Mi?pu?a oby?ajna (lat. Crataegus germanica , Mespilus germanica ) je druh rastliny z rodu hloh ( Crataegus ), resp. star?ie z rodu mi?pu?a ( Mespilus ).

Plody su jedle. Nezrele chutia trieslovito, zreju po premrznuti a zmaknuti, su chutne so ?pecifickou hru?kovou chu?ou, oce?ovane i pre zdravotne u?inky. Da sa pou?i? aj ako okrasna rastlina.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

?asto sa pestovala v stredoveku ako ovocna drevina, v strednej Europe sa pestuje od 12. storo?ia. Je ale mo?ne, ?e sa pestuje u? 3 000 rokov. ^[1] Staroveky grecky geograf Strabon zmie?uje μ?σπιλον (mespilon) v publikacii Geographica , kniha 16, kapitola 4. ^[2]

Pestovala sa v Grecku asi 700 pred Kr. a v Rime asi 200 rokov pred Kr.. V 17. a 18. storo?i ju vytla?ili ine druhy ovocia, aj dnes sa pestuje okrajovo.

Roz?irenie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pochadza z oblasti malej Azie, Kaukazu a severneho Iranu. ^[3]  

Opis [ upravi? | upravi? zdroj ]

Je to listnaty opadavy ker (zriedkavo maly strom). Dorasta do vy?ky 5 m. Listy su 7-12 cm dlhe, zelene, ko?ovite, ochlpene. Kvitne v maji napadne ve?kymi kvetmi s bielymi korunnymi listkami. Plody su ochlpene, hnedo sfarbene malvice. Drevo je ?erveno biele, tvrde, pevne a ve?mi hu?evnate. Mlade vyhonky vo?ne rastucich rastlin maju t?ne, tie v?ak uplne chybaju u kulturnych odrod.

Po?et chromozomov 2n = 32 alebo 2n = 34 . ^[1]

Obsahove latky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Plody obsahuju asi sedemdesiatpa? percent vody, desa? percent cukru, vitaminy (C a B2), vlakninu , triesloviny, kyseliny (najviac kyselinu jabl?nu ). A mineralne latky ako vapnik , hor?ik , draslik a sodik . ^{[4] [5]}

Pou?itie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pou?iva sa ako okrasna rastlina pre napadne kvety a plody. Plody sa pou?ivaju na konzumovanie ako ovocie, zreju po prvych mrazoch. Pova?uje sa za cenne ovocie pre obsah vlakniny, ktory posobi proti rakovine hrubeho ?reva a mo?e zni?i? aj riziko vzniku ?l?ovych kame?ov, zvy?uje mikrobialnu ?innos? v prospech ?revnych bakterii. Zo zrelych plodov mo?no ?ahko vyrobi? ve?mi chutnu zavaraninu. Nevyhodou mi?pule je obtia?na manipulacia so zrelymi makkymi plodmi, ktorych ?upka sa ?ahko trha.

V Irane sa ovocie, listie, kora a drevo stromu pou?ivali ako lieky na niektore ochorenia, vratane hna?ky, naduvania ?aludka, abscesov v krku a horu?ky. ^[6]

Pestovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mi?pu?a vy?aduje teple a chranene miesta. Preferuje zasaditu, priepustnu vy?ivnu podu. Vydr?i prisu?ky.

Rozmno?ovanie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako ovocny strom, pripadne ker sa rozmno?uje vegetativne, vrub?ovanim alebo o?kovanim na hloh v u??om zmysle, dulu , hru?kovy semena? alebo jarabinu, ale ob?as sa mno?i aj samovo?ne semenom.

Choroby a ?kodcovia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mi?pu?u len zriedkavo napadnu ?kodcovia ?i choroby. Listy mo?u po?kodzova? larvy moty?a  Lithocolletis blancardella . Hnilobu plodov, moniliozu, sposobuje  Monilia fructigena  (rod  Monilia ). Niekedy ju mo?e po?kodzova? huba Podosphaera clandestina  sposobujuca vadnutie listov a pu?ikov. Mi?pu?a je ale nachylna na po?kodenie bakterialnou spalou ru?ovitych. ^[9]

Odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ ^{a b} The Medlar ( Mespilus germanica , Rosaceae) from antiquity to obscurity. Economic Botany . 43(3): [online]. . preview Dostupne online. ^{[ nefunk?ny odkaz ]}
2. ↑ Strabo, Geography [online]. . Dostupne online.
3. ↑ Mi?pule obecna (Mespilus germanica L.) [online]. [Cit. 2019-01-12]. Dostupne online. Archivovane 2016-02-15 z  originalu.
4. ↑ Tema z diskuze: Jak se starat o mi?puli a co s jejimi plody? [online]. . Dostupne online.
5. ↑ Srovnani hodnot antioxida?ni kapacity v netradi?nich druzich ovoce [online]. . Dostupne online.
6. ↑ Medicinal benefits and usage of medlar ( Mespilus germanica ) in Gilan Province (Roudsar District), Iran [online]. . Dostupne online.