z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Meitnerium
(meitnerium)
|
|
Atomove vlastnosti
|
Atomova hmotnos?
|
(278) g·mol
−1
|
Elektronova konfiguracia
|
[Rn] 5f
14
6d
7
7s
2
(odhad)
|
Ine
|
Reg. ?islo CAS
|
54038-01-6
|
Izotop
(y) (vybrane)
|
Izotop
|
Vyskyt
|
t
1/2
|
Rr
|
Er
(MeV)
|
Pr
|
266
Mt
|
synt.
|
1,7 ms.
|
α
|
11,00
|
262
Bh
|
268
Mt
|
synt.
|
42 ms.
|
α
|
10,26
|
264
Bh
|
274
Mt
|
synt.
|
0,44 s.
|
α
|
9,76
|
270
Bh
|
275
Mt
|
synt.
|
9,7 ms.
|
α
|
10,33
|
271
Bh
|
276
Mt
|
synt.
|
0,72 s.
|
α
|
9,71
|
272
Bh
|
278
Mt
|
synt.
|
8 s.
|
α
|
9,55
|
274
Bh
|
|
Commons ponuka multimedialny obsah na temu
meitnerium
.
|
|
Meitnerium
, ?ita sa [majt-],
[1]
(lat.
meitnerium
) je
chemicky prvok
v
Periodickej tabu?ke prvkov
, ktory ma zna?ku
Mt
a protonove ?islo 109. Je to 17.
transuran
a 6.
transaktinoid
, silno
radioaktivny
kovovy
chemicky prvok, pripravovany umelo v
urych?ova?och
?a?kych ionov. Pod?a polohy v periodickej tabu?ke by vlastnos?ami mohol pripomina?
iridium
.
Meitnerium, pomenovane na po?es? rakuskej fyzi?ky
Lise Meitnerovej
, syntetizovala v roku
1982
v Ustave pre vyskum ?a?kych ionov v
Darmstadte
skupina fyzikov vedena
P. Armbrusterom
a
G. Munzenbergom
. Ostre?ovali ter?
bizmutu
-209 ionmi
?eleza
-58,
209
Bi +
58
Fe =
266
Mt + n
Tato reakcia sa vyzna?uje nizkou excita?nou energiou zlo?eneho jadra (10 – 20 MeV) a charakterizuje sa preto ako ?studena synteza“.
Technikou priestorovej detekcie boli schopni zaregistrova? a identifikova? jediny atom meitneria-266, ktoreho stredna doba ?ivota je 2,5 ms. Synteza bola zopakovana v rokoch
1988
a
1997
, po ?om
IUPAC
uznala prioritu pripravy a nazov prvku.
- ↑
SZABO, Erik; DRABIK, Milan; GALAMBO?, Michal; LEVICKA, Jana. Systematizacia zdomac?ovania nazvov novych chemickych prvkov.
ChemZi
(Bratislava: Slovenska chemicka spolo?nos?), 12 2016, ?is. 2, s. 8 – 10.
Dostupne online
[cit. 2017-06-21].
ISSN
1336-7242
. Archivovane 2017-07-17 z
originalu.
- Commons ponuka multimedialne subory na temu
Meitnerium