Mentalna anorexia

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie

Anorexia alebo mentalna anorexia ( latinsky anorexia nervosa , z gre?tiny an ? zbavenie, nedostatok; orexis ? chu?) je du?evna choroba spo?ivajuca v odmietani potravy a skreslenej predstave o svojom tele. Spolu s bulimiou sa radi medzi tzv. poruchy prijmu potravy .

Mentalna anorexia za?ina naj?astej?ie vo veku medzi 10-45 rokmi ?ivota, ale mo?e sa objavi? skor aj neskor. ?asto za?ina ako reakcia na nejaku novu ?ivotnu situaciu ?i udalos?, s ktorou sa dany jedinec nedoka?e vysporiada? (prechod na strednu ?i vysoku ?kolu, rozvod rodi?ov, ?ikana, umrtie v rodine a pod.).

Pre anorexiu je charakteristicke umyselne zni?ovanie hmotnosti, vyvolane jednak zni?ovanim prijmu potravy, ?alej zvy?ovanim energetickeho vydaja cvi?enim, prijmania tekutin, pripadne vyprovokovanym zvracanim, u?ivanim preha?adiel, ?i u?ivanim anorektik a diuretik .

Anorexiou trpia va??inou ?eny, ale su zname aj pripady, kedy sa tato porucha vyskytla u mu?ov.

Priebeh [ upravi? | upravi? zdroj ]

Mentalna anorexia sa ?asto rozvija pomaly a nenapadne. ?lovek trpiaci anorexiou spravidla za?ne obmedzova? prijem vysokokalorickych jedal, ako su napriklad rozne sladkosti, pizza, ?ipsy, rychle ob?erstvenie. Spo?iatku je pacientka ?asto oce?ovana okolim a podporovana v tom, ?o robi. Pacientka ma z toho pocit uspechu a uspokojenia. Potom za?ne obmedzova? aj relativne zdrave potraviny, napriklad pe?ivo, cestoviny a podobne. Postupne sa u nej rozvija silny strach z priberania a prehlbuje sa skresleny poh?ad na svoje telo. V naj?a??ej faze anorexie pritom ?lovek ?asto konzumuje iba par vybranych potravin, ktore pova?uje za "bezpe?ne". V extremnych pripadoch ?lovek uplne odmieta prijima? potravu alebo dokonca obmedzuje aj prijem tekutin, ?o mo?e vies? k bezprostrednemu ohrozeniu ?ivota.

S postupnym rozvojom ochorenia dochadza v mozgu k biochemickym a ?trukturalnym zmenam. Dochadza k naru?eniu tzv. systemu odmeny. U pacientky to sposobuje oslabenie slastneho pocitu z jedenia, pacientka si system odmeny stimuluje inym sposobom, napr. cvi?enim.

Pri?iny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Odbornici sa zhoduju v tom, ?e ide o multifaktorialne ochorenie; neexistuje jedna konkretna pri?ina vzniku mentalnej anorexie, ale za jej vznikom stoji viacero faktorov. Prvym z faktorov je genetika. Geneticka predispozicia na mentalnu anorexiu spo?iva v receptorovej vybave mozgu, pri ktorej hladovanie zni?uje uzkos?, stres a upokojuje.

?al?im faktorom je osobnos? ?loveka. ?udia trpiaci mentalnou anorexiou byvaju ?asto ve?mi uzkostlivi, perfekcionisticki, neznesu zlyhanie a tu?ia by? vo v?etkom dokonali. Chcu sa v?etkym zapa?i?, svoje emocie silne potla?aju a kontroluju, najma tie negativne.

Na vzniku mentalnej anorexie sa podie?a aj vychova a rodinne prostredie. V rodinach, kde die?a trpi mentalnou anorexiou, rodi?ia svojmu die?a?u ?asto nedavaju dostatok priestoru pre vlastnu vo?u a samostatne rozhodovanie. Die?a citi, ?e neovlada svoj ?ivot, a tak sa zameria na tu ?as? svojho ?ivota, ktoru mo?e ovlada? - na svoje telo a na jedlo.

Vplyv ma tie? kulturno - spolo?ensky tlak, ktory diktuje isty ideal krasy. Ve?a ?udi sa potom sna?i prisposobi? tomuto idealu, napriek tomu, ?e je nerealisticky a nedosiahnute?ny.

Mentalna anorexia, napriek vyraznej zameranosti na jedlo a snahu o ziskanie ?tihlej postavy, nie je iba o jedle; v skuto?nosti ide o snahu takymto sposobom rie?i? hlb?ie du?evne a emocionalne problemy. ?lovek hladovanie pou?iva nevedome ako strategiu na vyrovnavanie sa s nimi.

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]