Meteor

Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre vidite?ny jav v atmosfere , ktory vznika preletom meteoroidu zemskou atmosferou (alebo atmosferou ineho telesa). Na no?nej oblohe sa prejavuje ako rychly prelet svietiaceho objektu, preto je tie? znamy ako padajuca hviezda .

Jasna svietivos? meteoru je dosledkom teploty vyprodukovanej vstupom do atmosfery. Priemerne jasny meteor ma jasnos? pribli?ne 0 a? 3 magnitudy . Ta zodpoveda ve?kosti ?pendlikovej hlavi?ky (pre najrychlej?ie meteoroidy kometarneho povodu) a? po ve?kos? malej lopty (najpomal?ie meteoroidy zlo?ene zo ?eleza ). Ve?mi jasne meteory, jasnej?ie ako zdanliva magnituda Venu?e , su ozna?ovane aj ako bolidy .

Meteory sa ?asto zdru?uju do meteorickych rojov . Rychlos?, ktorou preleti meteor atmosferou, je niekde medzi 10 a? 70 kilometrov za sekundu. Kineticka energia ?iasto?ky s hmotnos?ou 1 gram je rovnaka ako energia Trabantu drviaceho objekt (napriklad stena), do ktoreho vrazil rychlos?ou okolo 100 kilometrov za hodinu. ^{[
chyba zdroj
]} Va??ina meteoroidov sa preto v atmosfere vypari, teplota samotneho telieska dosahuje tisice a? desa?tisice stup?ov Celzia . Proces zaniku meteoroidov sa nazyva ablacia .

Ak sa nejaka ?as? meteoroidu nerozpadne pri prelete cez atmosferu a dopadne na povrch, nazyva sa meteorit . Pri dopade meteoroidu (alebo ineho objektu) na Zem , vznika zvy?ajne v mieste dopadu (impaktny) krater .

Roztaveny terestrialny material "vyvrhnuty" pri vytvoreni kratera mo?e vychladnu? a stuhnu? na objekt znamy ako tektit .

Poznamka: Slovo meteor ozna?uje v meteorologii akyko?vek jav v atmosfere. Napriklad pre da?? alebo sneh sa pou?iva slovo hydrometeor .

Povod meteorov [ upravi? | upravi? zdroj ]

Va??ina meteorov pochadza z kometarnych ?asti, ktore su pre ich (z ve?kej ?asti ?adovy) obsah ve?mi krehke. Ich priemerna hustota je men?ia ne? hustota vody. Material, z ktoreho sa kometa sklada, je taky krehky, ?e by ho bolo mo?ne mrvi? v rukach.