O inych vyznamoch vyrazu Melbourne pozri Melbourne (rozli?ovacia stranka) .

Melbourne
Mesto
Erb
?tat	Australia
Teritorium	Viktoria
Nadmorska vy?ka	31  m n. m.
Suradnice	37°48′49″J 144°57′47″V  /  37,81361°J 144,96306°V  / -37.81361; 144.96306
Rozloha	8 806  km²  (880 600  ha )
Obyvate?stvo	4 725 316  ( 2016 )
Hustota	536,6 obyv./ km²
Vznik	30. august 1835
?asove pasmo	UTC+10
- letny ?as	UTC+11
Poloha
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Melbourne je hlavne mesto australskeho ?tatu Viktoria , naj?udnatej?ie mesto Australie s po?tom obyvate?ov pribli?ne 4,6 miliona a druhe najva??ie mesto v Australii s rozlohou 7 694 km². Je to najju?nej?ie mesto sveta, v ktorom ?ije viac ako milion obyvate?ov.

V rebri?ku Economist Intelligence Unit miest najlep?ich pre ?ivot z roku 2019, ktory hodnotil 140 miest sa Melbourne umiestnil na 2. mieste. Pred rokom 2018 bol na prvom mieste sedem krat. ^[1]

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Melbourne je pomenovane po anglickom ??achticovi a premierovi Williamovi Lambovi, druhom vikomtovi Melbourne (1779-1848), ktory pochadzal z obce Melbourne v Derbyshire . Nazov Melbourne pochadza zo staroanglickeho mylla burne , ?o zna?i mlynsky nahon.

Europske osidlenie Melbourne sa datuje od roku 1835 , ke? sa na jeho uzemi za?ali usadzova? farmari, vracajuci sa z Tasmanie , kde nedokazali najs? vhodnu podu. Povodne bol sidlom administrativneho celku Port Phillip a po vzniku kolonie Viktoria sa stal jej hlavnym mestom. Od 50. rokov 19. storo?ia, ke? bolo vo Viktorii objavene zlato, sa Melbourne rychlo rozrastalo a ziskavalo na dole?itosti ako vyznamny pristav a centrum slu?ieb.

V 80. rokoch 19. storo?ia u? bolo Melbourne druhym najva??im mestom britskeho imperia. V tom obdobi bolo v meste vybudovanych mno?stvo vy?kovych viktorianskych budov, terasovych domov, bulvarov a zahrad obklopujucich mesto. V Melbourne je dodnes druhy najva??i po?et viktorianskych stavieb (po Londyne ) na svete.

V rokoch 1901 a? 1927 bolo Melbourne hlavnym mestom Australie. V roku 1927 sa vlada a parlament presunuli do novovybudovaneho hlavneho mesta Canberra .

Melbourne sa postupne rozrastalo a v priebehu druhej svetovej vojny (1942-44) bolo sidlom pacifickeho velite?stva spojeneckych jednotiek. Po?as vojny mesto prekvitalo a ?alej sa rozrastalo, na ?om mala podiel vojnova vyroba. Rozvoj pokra?oval i po vojne, ke? do Melbourne pricestovalo mnoho imigrantov, najma z Grecka a Talianska . Mestu pomohla aj organizacia Olympijskych hier v roku 1956 .

A? do sedemdesiatych rokov 20. storo?ia bolo Melbourne najva??im obchodnym a finan?nym centrom Australie, potom stratilo tento primat v prospech Sydney .

Koncom 80. rokov do?lo k poklesu vyroby a za?al sa odliv obyvate?ov do Noveho Ju?neho Walesu a Queenslandu, po nieko?kych rokoch sa v?ak tento trend podarilo zvrati? a od roku 1997 si Melbourne udr?iava vyznamny narast po?tu obyvate?ov a zamestnanosti.

Geografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Melbourne sa na nachadza na juhovychode Australie a je jej najju?nej?im hlavnym mestom. Preteka nim rieka Yarra , a le?i na brehoch zalivu Port Phillip. Ako i ostatne australske ve?komesta, hustota obyvate?stva je relativne nizka a rozloha je pomerne vysoka - Melbourne patri rozlohou k najva??im mestam na svete. Mesto je ?asto nazyvane zahradnym , ke??e na jeho uzemi sa nachadza nespo?et parkov a zahrad.

Demografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dve tretiny obyvate?ov Melbourne sa narodili v Australii, zvy?ok pochadza zo zahrani?ia. Po druhej svetovej vojne do Melbourne prudili obyvatelia najma zo Spojeneho kra?ovstva, Juhoslavie, Litvy, Macedonie, Holandska, Nemecka, arabskych krajin a Malty. Neskor, v 50. a 60. rokoch to boli najma grecki a talianski imigranti, ktori su dodnes najva??imi skupinami obyvate?ov po tych s britskym alebo irskym povodom. V Melbourne ?ije pod?a s?itania v roku 2001 a? 161-tisic obyvate?ov greckeho povodu, z ktorych vy?e 57 bolo narodenych v Grecku. To robi Melbourne jedno z najva??ich greckych miest sveta po mestach v Grecku a na Cypre.

Melbourne ma tie? najpo?etnej?iu ?idovsku komunitu v Oceanii a viac ako polovica (pribli?ne 50-tisic) australskych ?idov ?ije prave tu.

Neskor, v 70. a 80. rokoch, do Melbourne smerovali ute?enci z Vietnamu a Kambod?e a pris?ahovalci z Indie, Filipin a Malajzie. Najnov?ie imigrantske vlny prichadzaju zo severnej Afriky, najma Sudanu.

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

Melbourne je pova?ovane za australske hlavne mesto ?portu. Vznikol tu australsky futbal , hra podobna rugby , ktora je v ?tate najpopularnej?im ?portom. Mesto je tie? sidlom deviatich zo ?estnastich klubov AFL - ligy australskeho futbalu.

V meste tie? sidli klub rugby a futbalu . Popularnym ?portom je tie? cyklistika.

Najznamej?imi ?portovymi udalos?ami v Melbourne su ka?doro?ne Australian Open , Ve?ka cena Australie vo Formule 1 , a dostihovy Melbournsky pohar.

V roku 1956 sa v meste konali Olympijske hry a v roku 2006 Hry Britskeho spolo?enstva narodov.

Panorama [ upravi? | upravi? zdroj ]

Panorama Melbourne v noci

Panorama Melbourne pri poh?ade z Rialto Towers , na Collins St.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Melbourne