|
Niektory z redaktorov po?iadal o reviziu tohto ?lanku.
Prosim, opravte a zlep?ite tento ?lanok. Po uprave ?lanku mo?ete tuto poznamku odstrani?.
prepisa? do encyklopedickeho formatu a nie kunsthistorickej analyzy opisanej bohvieodkia?
|
Milan Laluha
(*
11. november
1930
,
Tekovske Lu?any
? †
10. november
2013
[1]
) bol slovensky
maliar
a
grafik
.
[2]
[3]
V rokoch 1950 – 1955 ?tudoval na
Vysokej ?kole vytvarnych umeni
v
Bratislave
(prof. Fulla, prof. Zmetak, prof. Hoffstadter a prof. Milly). Patril k prvym absolventom Vysokej ?koly vytvarnych umeni v Bratislave, ktorych spajalo usilie uprimne pretlmo?i? skuto?nos?.
[4]
V roku 1957 bol zakladajucim ?lenom
Skupiny Mikula?a Galandu
, ?innos? ktorej bola ukon?ena v roku 1968. Zu?astnil sa na v?etkych skupinovych vystavach galandovcov. V roku 1972 bol vylu?eny zo Slovenskeho zvazu vytvarnych umelcov, ?o znamenalo ?tichy“ zakaz verejnych vystav, reprodukovania a nakupovania jeho diel verejnymi galeriami. Tento zakaz v?ak nikdy nebol striktne dodr?iavany. V rokoch 1955 ?il v
Dolnej Mi?inej
, ktoru po cely ?ivot dlhodobo nav?tevoval a vytvarne zobrazoval, v rokoch 1958 sa usadil v
Martine
, od roku 1963 ?il a tvoril v Bratislave.
[5]
Za?iatky tvorby Milana Laluhu su spojene s Dolnou Mi?inou a jej okolim. Oporu na?iel u otca moderneho umenia ?
Paula Cezanna
, z ktoreho vychadzala cela jeho generacia a
kubizmus
s jeho proto i post fazami. Po skon?eni ?koly sa oboznamil s dielom
Fernanda Legera
. V jeho ma?be ho zaujal mohutny tvar budovany na socharskom podoryse. Pod?a Cezannovho prikladu si v prirode overoval jej tvarove zaklady ? hranol, ku?e?, gu?u. Pri za?iatkoch Laluhovej tvorivej cesty stal i jeho pedagog ? maliar a grafik
Ernest Zmetak
. V Laluhovej tvorbe bola v?dy ur?ujuca kresba a tema dediny a ?loveka. Prve Laluhove prace in?pirovali predmety ka?dodennosti, blizki ?udia a priroda. Boli to realisticke zati?ia ?
Topanky, Papu?e
(1955),
Kvet
(1956), kresby ceruzou ? viac v rovine zobrazenia ako vyjadrenia, i napriek tomu, ?e obdivoval
Vincenta van Gogha
. Krajina na kresbach uh?om je u? vystavana, poukazuje na priklad E. Zmetaka, jeho skratku, monumentalne citenie i ?strapaty" rukopis. Odtia? bol u? len krok ku kresbam ceruzou
Krajina z Mi?inej, Domy
(1957), in?pirovanym lekciou raneho
kubizmu
. Tieto prace boli pre Laluhu prinove, nemal ?as sa s nimi stoto?ni?, o ?om sved?i aj skuto?nos?, ?e ich na vystave mladych Obrazy ?
Sochy v Bratislave
(1957) nevystavil a prezentoval sa olejmi
Kytica I. a II.
(1956).
Tvorba v Skupine Mikula?a Galandu
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Zaujem o temu domova poci?ovalo viacero umelcov. Potvrdili to aj tym, ?e sa zdru?ili do
Skupiny Mikula?a Galandu
. Spolu s maliarmi
Andrejom Bar?ikom
,
Rudolfom Krivo?om
,
Milanom Pa?tekom
, grafikom
Ivanom ?tub?om
, socharmi
Vladimirom Kompankom
,
Antonom ?utekom
a
Pavlom Tothom
ju zalo?ili v roku 1957 (od roku 1962 v nej posobil aj
Andrej Rudavsky
). Pripajali sa k dielu
Milo?a Alexandra Bazovskeho
s jeho reflexiou ?ma? korene" v archaickej predmetnosti a psychike modernej skuto?nosti.
