Nare?ie alebo dialekt je uzemne a funk?ne vymedzeny ?trukturny jazykovy utvar , ktorym spontanne komunikuje autochtonne obyvate?stvo istej oblasti.

Je to uzemny (zemepisny) variant narodneho jazyka s vlastnym zvukovym, gramatickym, slovotvornym a lexikalnym systemom (napr. stredoslovenske nare?ie, vychodoslovenske nare?ie, zapadoslovenske nare?ie), tvoriaci komplexnu lingvisticku, historicku a sociologicku kategoriu. Metodicke preferovanie jednotlivych znakov tychto kategorii sa odra?a v rozli?nych definiciach a hodnoteniach nare?ia. Pri formulovani tez o funk?ne vymedzenej platnosti nare?ia sa uplat?uje najma sociologicky aspekt.

Miestne (uzemne, oblastne, teritorialne) nare?ie ma hovoreny charakter; v re?ovych prejavoch preva?uje dialog . V su?asnosti nare?ia neplnia v?etky socialne funkcie, ktore nale?ia plnohodnotnemu jazykovemu utvaru. Zo ?tyroch zakladnych jazykovo-komunika?nych ?innosti ( re? , pisanie , po?uvanie , hovorenie ) sa v nich primarne uplat?uje iba prva a tretia. Kognitivne funkcie definitivne prevzal jazykovy utvar s vy??ou presti?ou, a to spisovny jazyk ; zanedbate?ne nie su ani vplyvy jeho ne?trukturnych foriem.

Diachronnym a synchronnym ?tudiom nare?i sa zaobera dialektologia .

Nare?ie vs. dialekt [ upravi? | upravi? zdroj ]

Niektori autori rozli?uju dialekt a nare?ie, pri?om dialekt predstavuje zoskupenie nare?i, teda uzemne va??iu jednotku ako nare?ie. Napr. Viliam Mru?kovi? v knihe Europa jazykov a narodov na prahu tretieho tisicro?ia rozli?uje (od najva??ieho po najmen?ie) v niektorych pripadoch: skupina dialektov / dialektova zona - dialekt - skupina nare?i - nare?ia - nare?ie . Napriklad pre sloven?inu uvadza: stredoslovensky dialekt - severna skupina nare?i (stredoslovenskeho dialektu) - liptovske nare?ia - zapadoliptovske nare?ie . ^[1]

Nare?ie v ?ir?om zmysle [ upravi? | upravi? zdroj ]

Niekedy sa ako nare?ie ozna?uje ka?dy (nielen uzemny) spolo?ensky a funk?ne vymedzeny variant niektorych z nespisovnych utvarov narodneho jazyka. Preto sa hovori napr. aj o socialnych nare?iach .

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ MRU?KOVI?, Viliam . Europa jazykov a narodov na prahu tretieho tisicro?ia . Martin : Matica slovenska, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7 . S. 51.

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.
• FILIT ? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.