Mosad
(cely nazov: hebr. ????? ???????? ????????? ??????? -
Ha-mosad le-modi’in u-le-tafkidim mejuchadim
- doslov Organizacia pre vyzvedne a ?pecialne ulohy) je tajna spravodajska slu?ba
Izraela
. Za oficialny datum vzniku sa pova?uje
1. april
1951
. Do posobnosti Mosadu patri zber spravodajskych informacii, tajne operacie a ?iasto?ne protiteroristicka ?innos?.
Pred vznikom Izraela bolo jeho uzemie pod mandatnou spravou
Spojeneho kra?ovstva
. Na tomto uzemi ?ilo ved?a seba arabske a ?idovske obyvate?stvo v neustalom napati. Britske jednotky mali za ulohu udr?iava? poriadok a paralyzova? zarodky konfliktov, tak?e boli oboma stranami pova?ovane za jednotky okupa?ne.
V roku
1929
vznikla na uzemi
Palestiny
?idovska agentura
(
Ji?uv
), ktorej su?as?ou bolo nieko?ko tajnych organizacii, ktore potrebovali dole?ite spravodajske informacie pre svoju ?innos?. Preto hlavna vojenska zlo?ka Ji?uvu ?
Hagana
, vytvorila informa?nu slu?bu
?aj
?
?erut Jedi’ot
. Ulohou ?aj bolo zbiera? informacie pre operacie vedene Haganou a poskytova? informacie pre vedenie Ji?uvu, aby mohlo politicky a vojensky obchodova? s izraelskymi arabmi, arabskymi krajinami a predstavite?mi dohliadajucich mocnosti.
29. novembra
1947
Spolo?enstvo narodov
(su?asne
OSN
) schvalilo plan rozdelenia uzemia Palestiny.
15. maja
1948
po ukon?eni britskej mandatnej spravy vznikol ?tat
Izrael
.
Vznik Izraela a napadnutie spojenymi arabskymi armadami (
Prva arabsko-izraelska vojna
) vyustilo do vytvorenia prvych spravodajskych slu?ieb.
7. juna
1948
premier
David Ben Gurion
zvolal ?lena politickeho oddelenia ?idovskej agentury ?
Reuvena Shiloaha
a ?efa ?aj ?
Isser Beeriho
. Stretnutie prinieslo zalo?enie prvych ?tatnych spravodajskych slu?ieb.
Citat z Gurionovho dennika tykajuci sa spravodajskych slu?ieb :
- Vojenska informa?na slu?ba ? vytvorena generalnym ?tabom, vedena Isserom Beerim a Vivianom (
Haim Hertzog
). Shai bude zodpovedna za bezpe?nos?, cenzuru a kontra?piona?.
- Vnutorna informa?na slu?ba pod vedenim Isser Harela a
Yosefa Yizraela
.
- Zahrani?na informa?na slu?ba pod vedenim Reuven Shiloaha. Do konca vojny bude podriadena ministerstvu obrany a neskor mo?no ministerstvu zahrani?ia.
Reuven Shiloah sa stal ?efom politickeho oddelenia ministerstva zahrani?ia a poradcom ministra zahrani?ia pre ?pecialne ulohy. Zameriaval sa hlavne na zahrani?nu politicku situaciu, na formovanie spojenectiev s nearabskymi ?tatmi napriklad s Tureckom a zachra?ovanie ?idovskeho majetku v zahrani?i a jeho prenesenie do Izraela.
?as? Shai vedena
Haim Ben Menahem
za?al pracova? v zahrani?i v lete
1947
. V juni
1948
, ke? bolo zalo?ene politicke oddelenie,
Arthur Ben Natan
bol vyslany do
Pari?a
prebra? Ben Menahemove kontakty. Toto opera?ne oddelenie, ktore dostavalo kone?nu podobu bolo nazyvane
Da'at
(poznanie).
Ben Gurion zasadne odmietal zverejnenie existencie bezpe?nostnej a spravodajskej slu?by. Tak teda politicke oddelenie definovane ako “ zahrani?na politicka informa?na slu?ba“ sa stalo nezavislou a tajnou agenturou, ale stale bolo vedene pod ministerstvom zahrani?ia. To znamenalo, ?e ciele slu?by, ulohy, rozpo?et a vnutorne vz?ahy nemohli by? legislativne podchytene.
V aprili
1949
bola sformovany najvy??i riadiaci vybor pod vedenim Reuvena Shiloaha. Jeho ?lenovia neskor?ie znami ako
VARASH
boli zahrnuti do
Shin-Bet
, ktory vznikol z Shai, politickeho oddelenia, vojenskeho spravodajskeho oddelenia a izraelskej policie.
V juli
1949
Reuven Shiloah za podpory Davida Ben Guriona navrhol zriadenie centralnej in?titucie pre organizaciu a koordinaciu spravodajskej a bezpe?nostnej slu?by.
13. decembra
1949
Ben Gurion schvalil zriadenie “In?titucie pre koordinaciu“ ? Mosad.
Mosad za?al pracova? po za?titou ministerstva zahrani?ia. S cie?om zlep?i? opera?ne schopnosti Mosadu Ben Gurion v marci
1951
schvalil finalnu reorganizaciu. Bolo ustanovene nezavisle, centralne vedenie na riadenie v?etkych zahrani?nych spravodajskych uloh. Mosad sa stal su?as?ou kancelarie premiera a za?al reportova? priamo premierovi.