Podarilo sa im preniknu? k esencii narodnej podstaty, ale zarove? odhali? aj
archetypalne
a symbolicke vrstvy tvorby a prepoji? tak slovensky vytvarny prejav s najvyspelej?imi hodnotami sudobeho
europskeho umenia
. Milana Laluhu s galandovcami spajal obnoveny zaujem o ?loveka ako sebaidentifikujucu sa bytos? a snaha o vyjadrenie pevneho tvaru.
Na kresbach ceruzou
Mi?ina, Banska Bystrica
(1958) autor spev?uje tvar hrubou, miestami preru?ovanou konturou. Sukromne ich nazyva ?tankovymi kresbami", asociuju mu stopy po pase tanku. Ako pravy galandovec zrieka sa detailu i perspektivy priestoru. V maliarskom prednese rozvija tvaroslovie geometrickych elementov a farebnym akordom ?ervenych a modrych tonov dynamizuje tvar ako v
Kompozicii s ?ervenym pozadim
(1958). S analyzou a nasledujucou syntezou tvaru pracuje aj v zati?i.
V martinskom atelieri (1958 – 1963) sa sustre?uje na portrety blizkych priate?ov maliarov a hercov, nielen en face, ale aj temena hlavy, pod?a ktoreho ich bezpe?ne identifikuje ?
Miro Mar?ek
,
Vladimir Kompanek
a ini (1963). Tu sa rozrastla galeria aktov a zati?i v charakteristickej ?irokej plo?nej ?Laluhovskej" konture a svojbytnej farebnosti ? trojzvuku ?ervenej, ?ltej a modrej, ako na
Trojportrete
(1962 – 1963).
Paralelne zobrazuje prirodu. V oleji
Kompozicia (Strom)
(1960 – 1961), je u? zakladom geometricka osnova formy, dynamickos? farebnych rytmov medzikru?i a kruhovych vysekov a oproti olejoma?be
?ervena kompozicia
(1958) farebne rytmy prerastaju za obrazovu plochu.
Zobrazuje ?loveka po praci, pri podve?ernom odpo?inku, alebo v o?akavani nie?oho bli??ie neur?eneho. Ve?ky tvar, oby?ajne koruna stromu vyrastajuca z postavy, evokuje
goticky obluk
, ktory prerasta obrazovu plochu ako pokra?ovanie v na?om svete. ?Na jednej strane vytvara samostatne svety obrazov, ktorymi monumentalizuje a zlyri??uje na? svet, na druhej strane sa domaha prerastania dynamiky obrazu do skuto?neho sveta." Najadekvatnej?ie vyjadrenie na?iel Milan Laluha v simultannom kontraste zakladnych farieb ? ?ervenej, zelenej, modrej a ?ltej a v kontraste bielej a ?iernej.
Rovnako blizkym motivom je krajina. Pristup k jej zobrazeniu je oproti koncu 50. rokov odli?ny. U? nekladie doraz na vystavbu krajinneho vyseku, ale je pre?ho dole?ite vyjadrenie bezprostredneho vz?ahu na zaklade poznania. Zobrazuje ju prostrednictvom
elementarnych
a univerzalnych tvarov v jednoduchej kompozi?nej vystavbe a ?iarivej farebnosti. V krajine vladnu presne, ale skryte zakony prirody, preto je ?loveku doverne blizka. Kresbu ceruzou kombinuje s frota?ou dreva a omietky, ?im motiv nielen ozvla?t?uje, ale aj poetizuje. V
60. rokoch
sa paralelne venuje aj
ilustracii
.
V ne?i?livych
70. rokoch
na jednej strane pokra?oval v znakovych obrazoch zo zaveru 60. rokov, ako
Spln
(1969), na ktorom su ?ervene valery v
kontrapunkte
k bielemu kruhu s vyraznou modrou konturou asociujucemu magicky kruh v kruhu. Vyrazne v jeho tvorbe je usilie o minimalizaciu a ?istotu formy, ako v olejoch
Strechy, Strechy I.
(1971). Tymto problemom sa zaobera v pasteloch
Drevenice
(1970)i v kresbach ceruzou
Domy
(1978). Na kresbovej ploche okrem dramatickych univerzalnych autoportretov (1973, 1978) vytvara svojbytny svet stromov, kde sa ocita a? na hranici
surrealistickych
vizii, ako napriklad v kresbe
Tak sa prudko vzniesol...
