Michael Faraday
(*
22. september
1791
? †
25. august
1867
) bol
anglicky
fyzik
a
chemik
.
Venoval sa najma
elektromagnetizmu
, objavil
elektromagneticku indukciu
, samoindukciu,
zakony elektrolyzy
, diamagnetizmus,
benzen
. Zaviedol pojem
elektrickeho
,
magnetickeho po?a
a elektrickych
silo?iar
. Jeho predstavy matematicky formuloval
James Clerk Maxwell
. Bol vynikajuci experimentator. Odhalil blizky suvis medzi
elektrinou
a
magnetizmom
a zostrojil prvy elektricky
generator
. Faraday tak dal teoreticky zaklad pre v?etky
elektromotory
a
dynama
. Ako zapaleny re?nik, ktory rad hovoril na verejnosti, zaviedol tradiciu viano?nych vedeckych predna?ok, ktore v
Anglicku
pokra?uju dodnes.
Narodil sa na vidieku v dedine Newington, vo ve?mi chudobnej a
nabo?ensky
zalo?enej rodine. Jeho otec bol kova?, ktory sa pres?ahoval zo severu
Anglicka
u? pred rokom
1791
h?ada? pracu. Jeho matka bola ?ena ve?mi pokojna a mudra, ktora podporovala svojho syna citovo aj napriek ?a?kemu detstvu. Faraday bol treti zo ?tyroch deti, v?etci mali ?o robi?, aby sa dosyta najedli, preto?e ich otec bol ?asto chory a neschopny sustavnej prace. Rodina ?ila cele roky v biede. Maly Michael sa malokedy dosyta najedol a ke? mal dvanas? rokov, musel za?a? zaraba?. Preto?e bol ?ikovny, dostal sa do u?enia ku kniharovi. Jeho rukami prechadzali najroznej?ie spisy. Ke? ich potajomky ?ital, pred jeho o?ami sa otvaral podivuhodny a zahadny svet
vedy
.
V roku
1812
za?al nav?tevova? verejne predna?ky znameho chemika sira
Humphry Davyho
. Znamy profesor si v?imol mladikov zaujem a nadanie a rozhodol sa urobi? z neho svojho ?iaka. V roku
1815
Davy zamestnal Faradaya ako asistenta v chemickom laboratoriu londynskeho Kra?ovskeho in?titutu. Ka?dy ty?de? vymy??al nejaky novy
pokus
na pobavenie ?lenov a priaznivcov in?titutu z vysokej spolo?nosti. Pri tychto experimentoch Faraday objavil nove
chemicke zlu?eniny
, zaoberal sa skvapal?ovanim
plynov
a onedlho si ziskal poves? zru?neho chemika. Jeho popularite ur?ite pomohlo, ?e nemal ?iadne
matematicke
vzdelanie a vo svojich predna?kach a odbornych pracach nikdy nepou?il jediny vzorec. Neustala potreba novych napadov z neho urobila jedneho z najlep?ich experimentatorov v?etkych ?ias a svojich poslucha?ov okuz?oval schopnos?ou vylo?i? aj ten najzlo?itej?i problem dokonale nazornym sposobom. To platilo aj o tak nehmotnych javoch ako
elektrina
a
magnetizmus
.
V roku
1824
bol zvoleny za ?lena britskej Akademie vied a o rok neskor bol menovany riadite?om jej laboratorii. V tej dobe bol u? dobre finan?ne zaisteny, mal utulny byt priamo v budove Kra?ovskeho in?titutu a mohol sa o?eni?.
Po?as svojich pokusov v roku
1821
zistil, ?e
elektricky prud
prechadzajuci
vodi?om
mo?e vyvola? magneticku silu. Celych desa? rokov stravil snahou dokaza?, ?e existuje aj opa?na mo?nos? ? aby posobenie
magnetu
vyvolalo
elektricky prud
. V roku
1831
sa kone?ne dostavil uspech: Faraday objavil
elektromagneticku indukciu
a dokazal, ?e
elektrina
a
magnetizmus
su iba dva rozne prejavy jedineho javu ?
elektromagnetizmu
. To bol k?u?ovy objav, ktory mal u? ?oskoro ?alekosiahle nasledky. Koncom roka
1831
demon?troval Faraday na schodzi Kra?ovskej londynskej spolo?nosti svoj stroj na vyrobu
elektrickej energie
. Faradayov magnetoelektricky stroj predstavoval
medeny
kotu? o polomere 15 cm, ktory sa ota?al medzi dvomi polmi trvaleho magnetu. Elektricky prud bol z kotu?a odvadzany dvoma kefkami. V 40. rokoch
19. storo?ia
vytvoril
teoriu
elektromagnetickych poli zalo?enu na celkom novom pojme elektrickych a magnetickych
silo?iar
. O dvadsa? rokov neskor my?lienku upresnil iny Angli?an
James Maxwell
a vytvoril rovnice na popis elektromagnetickeho po?a.
- Chemical Manipulation, being Instructions to Students in Chemistry
(1 zv., John Murray, 1. vyd. 1827, 2. 1830, 3. 1842);
- Experimental Researches in Electricity, vols. i. and ii.
, Richard and John Edward Taylor, zv. i. a ii. (1844 a 1847); zv. iii. (1844); zv. iii. Richard Taylor and William Francis (1855);
- ?
(?O fyzikalnom charaktere magnetickych silo?iar“), 1852
- Experimental Researches in Chemistry and Physics
, Taylor and Francis (1859);
- Lectures on the Chemical History of a Candle
(redigoval W. Crookes) (Griffin, Bohn & Co., 1861);
- On the Various Forces in Nature
(redigoval W. Crookes) (Chatto & Windus, bez datumu).
- A Course of 6 lectures on the various forces of matter and their relations to each other.
redigoval William Crookes (1861).
Kuznecov, G. B.: Od Galileiho po Einsteina. Nakladate?stvo Pravda, Bratislava 1975.
- FILIT
? zdroj, z ktoreho povodne ?erpal tento ?lanok.