z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Porovnanie tvaru plame?a svie?ky, v?avo na Zemi, vpravo v mikrogravitacii
Mikrogravitacia
(z
greckeho
mikros
= maly) je mala a? zanedbate?na
gravitacia
. Niekedy sa stoto??uje s
bezvahovym stavom
. Obvykle sa pod pojmom mikrogravitacia rozumie
zrychlenie
od pribli?ne 0,01 g a? po nieko?ko miliontin g. Normalne priemerne
gravita?ne zrychlenie
na
Zemi
je pribli?ne 9,8 m/s
2
, ?i?e 1 g.
Mikrogravitaciu v okoli Zeme je mo?ne dosiahnu? pomocou
vo?neho padu
. Keby teleso vo?ne padalo na Zem v prostredi bez
atmosfery
, po?as padu by sa nachadzalo v dokonalom bezvahovom stave. Nako?ko Zem obklopuje atmosfera, ktora kladie ka?demu padajucemu telesu odpor, v skuto?nosti sa teleso padajuce vo?nym padom mo?e nachadza? len v stave mikrogravitacie. V zemskej atmosfere sa mikrogravitacia mo?e dosiahnu? napriklad na palube
lietadla
lietajuceho po
balistickej drahe
. Takto dosiahnuta mikrogravitacia je v?ak pomerne ve?ka (okolo 0,01 g) a mo?e fungova? len ve?mi kratky ?as (cca 30 sekund, potom musi lietadlo opa? za?a? stupa?).
Najefektivnej?ie z h?adiska vyskumu mikrogravitacie je dosiahnu? mikrogravitaciu na palube nejakeho telesa na
obe?nej drahe
okolo Zeme. Na tento u?el boli vyvinute
orbitalne laboratoria
, napriklad
Skylab
,
Sa?ut
,
Spacelab
a
Spacehab
. Teleso obiehajuce okolo Zeme sa nachadza v stave tzv.
dynamickom stave beztia?e
. To znamena, ?e
gravita?ne
a
odstredive sily
su vyrovnane. Dokonaly bezvahovy stav v?ak nie je mo?ne v reali dosiahnu?, preto?e na
vesmirnu lo?
alebo stanicu posobia rozne ?al?ie faktory ? odpor atmosfery, jeho
rotacia
, manevrovanie, tlak slne?neho ?iarenia, pohyby posadky a nakladu. Namiesto bezvahoveho stavu je teda vesmirna lo? alebo orbitalna stanica v stave mikrogravitacie.
V mikrogravitacii sa ?tuduju vlastnosti latok, chemickych, fyzikalnych a biologickych procesov (napr.
voda
nadobuda v mikrogravitacii gu?ovy tvar, takisto aj
plame?
),
fyziologia
?loveka a vyrabaju sa latky, ktore na povrchu Zeme nie je mo?ne vyrobi?, napriklad va??ie a kvalitnej?ie
polovodi?ove
kry?taly.
