]. Dostupne online. (po anglicky)

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?ky znak Nemeckeho Rakuska a krajiny Koruny ?eskej 1918-1919

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Republic of German Austria na anglickej Wikipedii.

[Lex-1] Deutschosterreich [online]. Austria-Forum, [cit. 2013-06-13]. Dostupne online. (po nemecky)

[an-2] JA??, Richard; F?UKAL, Milo?. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 [online]. MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, [cit. 2013-06-14]. Dostupne online. (po anglicky)

[1]

[2]