Narodny ?tat je ?tat (do ve?kej miery) jedneho naroda , pripadne aj dvoch tesne spojenych narodov. Politicke hranice takeho ?tatu sa preva?ne zhoduju s etnickymi hranicami a jeho pravny system je zna?ne ovplyvneny zvykmi daneho naroda.

Narodne ?taty su hlavne ?taty, ktore vznikli v Europe v novoveku a v modernych dejinach. Takmer v?etky dne?ne europske ?taty vznikli ako narodne ?taty. V su?asnosti v dosledku internacionalizacie prevlada tendencia nahradi? narodne ?taty ?tatmi budovanymi na ob?ianskom principe.

Priklady vzniku narodnych ?tatov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zapadna Europa [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vyvoj v zapadnej Europe prebiehal rozne. Francuzsky narod je do zna?nej miery produktom dlhodobej existencie svojho ?tatu (?iasto?ne pofrancuz?tenie bretoncov a podobne). Pre ?vaj?iarsko (ak tu vobec o narode mo?no hovori?) to plati obdobne, ale z toho dovodu, ?e ide o dlhodoby multietnicky ?tat (politicky narod). Nemecky a taliansky narod je zas povodne etnicky (jazykovy), a? neskor vznikol narodny ?tat. O (jednom) ?panielskom narode zas mo?no (aj v dosledku dlhej moslimskej okupacie polostrova) hovori? najskor od 18. storo?ia, v ustave sa ?panielsky narod spomina a? v roku 1812.

Narodne ?taty na troskach Osmanskej ri?e [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na Balkane a nepriamo aj v rakuskej monarchii narodne ?taty v dosledku tureckej okupacie od 16. storo?ia ani vzniknu? nemohli. A? na troskach Osmanskej ri?e vzniklo 6 ?tatov: V obdobi rokov 1804 a? 1830 Srbsko a Grecko, v rokoch 1856 a? 1861 Rumunsko, v rokoch 1876 a? 1878 Bulharsko a v roku 1913 Albansko. (?iestym ?tatom bola ?ierna Hora, ktora si zachovala ur?itu samostatnos? po cely ?as osmanskej nadvlady.) Vznik ?tatov bol sprevadzany vojnami s Tureckom a aj medzi sebou navzajom, preto hranice nikdy nenadobudli definitivnu podobu a odvtedy sa o Balkane hovorieva ako o sude s pu?nym prachom.

Narodne ?taty na troskach Rakusko-Uhorska [ upravi? | upravi? zdroj ]

V zavere?nej faze 1. svetovej vojny spojenci a? do jari 1918 vahali, ?i uprednostni? zachovanie Rakusko-Uhorska alebo vytvorenie samostatnych ?tatov na jeho mieste. V 14. bodoch prezidenta Wilsona z 8. januara 1918 sa e?te uva?oval len o etnickych autonomiach v ramci Monarchie. V prospech vytvorenia narodnych ?tatov rozhodlo okrem ineho:

• Ne?elane posilnenie Nemecka podpisanim brest-litovskeho mieru a Ruskom 3. marca 1918 a colnou uniou medzi Nemeckom a Rakusko-Uhorskom 14. maja 1918, ktora predznamenala buducu hospodarsku integraciu oboch krajin
• Neuspech separatnych mierovych rozhovorov medzi Rakusko-Uhorskom a Francuzskom 12. aprila 1918 (tzv. Sixtova afera)
• Lobovanie zastupcov nerakuskych a nema?arskych narodov v zapadnych ?tatoch, u?as? ?esko-slovenskych legii vo vojne, presadenie principu samour?ovacieho prava narodov a podobne.