Centrala Mossadu sidli v
Tel Avive
. V ?ele Mossadu stoji riadite?, ktory je priamo zodpovedny premierovi, preto?e Mossad nepodlieha kontrole izraelskeho parlamentu (
Kneset
). V Mossade pracuje pribli?ne 1600 zamestnancov. Mossad je civilna slu?ba a nepou?iva vojenske hodnosti. Aj napriek tomu je medzi zamestnancami ve?a dostojnikov. Svoje hodnosti ale ziskali pri slu?be v Izraelskych obrannych silach (
IOS
).
Mossad sa celkovo sklada z osmich oddeleni. Aj ke? niektore detaily o vnutornej organizacii zostavaju nezname, niektore z nich u? prenikli na verejnos? :
- 1. Oddelenie
Planovanie a koordinacia operacii
- 2. Oddelenie
Zber informacii
je najva??ie. Zodpoveda za ?piona?ne operacie, riadi opera?nych dostojnikov a agentov.
- 3. Oddelenie
Politicka ?innos? a styky
zodpoveda za styky s vybranymi tajnymi slu?bami a so ?tatmi, s ktorymi nema Izrael normalne politicke vz?ahy.
- 4. Oddelenie
?udske zdroje, financie, logistika a bezpe?nos?
- 5. Oddelenie
Vycvik
- 6. Oddelenie
Vyskum
- 7. Oddelenie
?pecialne operacie
planuje a vykonava atentaty, polovojenske operacie, sabota?e a psychologicke operacie
- 8. Oddelenie
Technika
Chronologicky preh?ad ?efov Mosadu od zalo?enia po su?asnos?:
- najdenie a zajatie nacistickeho vojnoveho zlo?inca
Adolfa Eichmanna
timom agentov Mosadu
11. maja
1960
v Argentine
- krade? planov francuzskeho bojoveho lietadla
Mirage III
, ktora pomohla Izraelu k vyvoju vlastneho lietadla
Kfir
- zabitie nacistickeho vojnoveho zlo?inca Herberta Cukursa v roku
1965
v Uruguaji, kde pricestoval z Brazilie
- pomoc pri uteku a zachrane rodiny irackeho pilota Munir Redfa, ktory v roku 1966 utiekol s lietadlom
MiG-21
do Izraela
- ziskanie k?u?ovych tajnych informacii o egyptskom letectve pre operaciu Focus ? preventivny vzdu?ny utok na za?iatku
?es?d?ovej vojny
- odstranenie piatich raketovych ?lnov vo francuzskej lodenici
Cherbourg
, ktore boli zaplatene Izraelom, ale neboli doru?ene v dosledku francuzskeho embarga v roku
1969
- spravodajska podpora pre operaciu
Bulmus 6
? utok ?pecialneho komanda na egyptsky radar na malom ostrove
Green Island
- vystopovanie a likvidacia ?lenov komanda
?ierny september
, ktori boli zodpovedni za masaker izraelskych ?portovcov na OH
1972
v
Mnichove
- spravodajska podpora operacie
Spring of Youth
v roku
1973
- spravodajska podpora ?ilskej tajnej slu?by pri vra?de byvaleho ?ilskeho ministra Orlanda Leteliera a jeho dru?ky Ronni Karpen Moffitt v roku
1976
- zabitie Wadie Haddada, vodcu
Organizacie za oslobodenie Palestiny
v roku
1978
- zabitie Zuhayr Muhsina, vodcu
As-Sa'iqa
v roku
1979
- operacia
Sphinx
? ziskanie dole?itych informacii o irackom jadrovom reaktore, ktory bol kon?truovany francuzskymi vyrobcami. V aprili
1979
Mosad v Toulouse vybu?ninami zni?il 60 percent komponentov jadroveho reaktora a zabil irackeho jadroveho fyzika Jahju al-Me?ada, veducu osobnos? programu vyvoja irackej jadrovej zbrane. Neskor v roku
1981
bol ?al?i reaktor v zariadeni Tamuze-17 pri Osiraku zni?eny izraelskym leteckym utokom, ke? predtym agent naverbovany Mosadom umiestnil v objekte radiomajak pre lep?iu navigaciu uto?iacich lietadiel. Z neznamych dovodov agent zotrval v budove reaktora a stal sa jedinou obe?ou utoku
- podpora operacie
Moses
? imigracia a utajena doprava etiopskych ?idov (Fala?ov) z hladomorom postihnutej Etiopie do Izraela v roku
1984
- unos izraelskeho jadroveho technika Mordechaia Vanunua v Taliansku v roku
1986
potom, ?o ho z Anglicka vylakala agentka Cheryl Bentov. Vanunu bol nasledne v Izraeli odsudeny za vyzradenie tajnych informacii o jadrovom programe ?idovskeho ?tatu
- Tunis Raid ? zabitie Abu Jihada, ?lena
Fatah
v roku
1988
- pomoc pri evakuacii ?idov z vojnoveho Sarajeva do Izraela v roku
1992
- zabitie Fathi Shqaqi, vodcu palestinskeho
Jihadu
v roku
1995
- zabitie Izz El-Deen Sheikh Khalila, vodcu
Hamasu
v roku
2004
- vra?da nevinneho marockeho ?a?nika Ahmeda Bouchikiho v
Lillehameri
v roku
1973
. Agenti si ho pomylili s jednym z vodcov ?ierneho septembra Ali Hassan Salemehom. ?es? agentov Mossadu bolo zatknutych
- zadr?anie dvoch agentov Mossadu v
Jordansku
v roku
1997
, ktore malo podpisanu mierovu zmluvu s Izraelom. Cie?om agentov bolo zavra?denie vodcu Hamasu Sheikh Khaled Mashala prostrednictvom jedu. Izrael bol donuteny poskytnu? protijed a prepusti? okolo 70 palestinskych vaz?ov za vydanie jeho agentov, ktorym hrozil trest smrti za pokus o vra?du