Medena ve?a
je filmova drama re?isera
Martina Holleho
z roku
1970
nato?ena pod?a nametu
Ivana Bukov?ana
o priate?stve partie horolezcov Pirina, Starca a Valera vo
Vysokych Tatrach
. Tento film je pova?ovany za jeden zo skvostov slovenskej kinematografie. Vo?nym pokra?ovanim filmu Medena ve?a je film
Orlie pierko
z roku
1971
.
Dobrodru?no-romanticky film Martina Holleho ml. - Medena ve?a - rozprava pribeh troch kamaratov - Valera, Pirina a ?R“, ktori pracuju spolo?ne na jednej vysokohorskej chate vo Vysokych Tatrach. Ich pokojny ?ivot v?ak naru?i prichod mladych ?tudentiek, medzi ktorymi je aj Sa?ka ? do ktorej sa jeden z kamaratov ? Pirin bezhlavo za?ubi. Pirin a Sa?ka sa vezmu a Sa?ka ostava na chate s troma kamaratmi, ?o vedie k mnohym rozporom a konfliktom a? ku tragickemu koncu.
Martin Holly ml. nakrutil v roku
1970
film Medena ve?a pod?a nametu a scenara
Ivana Bukov?ana
. Ide o jeden z pribehov Bukov?anovho tzv. tatranskeho triptychu, ktoreho su?as?ou su e?te
Orlie pierko
a
Stratena dolina
.
Pribeh vo filme Medena ve?a rozprava retrospektivne jeden z troch kamaratov ? ?R“, ktoreho stvarnil
Ivan Mistrik
. Da sa poveda?, ?e okrem ?al?ich hereckych predstavite?ov ? ?tefana Kvietika, Ivana Rajniaka a Emilie Va?aryovej dole?itu ulohu vo filme ma predov?etkym tatranska priroda. Film nata?al kameraman
Karol Kr?ka
na farebny, ?irokouhly material, ?o umo?nilo e?te viac vyniknu? mnohym zaberom tatranskych ?titov a prirody. Film bol nato?eny za pomoci spravy
TANAP
a Horskej slu?by vo Vysokych Tatrach.
Vo filme je ?ahko rozoznate?ny minimalisticky re?ijny rukopis Martina Holleho. Doraz kladie predov?etkym na rozpravanie samotneho pribehu troch kamaratov. Je zaujimave, ?e napriek dobe, kedy film vznikol, sa v ?om nenachadzaju stopy po schematizme alebo ?al?ie prvky prizna?ne pre filmy vznikajuce v obdobi normalizacie.
Jozef Bernat vo svojej recenzii na film spomina predov?etkym v dobrom: ?Pokojnym a majestatnym sceneriam Vysokych Tatier, v ktorych sa pokochate v?aka ?irokouhlej kamere a kvalitnemu
Eastmancoloru
, zodpoveda aj tradi?ny dramaticky obluk pribehu, po ktorom divak prejde s napatim a? do zaveru.“ Na konci svojej recenzie dodava, ?e Martin Holly: ?odviedol solidny film, ktory mu nenarobi hanbu ani po vi?azstve v Monte Carlo a za ktory mu bude na? divak uprimne v?a?ny. V rebri?ku poslednych diel Koliby dostava sa Medena ve?a na poprednu prie?ku na?ej skromnej produkcie.“
To, ?e film mal uspech aj u ?eskych divakov a kritikov dokazuje aj Pavla Bergmannova vo svojom ?lanku, kde v zavere uvadza, ?e: ?Na svou dobu (nastupujici normalizace) snimek take p?ekvapi absenci ideologickych dogmat. Medena ve?a pat?i dodnes mezi nejobliben?j?i slovenske filmy.“
To, ?e film Medena ve?a je aktualny a zaujimavy aj pre su?asneho divaka dokazuje aj bezprostredna reakcia a dojmy Zuzany Mistrikovej: ?Projekcia Medenej ve?e na [18. MF horskych filmov] v?ak nedychala nostalgiou. V sale sedeli divaci v?etkych generacii. Bola v pravom slova zmysle oslavou slovenskeho filmu. Bola dokazom, ?e dobry film sa stava su?as?ou ?ivota ?udi, su?as?ou historie miesta, kde vznikal. ?e jeho tvorcovia a herecki predstavitelia sprevadzaju divakov ich ?ivotmi. Umo?nili im pre?i? s postavami pribeh, ktory sa v nie?om podoba ich vlastnym pribehom a pre?ili ho na miestach, ktore poznaju. Ak by sa ma dnes niekto opytal, pre?o ma vznika? slovensky film, porozpravala by som mu moj za?itok z 15. oktobra. Z premietania ?tyridsa? rokov stareho filmu, ktory miluju jeho rovesnici a ktory objavuju stale nove a nove generacie divakov. Ktory je zrasteny s konkretnym miestom a zrozumite?ny v?ade na svete. Ktory je v pravom slova zmysle kultovy slovensky. Filmu, ake potrebujeme.“
Spomienky re?isera Martina Holleho a herca ?tefana Kvietika
[
upravi?
|
upravi? zdroj
]
Re?iser Martin Holly v jednom z mnohych rozhovorov spominal na nata?anie Medenej ve?e:?Nikdo si neumi p?edstavit, co to znamena nato?it horsky film. Byli jsme mnohdy doslova zakovani do horskych st?n, ?tab se p?ipravoval tak dv?, t?i hodiny, pak zpravidla p?i?la mlha... A herci, kte?i celou noc cestovali z Bratislavy, pravideln? zdolavali horolezecke tury. Ale proto?e jsem cht?l tenhle film nato?it u? dlouho, z jakehosi pocitu dluhu, jen? ma na? film k Tatram, nakonec se nam v?em spolu s p?irodnimi ?ivly ho poda?ilo dokon?it.“ ?tefan Kvietik si v ramci ?tvrteho ro?nika Marmota festivalu v Bratislave zaspominal na Medenu ve?u, od ktorej vzniku v tej dobe ubehlo 40 rokov: ?Pri tomto titule mam v?dy dva rozporuplne pocity. Citim rados?, ?e som mal mo?nos? robi? na tomto projekte s takymi ?u?mi, ktori sa tam prezentovali. Ale na druhej strane je mi smutno, ?e u? tychto hercov z Medenky nemo?em stretnu?.“
- Rok: 1970 - Osobitna cena na 21. Filmovom festivale pracujucich - FFP 1970 (leto)
- Bernat J. Festivalovy vystup na Medenu ve?u. In: Film a divadlo, 12/1970, s.13
- Mistrikova Z. Navrat k Medenej ve?i. In: Film.sk, 11/2010 s.40
- Sotakova Z. Kvietik spomina na Medenu ve?u. In: Pravda, 9.2.2010, s.18
- ?vagrova M. P?ijel Martin Holly. In: Kino, 11/1970 s.7
- MACEK, V. , PA?TEKOVA J. Dejiny slovenskej kinematografie. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1997. 600s.
- BLECH, R. a kol. Martin Holly ?ivot za kamerou. 1. vyd. Bratislava: SFU, 2001. 263.