(1978).
V pasteloch pou?iva najjednoduch?ie prostriedky tvaru a farby na dosiahnutie posobiveho vyrazu. Intenzita farebneho tonu je ?ivelna, nabita energiou, vibruje, ?iari, vysiela signaly najvnutornej?ich pocitov ?
Pri zati?i
(1982),
Jese?
(1984).
I v ma?be pribudli profily chlapov, spritom?ujuce spomienky maliara na faj?iarov z dolnomi?inskej kr?my. Ako podkladovu plochu pou?iva neklasicke materialy ? krabice od farieb,
?mirg?ovy papier
a zvy?ky
kartonov
. Rozsiahle maliarske a kresliarske dielo Milana Laluhu nadviazalo prirodzenou vazbou na temu slovenskej dediny, ktoru vlastnou poetikou obohatil o nove vyznamove a vyrazove polohy. Milan Laluha je maliarom variacii, prostrednictvom nich h?ada podstatu existencie v prapovodnej ?udskosti. Milan Laluha s potrebnou vierou v ?ivot dava prednos? mudrosti overenej tradiciou.
[4]
- 1992 ? Ma?ba ? Kresba.
Muzeum moderneho umenia rodiny Warholovcov, Medzilaborce
- 1991 ? Ma?ba ? kresba. Umelecka beseda slovenska, Bratislava ? Retrospektiva Milana Laluhu.
?tatna galeria, Banska Bystrica
Archivovane
2016-05-11 na
Wayback Machine
- 1990 ? Ma?ba ? Kresba.
Galeria umenia, Nove Zamky
- 1990 ? Z tvorby. Dom priate?stva, Bratislava. Uvod v kat. I. Moj?i?ova
- 1988 ? Obrazy ? Kresby. Galeria a predaj?a SFVU Dielo, Bratislava. Uvod na letaku A. Pekarova
- 1984 ? Milan Laluha.
Oblastna galeria M. A. Bazovskeho
, Tren?in. Uvod v kat. M. Kvasni?ka
- 1978 ? Milan Laluha (Pastely a kresby ceruzkou z roku 1978) Krnovske muzeum, Krnov. Uvod v kat. M. Togner
- 1975 ? Stromy. Arboretum Borova hora. Uvod v kat. M. Rufus
- 1969 ? Kresby. Mestska galeria, Primacialny palac, Bratislava. Uvod v kat. F. Kri?ka
- 1969 ? Autoportrety. Galeria mladych, Bratislava. Uvod v kat. D. Tatarka, komisarka vystavy I. Moj?i?ova
- 1967 ? Obrazy. Florencia
- 1967 ? Obrazy. Galerie Theatre de l′atelier, ?eneva
- 1966 – 1967 Obrazy a kresby.
Oblastna galeria, Nitra
. Uvod v kat. F. Kri?ka
- 1966 ? Obrazy a kresby. Mestska galeria, Primacialny palac, Bratislava. Uvod v kat. F. Kri?ka
- 1966 ? Obrazy a kresby. Ladengalerie, Berlin. Uvod v kat. J. Moj?i?
- 1966 ? Obrazy a kresby.
Galerie Jaroslava Krale, Brno
Archivovane
2012-05-14 na
Wayback Machine
. Uvod v kat. V. Zygmund
- 1966 ? Obrazy a kresby. Penelope Galleria D'Arte, Rim. Uvod v kat. L. Kara
- 1966 ? Obrazy a kresby. Galleria Torre, Turin
- 1965 ? Kresby. Mala scena
Slovenskeho narodneho divadla, Bratislava
- 1964 ? Obrazy. ?eskoslovenske kulturne stredisko, Budape??
- 1963 ? Kresba. Redakcia ?asopisu Kulturny ?ivot, Bratislava
- 1963 ? M. Laluha ? Kresba. P. Toth ? Plastika. Trnava
- 1962 ? Kresby. Galeria Cypriana Majernika, Bratislava
- 2012 ? Audience available / Acquisitions for the last five years ? Nitra Gallery /
Nitrianska Galeria
, Nitra
- 2011 ? Galandovci- legends of slovak modern 1969 – 1989 ? City Gallery of Bratislava /
Galeria mesta Bratislavy
, Bratislava
- 2009 ? Gallery of Milos Alexander Bazovsky 1969 – 2009 ?
