Milan Kundera
?esky a francuzsky spisovate?
Milan Kundera v roku 1980
Osobne informacie
Narodenie	01.04.1929 1. april 1929
	Brno , ?eskoslovensko
Umrtie	11. jul 2023 (94 rokov)
	Pari? , Francuzsko
Narodnos?	?eska, pisal aj francuzsky
Zamestnanie	basnik , spisovate? , dramatik
Dielo
?anre	roman , base? , drama
Podpis
Odkazy
	Milan Kundera (multimedialne subory na commons)
Literarny portal   ?esky portal   Francuzsky portal   Biograficky portal

Milan Kundera (* 1. april 1929 , Brno  – † 11. jul 2023 , Pari? , Francuzsko ^[1] ) bol ?esko -francuzsky spisovate? , ?ijuci od roku 1975 vo Francuzsku a od konca 80. rokov pi?uci po francuzsky . Je svetovo najuspe?nej?im a najprekladanej?im autorom ?eskeho povodu a jeho romany a eseje vyrazne prispeli k vyvoju romanu ako ?anru . V mladosti publikoval tie? basne , dramy a preklady.

?ivotopis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je synom vyznamneho muzikologa Ludvika Kunderu, bratrancom basnika a prekladate?a Ludvika Kunderu . ^[2] V roku 1948 maturoval na brnianskom gymnaziu a zapisal sa na Filozoficku fakultu Karlovej univerzity . ?tudium v?ak skoro preru?il a pre?iel na ?tudium hudobnej skladby. Absolvoval potom aj Filmovu fakultu AMU a v rokoch 1958  ?  1970 tu predna?al svetovu literaturu (od roku 1964 ako docent . ^[3] )

V rokoch 1948  ?  1950 bol ?lenom KS? (spolo?ne s Janom Trefulkom vylu?eny pre ?protistranicku ?innos?“). V roku 1956 mu bolo obnovene ?lenstvo; anga?oval sa v reformnom hnuti (vystupil napr. na IV. zjazde Zvazu spisovate?ov, v?eobecne pova?ovanom za za?atie tzv. Pra?skej jari ^[4] ) a po vpade vojsk bol v roku 1970 bol znova vylu?eny a po?as normalizacie sa stal pre komunistov definitivne nepohodlnym a v byvalom ?eskoslovensku prestali oficialne vychadza? jeho diela, stal sa disidentom .

V roku 1975 mu bolo ponuknute miesto hos?ujuceho profesora na univerzite vo francuzskom Rennes , ktore prijal, a hne? nato do Francuzska odi?iel. Neskor predna?al aj na univerzite v Pari?i . Z dovodu emigracie mu bolo v roku 1979 odobrane ?esko-slovenske ?tatne ob?ianstvo . Zostal teda vo Francuzsku a v roku 1981 ziskal tamoj?ie ob?ianstvo .

Do ?eska sa po roku 1989 vracal len sporadicky a aj vydavanie svojich diel v ?e?tine vyrazne obmedzoval (napriklad roman Neznesite?na ?ahkos? bytia vy?iel v ?esku a? v roku 2006 ). Svoje posledne diela napisal po francuzsky a do roku 2020 blokoval ich preklad do ?e?tiny. V roku 2019, na podnet premiera Babi?a , po?iadal o navratenie ?eskeho ob?ianstva, ^[4] ktore mu bolo vratene. Milan Kundera zomrel 11. jula 2023 v Pari?i vo svojom byte.

