Skulptura
Donalda Judda
Minimal art
alebo
minimalizmus
je
abstraktne umenie
, ktore sa sna?i o navrat formy k prvotnym
?trukturam
, a ktore pou?iva lapidarne geometricke tvary, prvky v?edneho ?ivota, len zakladne tony, zvuky a podobne. Ako smer prevladal najma v anglosaskych krajinach v 60. a 70. rokoch 20. storo?ia.
Samotny minimal art stoji v rozmedzi nie?oho, ?o mo?eme vyjadri? slovom experiment. Ide o smer, ktorym autori nasleduju svoje pocity v roznych formach umenia. Patri do skupiny experimentalnych umeleckych smerov a je jednym z najob?ubenej?ich a tym najmasovej?ich v tejto skupine. Sna?i sa na veci pozera? formou akejsi ?truktury roznych minimalistickych tvarov, ktore spolu tvoria sledovany objekt. Prave slova s prefixom “mini” a obsahovou napl?ou maly, mali?ky su tie najpodstatnej?ie v jeho charakteristike.
Po?iatky hudobneho minimalizmu siahaju do 60. rokov v USA. Ako prvy pou?il pojem minimalizmus v kontexte s hudbou Michael Nyman. Medzi charakteristicke prvky minimalizmu v umeleckej (va?nej) hudbe patri opakovanie kratkych hudobnych motivov a fraz, s postupnymi jemnymi harmonickymi a zvukovymi transformaciami, preva?ne konzonatne harmonie, vyu?itie dlhych tonov a staticky rytmus. Medzi najvyznamenej?ich predstavite?ov patria skladatelia
Terry Riley
,
Steve Reich
,
Philip Glass
,
Michael Nyman
,
John Adams
a
La Monte Young
. Vzniklo tie? neiko?ko odno?i minimalizmu, napriklad
sakralny minimalizmus
, ktoreho hlavnymi predstavite?mi su
Henryk Gorecki
,
Arvo Part
a
John Tavener
. Minimalizmus sa sube?ne rozvijal aj v undergroundovej scene. Hudobnici, ktori sa za?le?uju do minimalu pracuju so v?etkym v malom, obmedzenom po?te. Vyu?ivaju len zopar nastrojov, maly po?et not, nepou?ivaju texty, ktore by nie?o hovorili, len nieko?ko slov, slovo alebo iba utr?ky z neho. Pracuju s kratu?kymi zvukovymi usekmi ktore spajaju v jeden celok. Zva?ujuc tieto informacie, je mo?ne najs? mnoho analogii medzi elektronikou a minimalom.
V elektronike sa minimal rozvija za?iatkom 90. rokov a je silno ovplyvneny dvomi zakladnymi ?tylmi ? technom a houseom. Mnoho ?udi hovori o minimal techne a minimal house, zvany aj ako microhouse. Podstata je u oboch stale ta ista. Stale ide o kuso?ky opakujucich sa zvukov spojenych do slu?iek jedneho, ?i dvoch taktov. Nastroje sa zapajaju, respektive odchadzaju po osmich taktoch. V minimale ?asto dominuje mno?stvo efektov a to najma echo a reverb. Jednotlive kuso?ky zvukov sa neustale opakuju a tak posobia hypnoticky. Doplnene o pravidelnu basu by mali by? charakteristicke monotonnos?ou stale v?ak s davkou experimentu.
V su?asnosti sa tento ?tyl dostava ve?mi do popredia a je ob?ubeny pre stale va??ie a va??ie publikum. Zvyknu ho spolo?ne s nieko?kymi ?al?imi ?tylmi ozna?ova? aj ako inteligentna elektronika. Aby sme to objasnili, na minimal treba aj poslucha?a, ktoreho neznervoz?uje a neodradza experimentalna elektronika. Jeho charakter je toti? dos? ?a?ky
Vo vytvarnom umeni sa minimalizmus prejavuje stratou obsahu a ?istou orientaciou na geometricku formu. Jeho zakladnym znakom je odosobnenos?, formalizmus a strata rukopisu, autorstvo sa neprejavuje na povrchu sochy ani ma?by, pou?iva tzv. elitarsku estetiku nudy, serialovos?, opakovanie, redukciu, pou?ivanie matematickych postupov v kompozicii napr.
Frank Stella
,
Donald Judd
. V socharstve sa minimalizmus prejavil v monumentalnych formach napr.
Richard Serra
,
Robert Morris
. Na Slovensku sa minimalizmus nestal dominantnym smerom, ale mo?no hovori? o minimalistickych dielach v tvorbe
Juraja Bartusza
,
Milana Dobe?a
,
Rudolfa Uhera
, ?i
Milo?a Urbaska
.
Na minimalizmus neskor reaguju roznorode prejavy, ktore zov?eobecnene nazyvame
postminimalizmus
.
Minimalizmus sa za?ina v architekture objavova? koncom 20. storo?ia ako reakcia na zlo?itos? a naro?nos?
dekon?truktivizmu
a tvarovy pluralizmus
postmodernizmu
. Autori sa prikla?aju k jednoduchym prvkom, tvarom a farbam, minimalizuju hmotu a prevadzky, tak aby eliminovali rozli?ne, pre minimalizmus ru?ive, ozdobne prvky.
Minimalizmus v architekture teda nemusime chapa? v?dy ako rozmerovu veli?inu, ale skor ako celkovu filozofiu navrhu. Tato filozofia vychadza z principov, ktore na prelome 19. a 20. storo?ia pomenoval
Hebret Spencer
ako ?minimax“, ?o znamenalo dosahova? maximalne u?inky minimalnymi prostriedkami. V pripade rozmerov sa minimalizmus prejavil najma pri navrhu bytov, ktore na minimalnej ploche poskytovali maximalnu obyvate?nos?. Vyrazove prostriedky minimalizmu spo?ivaju v pou?iti jednoduchych materialov, farieb a u? spominaneho jednoducheho tvaru. Pou?ivaju sa zakladne farby, neopracovane materialy a zakladne geometricke utvary. Minimalisticka tvorba sa uplatnila preva?ne pri navrhoch interierov.
K vyznamnym predstavite?om minimalizmu patria:
Commons ponuka multimedialne subory na temu
Minimal art
- ?PA?EK, R. - ZERVAN, M.: Minimalizmus ako aktualny problem. In:
Eurostav
.
- HAAS, F.:
Architektura 20. stoleti
. Statni pedagogicke nakladatelstvi Praha,
1978
.
- N?co, nebo nic (minimalizmus v architektu?e). Diskusia z Kralovskej akademie umenia v Londyne. 8. Decembra 1998.