Gallery of M. A. Bazovsky
, Tren?in
- 2008 ? ?eske a slovenske vytvarne umenie ?es?desiatych rokov 20. storo?ia ?
D?m um?ni, Zlin
- 2005 ? From the Collections of Gallery III. / Slovak Fine Art in the 2nd half of the 20 ?
Gallery of M. A. Bazovsky
, Tren?in
- 2004 ? Perfect Tense ?
Gallery Art Factory, Prague
- 2001 ? Salon of Fine Art 2001 ? Nitra Gallery /
Nitrianska Galeria
, Nitra 2000
- 2001 ? Slovak Visual Art in 20th Century ? Slovak National Gallery /
Slovenska Narodna Galeria
Archivovane
2013-05-06 na
Wayback Machine
, Bratislava
- 2001 ? Axis Mundi ? Sources of the 20th Century ? Slovak National Gallery /
Slovenska Narodna Galeria
Archivovane
2013-05-06 na
Wayback Machine
, Bratislava
[6]
- 1996 ? Reperes Slovaques. Pari?. Uvod v kat. (Mi?niky Slovenska Historia) M. Horvathova
- 1989 ? Slovenske mali?stvi XX. stoleti. Zbirky SNG.
Zapado?eska galerie, Plze?
. Uvod v kat. K. Kubikova
- 1975 ? Bildende Kunst der Westslowekei. Messerburg, Halle. Uvod v kat. A. Lohnert
- 1970 ? Slovenske vytvarne umenie 1965 – 1970. Praha, Brno, Hluboka nad Vltavou. Uvod v kat. J. Kotalik, K. Vaculik
- 1970 ? Discovery of harmony.
Museum of Arts, Osaka
[
nefunk?ny odkaz
]
- 1969 ? Mai csechoszlovak muveszet. Mucsaarnok, Budape??
- 1968 ? Medzinarodne bienale mladych vytvarnikov Danuvius. Dom kultury, Bratislava. Uvod v kat. L. Kara
- 1968 ? Kunstler Gruppe M. Galanda.
Tiergarten, Berlin
. Uvod v kat. l. Moj?i?ova
- 1967 ? EXPO '67. Montreal
- 1967 ? IX.
bienl de Sao Paulo
- 1967 ? Maliarstvo 1967. Krakov. Uvod v kat. B. Bachraty
- 1967 ? Su?asne ?eskoslovenske umenie. Antverpy, Koda?, Luxembourg. Uvod v kat. K. Vaculik
- 1967 ? Moderne slovenske umenie. Lubeck
- 1967 ? Tjeckoslovakisk nutidskons. Svaegalleriet, Stockholm. Uvod v kat. K. Vaculik
- 1966 ? Vystava mladych.
D?m um?ni, Brno
Archivovane
2013-01-20 na
Wayback Machine
. Uvod v kat, E. Petrova
- 1966 ? XXXIII.
bienale Benatky
. Uvod V kat. K. Vaculik
- 1966 ? Vystava ?eskoslovenskej ma?by a grafiky. Mnichov
- 1966 ? Mlade slovenske vytvarne umenie. ?eskoslovenske kulturne stredisko, Kahira
- 1966 ? Vystava ma?by a grafiky. Mnichov
- 1965 ? Sedem mladych umelcov.
Grosvenor Gallery, Londyn
- 1965 ? VIII. bienale de Sao Paulo
- 1965 ? Tsechoslowakische Kunst heute. Stadtische Kunst galerie, Bochum, Baden-Baden. Uvod v kat. J. Kotalik, M. Mi?ko
- 1965 ? Seizleme salon de la jeune peinture.
Musee d′art moderne de la ville, Pari?
. Uvod v kat. M. Troche, J. Riechard
- 1965 ? V. biennale ?arte, San Marino
- 1965 ? Sei Pittori slovacchi. Rim, Neapol. Uvod v kat. L. Kara
- 1964 ? Malarstwo Bratislawy. Krakov. Uvod v kat. L. Kara ?eskoslovenske umenie, Moskva, Leningrad
- 1964 ? El arte eslovaco contemporaneo. ?eskoslovenske kulturne stredisko, Havana. Uvod v kat. L. Gandl
- 1963 ? Su?asne slovenske vytvarne umenie. Jizdarna Pra?skeho hradu, Praha. Uvod v kat. J. Malejovsky, M. Vaross, T. ?traus, K. Kahoun, L. Kara, R. Matu?tik
- 1963 ? Vystava slovenskej grafiky. Budape??