Kontroverzia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pod?a informacii, ktore zverejnil ty?dennik Respekt 13. oktobra 2008 , poslalo na za?iatku 50. rokov 20. storo?ia udanie mladeho Kunderu do komunistickeho vazenia jeho znameho Miroslava Dvo?a?ka. ^[5] V ?lanku Adam Hradilek z Ustavu pre ?tudium totalitnych re?imov tvrdi, ?e na zaklade nim objaveneho zaznamu, sa mal 14. marca 1950 Kundera dostavi? na ZNB vypoveda?, ?e si nejaky mu? nechal v uschove kufor u jednej Kunderovej spolubyvajucej na internate. Majite? kufra Dvo?a?ek bol potom zatknuty a odsudeny na 22 rokov vazenia, z ktorych stravil takmer 14 rokov v ?a?kych podmienkach pracovnych taborov, kde faral do uranovych bani. Dovodom mal by? obsah kufru, z ktoreho ZNB usudila ?e Dvo?a?ek je zapadny agent. O udajnej Kunderovej u?asti v tejto kauze ma sved?i? aj dokument z roku 1952, kde je uvedena spolupraca Kunderu s organmi ZNB. ^[5] Spisovate? sa k celej zale?itosti vyjadril s prekvapenim a udava?stvo poprel. Existuje vypove? svedka, ktora za udava?a ozna?uje inu osobu, nie Kunderu alebo uvahy, ?e Kundera bol do zaznamu zapisany len ako jeden zo ?tudentov pritomnych na koleji Letna. ^[6] Z Kunderovych neskor?ich textov ?itatelia pochopili, ?e z odu?evneneho ?tudenta - stalinistu sa stal dospely mu?, ktory komunisticky re?im odmietal, respektive, ktory jasne videl, ako ?ivot v komunizme ?loveka moralne zdeformoval. Hriechy z mladosti mu odpustili. Nie v?ak v?etci. ^{[7] [3]}

3. novembra 2008 podporilo obhajobu Kunderu jedenas? medzinarodne uznavanych spisovate?ov vratane ?tyroch laureatov Nobelovej ceny Orhana Pamuka , Gabriela Garciu Marqueza , Nadine Gordimer a J. M. Coetzee , ako aj Carlosa Fuentesa , Juana Goytisola , Philipa Rotha , Salmana Rushdieho a Jorgeho Sempruna . ^[8]

Tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ve?ky uspech zaznamenal Kundera prvym romanom ?ert z roku 1967. Bol to v?ak jediny roman, ktory vy?iel v byvalom ?eskoslovensku. Po roku 1989 sa opa? na pultoch knihkupectiev objavil a? v roku 1996. ^[3]

Po basnickych za?iatkoch pisal filozoficky zalo?ene poviedky a romany modelujuce ?udske osudy na pozadi krizy dejinneho vedomia. Jeho rane diela boli poplatne komunistickej ideologii; neskor ich zavrhol. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problemy vnutornej a vonkaj?ej slobody ?loveka a zodpovednosti.

Dielo [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 1953  ?  ?lov?k zahrada ?ira , basnicka zbierka, debut
• 1955  ?  Posledni maj , poema rozvijajuca obraz poku?enia vazneneho Julia Fu?ika gestapackym komisarom Bohmom z dobovej mytologie
• 1957  ?  Monology , posledna basnicka zbierka, milostne deziluzivna poezia
• 1960  ?  Um?ni romanu: Cesta Vladislava Van?ury za velkou epikou , marxisticka literarnovedna ?tudia
• 1962  ?  Majitele kli?? , drama o konflikte generacie, ktora ma skusenosti z vojny a dorastajucej mlade?e
• 1970  ?  Sm??ne lasky , poviedkova seria ( st?edo?kolska synopse )
• 1963  ?  Sm??ne lasky (podtitul t?i melancholicke anekdoty )
• 1965  ?  Druhy se?it sm??nych lasek
• 1968  ?  T?eti se?it sm??nych lasek
• 1965  ?  ?ert , roman, tragicky obraz deziluzie hlavneho hrdinu zo serie ?artov, kvoli ktorym sa zaplieta do sveta komunistickych fanatikov a udava?ov; najprv sa jeho nevinny ?tudentsky ?art berie smrte?ne va?ne a je za?ho prenasledovany, tu?i sa pomsti?, ale odplata (zvedenie udava?ovej ?eny) sa minie u?inku, preto?e sa prijima s v?akou (aj on je ?ene neverny), cela situacia je najva??i ?art osudu. Roman bol sfilmovany.
• 1973  ?  ?ivot je jinde (napisane v 1969 ; francuzsky 1973 , ?esky Sixty-Eight Publishers Toronto 1978 ), roman o deformacii osobnosti basnika, ktory sa zapreda komunistickemu re?imu
• 1969  ?  Ptakovina , divadelna hra
• 1971  ?  Jakub a jeho pan: Pocta Denisu Diderotovi , dramatizacia Diderotovho romanu
• 1976  ?  Val?ik na rozlou?enou ( francuzsky 1976 , Toronto 1978 , Brno 1997 ), roman o ?ivote plnom intrig a neuverite?nych nahod
• 1978  ?  Kniha smichu a zapomn?ni , roman, nieko?ko pribehov s temou mravnej devastacie ?eskych ?udi doma aj v cudzine
• 1984  ?  Nesnesitelna lehkost byti ( francuzsky 1984 , ?esky Toronto 1985 ), roman, mnohovyznamova filozoficka proza, prelinanie dejovych linii. Roman bol sfilmovany.
• 1986  ?  L’Art du roman (Umenie romanu), eseje
• 1990  ?  L’Immortalite ( ?esky Nesmrtelnost 1993 ), roman, dielo postmodernizmu, prelina sa ve?ke mno?stvo dejovych linii a vystupuje rad historickych osobnosti ( Johann Wolfgang Goethe , Ernest Hemingway at?.)
• 1993  ?  La Lenteur (Pomalos?), roman
• 1995  ?  Les Testaments trahis (Zradene testamenty), eseje
• 1997  ?  L’Identite (Identita), roman
• 2003  ?  L’Ignorance (Nevedomos?), roman
• 2004  ?  M?j Jana?ek (Atlantis, 80 s., ISBN 80-7108-256-2 ), dve eseje a zaznam rozhlasoveho rozhovoru
• 2005  ?  Zneuznavane d?dictvi Cervantesovo (Atlantis, 48 s., ISBN 80-7108-258-9 ), dve eseje z knihy L’Art du roman , okrem titulneho aj Jeruzalemsky projev: Roman a Evropa
• 2006  ?  Kastrujici stin svateho Garty
• 2006  ?  Nechovejte se tu jako doma, p?iteli
• 2013 ? La Fete de l’insignifiance (sk: Sviatok bezvyznamnosti , Artforum, 2020, prelo?ila Elena Fla?kova , ISBN 97-8808-1503016)

Ocenenia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• 1963 ? ?tatna cena Klementa Gottwalda za dramu Majitelia k?u?ov
• 1968 ? Cena Zvazu ?eskoslovenskych spisovate?ov
• 1973 ? Prix Medicis ? najlep?i zahrani?ny roman za roman ?ivot je inde
• 1978 ? Premio Mondello za roman Val?ik na rozlu?ku
• 1981 ? American Common Wealth Award za Knihu smiechu a zabudnutia
• 1985 ? Jerusalem Prize pre Freedom Individual in Society
• 1987 ? Rakuska ?tatna cena za europsku literaturu
• 1987 ? Cena Nelly Sachsovej
• 1987 ? Cena kritikov Francuzskej akademie za esej Umenie romanu
• 1990 ? Rad ?estnej legie
• 1991 ? Cena britskeho dennika The Independent (Independent Foreign Fiction Award)
• 1992 ? Cena Vilenice (Slovinsko)
• 1993 ? novinarska cena Prix Aujourd'hui za Les testaments trahis
• 1994 ? Cena Jaroslava Seiferta
• 1995 ? Medaila Za zasluhy ? I. stupe?
• 1997 ? Cena prepelic
• 2000 ? Herderova cena
• 2004 ? Cena mesta Brna v oblasti literarnej ?innosti
• 2001 ? Ve?ka cena Francuzskej akademie za celo?ivotne dielo
• 2007 ? ?tatna cena za literaturu za roman Neznesite?na ?ahkos? bytia s prihliadnutim na doteraj?iu prozaicku a esejisticku tvorbu
• 2009 ? Svetova cena Nadacie Simone a Cino del Duca za celo?ivotne dielo
• 2010 ? ?estne ob?ianstvo mesta Brna za celo?ivotne dielo a ako brnensky rodak
• 2020 ? Cena Franza Kafku

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Milan Kundera
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Milan Kundera

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Stranka venovana spisovate?ovi Milanu Kunderovi
• Heslo v encyklopedii KDO BYL KDO v na?ich d?jinach ve 20. stoleti Archivovane 2006-03-30 na Wayback Machine
• Kunderov prejav Archivovane 2005-04-21 na Wayback Machine na IV. zjazde ?esko-slovenskych spisovate?ov roku 1967
• ?lanky o Kunderovi, recenzie anglickych prekladov novych knih at?. v Britskych listech