- 1963 ? VII. bienale de Sao Paulo. Uvod v kat. J. Kotalik
- 1961 ? KS? v boji za socializmus a komunizmus (I. etapa su?a?e). Dostojevskeho rad 2, Hviezdoslavovo nam. 16, Galeria C. Majernika, Bratislava
- 1959 ? II. vystava Skupiny Mikula?a Galandu. Galeria Cypriana Majernika, Bratislava. Uvod v kat. R. Matu?tik
- 1958 ? Um?ni mladych vytvarniku. Brno, Praha. Uvod v kat. J. Cisa?ovsky
- 1957 ? Mlade slovenske umenie.
?palova galerie
, Praha. Uvod v kat. M. Rufus
- 1957 ? I. vystava Skupiny Mikula?a Galandu. Krajska sprava lesov, ?ilina. Uvod v kat. R. Dubravec
- 1956 ? Vystava kresieb, skic a grafiky. Martin
Zastupenie v sukromnych zbierkach
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Francuzsko, Ma?arsko, Nemecko, ?vaj?iarsko, ?vedsko, Taliansko, USA, Ve?ka Britania
- 1969 Cena Slovenskeho fondu vytvarnych umeni na I. bienale ma?by v Ko?iciach
- 1968
laureat ?tatnej ceny K. Gottwalda
- 1966 Cena Osvalda Liciniho na XXXIII.
bienale v Benatkach
- 1965 vytvarna cena Cypriana Majernika (udelena vyborom ZSVU) za kolekciu obrazov z roku 1964
- 1963 I. cena za ma?bu v III. etape su?a?e KS? v boji za socializmus a komunizmus
- 1962 II. cena za ma?bu v II. etape su?a?e KS? v boji za socializmus a komunizmus
Najvy??ie dosiahnute kone?ne ceny diel autora
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Najvy??ie dosiahnute kone?ne ceny diel M. Laluhu na Slovenskych aukciach
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
- 8 298,48 € (250 000 Sk) ? Za dedinou, olej na platne, 87 x 140 cm
- 5 808,94 € (175 000 Sk) ? Chlap a ?ena (1966) olej na platne, 80 x 65 cm (63. jarna aukcia. 28. 3. 2006)
- 4 979,09 € (150 000 Sk) ? Motiv z Mi?inej (1966 – 1968) olej na platne, 90,5 x 47 cm (74. jesenna aukcia, 2. 10. 2007)
[8]
[9]
- Ve?korozmerne a kvalitativne dobre alebo vyborne diela z najlep?ich rokov tvorby, oleje ? do 35 000 €
- Malorozmerne a kvalitativne dobre alebo vyborne diela z najlep?ich rokov tvorby, oleje ? do 20 000 €
- Ine, kvalitativne dobre diela, oleje ? do 10 000 €
- Pastely ? do 5 000 €
- Moj?i?, J.: Galandovci (Galandovci po roku 1970), Q-EX, Tren?in 2004.
- Moj?i?, J.: Galandovci, Q-EX, Tren?in 2003.
- Kolektiv: Vyznania. Narodne literarne centrum ? Dom slovenskej literatury, Bratislava 1998.
[10]
- Rufus, M., Bako?, J., Moj?i?, J., Kubikova, K.: Milan Laluha, SLOVENSKY TATRAN, Bratislava 1997.
- Barto?ova, Z. (ed.): O?ami X. Desa? autorov o su?asnom slovenskom umeni. Bratislava, Orman, spol. s r. o., 1996.
- Tatarka, D.: Kultura ako obcovanie. Nadacia M. ?ime?ku. Bratislava 1996.
- ?traus, T.: Variant moderny. Bratislava, Pallas 1992.
- Encyklopedia Slovenska III.
Bratislava, Encyklopedicky ustav SAV 1979.
- Slovensko - Kultura. I.
Bratislava,
Obzor
1979.
- Sau?in, L.: Vytvarne umenie a ?ivot. Bratislava, Tatran 1973.
- Rufus, M.: Milan Laluha. Bratislava, Tatran 1972.
- Matu?tik, R. a kol.: Nove slovenske vytvarne umenie. Bratislava, Tatran 1969.
- ?ef?akova, E.: Moderna slovenska kresba. Bratislava, Tatran 1967.
- Kol.:
Slovnik su?asneho slovenskeho umenia
. Bratislava, SFVU 1967.
- Matu?tik, R.: Moderne slovenske maliarstvo. Bratislava, SVKL 1965.
- Biathova, K. ? Luxova, V.: Ma?ba v architekture. Bratislava, SFVU 1965.
- Rusinova, Z.: 60. roky vo vytvarnom umeni. Galeria, 3,1996, ?. 1, s. 1 – 3.
- Hrabu?icky, A.: 60. roky. Vytvarny ?ivot, 39,1994, ?. 2 – 3, s. 4 – 7.
- Galanda and the Galandites. The Ivan Melicher?ik's Collection. Slovakia "94, Culture.
- Homolka, ?.: Meditacia na 4 temy. Smer, Banska Bystrica, 6. 9. 1991.
- Homolka, ?. : Meditacie na 4 temy. Smer, Banska Bystrica, 30. 8. 1991.
- ?epan, O.: Na hraniciach reality a mytu. (Laluhov maliarsky vzorec). Slovenske poh?ady, 107, 1991, ?. 6, s. 102 – 111.
- Tatarka, D.: Blahodenie Milana Laluhu. Slovenske poh?ady, 107, 1991, ?. 12, s. 83 – 89.
- Kri?ka, F.: Milan Laluha po dvadsiatich rokoch. Takmer utajena vystava. Narodna obroda, 11. 9. 1990.
- Valo, P.: Istoty Milana Laluhu. Pravda, 15. 12, 1989.
- ?traus, T.: Subjektivne o slovenskej moderne. Vytvarny ?ivot, 34, 1989, ?. 1, s. 24 – 31.
- Gazdik, I.: Moderna slovenska kresba (Poznamky k rokom 1945 – 1989). Ars, 1984, ?. 2, s. 35 – 59.
- Vanovi?, J.: Kresby Milana Laluhu. Slovenske poh?ady, 86, 1970, ?. 7, s. 127 – 128.
- Lukan, V.: Palety majstrov. Akademicky maliar Milan Laluha. Panorama, 15. 3. 1970.
- Bako?, J.: Dielo a svet slovenskeho moderneho maliarstva. Slovenske poh?ady, 85,1969, ?. 1, s, 103 – 118.
- Bako?, J.: O premene obrazu (od autonomneho umeleckeho diela ? k dielu bytiu). Slovenske poh?ady, 84,1968, ?. 10, s, 70 – 78.
- Sv?rakova, J.: Chodec a obrazy 65 – 67 (Ko?ice). Vytvarny ?ivot, 13,1968, s. 150 – 159.
- Sau?in, L.: Talent Milana Laluhu. Vytvarny ?ivot, 12,1967, ?. 1, s. 14 – 20.
- Peterajova, ?.: XXXIII. Biennale ? Venezia. (Cena Osvalda Liciniho). Kulturny ?ivot, 21,1966, ?. 28.
- ?traus, T.: Depatetizacia, racionalizacia, mytus moderny. Vytvarny ?ivot, 11,1966, ?. 6 – 7, s. 248 – 257.
- Hlava?ek, L.: P?itomnost slovenskeho um?ni. K vystave v Jizdarn? Pra?skeho hradu. Vytvarne um?ni, 14,1964, ?, 2, s. 69 – 80.
Autorove ?lanky a rozhovory (vyber)
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
- Milan Laluha (Anketa). Katalog k vystave 60. roky v slovenskom vytvarnom umeni. Slovenska narodna galeria Bratislava, 1995, s. 285.
- Babin, E.: Spodne (po)toky rozprava?stva. Pravda, 23.12.1993.
- Pivovarnikova, J.: Novodobe poetiky. Otazky M. Laluhovi o tvorbe. ?tipendijna praca, Bratislava 1991, s. 23 – 26.
- Milan Laluha: O sebe. Tvorba T, 1, 1991, ?. 1, s. 15.
- Buzoga, M.: ?o prave robite? ?ivot, 21,1971, ?, 29, s. 33.
- 27 otazok Milana Laluhu. Sukromne listy Skupiny Mikula?a Galandu. April 1968, ?. 1, s. 11.
- Moj?i?, J.: Milan Laluha (Rozhovor). Slovenske poh?ady, 81,1965, ?. 2, s. 67.
- Male uvahy. Slovo vytvarnika. Milan Laluha. Vytvarny ?ivot, 10,1965, ?. 4, nestr.