Me?ita

Upravi? odkazy
z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Su?as? serie ?lankov na temu
Islam
Viera a praktiky
Jedinos? Boha   · Vyznanie viery   · Modlitba   · Post   · Pu?   · Almu?na   · Me?ita
Hlavne osobnosti
Mohamed

Abu Bakr as-Siddik
Umar ibn al-Chattab
Utman ibn Affan
Ali ibn Abi Talib
Mohamedovi su?asnici
?lenovia Mohamedovej domacnosti

Proroci islamu
Texty a zakony
Koran • Sunna • ?aria
Zakonodarstvo
?ivotopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti ( Hanifovska • Malikovska • ?afiovska • Hanbalovska • Zahirovska ) • ?iiti ( Isma'ilija ( Nizarija ( Asasini ) • Mustalija • druzovia ) • Isna a?arija ( D?a'farovska • Alaviti • Aleviti ) • Zajdija ) • Sufizmus ( Bekta?ija • ?i?tija • Mawlawija ) • Charid?a ( Ibadija )
Sociopoliticke aspekty
Umenie • Architektura
Mesta • Kalendar
Veda • Filozofia
Nabo?enski vodcovia
?eny v islame • D?ihad
Politicky islam • Liberalny islam
Ahmadija • Wahhabizmus
Pozri aj
Slovni?ek islamskych pojmov
Zoznam vyznamnych me?it
Zoznam ?lankov o islame
z   ?   d   ?   u

Me?ita (ine nazvy pozri ni??ie ; arab. ???? ‎ ? masd?id ) je nabo?enska budova moslimov slu?iaca na modlitby a zhroma??ovanie veriacich. [1] [2] [3] Historicky aj v su?asnosti zarove? me?ita slu?i ako centrum spolo?enskeho, politickeho a vzdelavacieho ?ivota moslimskej komunity. [4]

Terminologia a etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ako jedno z alternativnych pomenovani pre me?itu sa v sloven?ine niekedy uvadza slovne spojenie mohamedansky chram , [5] hoci pod?a niektorych nazorov ma adjektivum mohamedansky hovorovy zastaravajuci [6] a nevhodny, zneva?ujuci a? ura?livy charakter [7] (pozri bli??ie ?lanok moslim ).

Medzi historicke slovenske pomenovania ? niektore s vyskytom v slovenskej literature dolo?enym u? od konca 18. storo?ia ? sa radia mohamedansky [pripadne mahometsky ] kostol [8] [9] [10] , kostel turecky [11] [12] , mo?ita [9] , mo?ea [13] [10] , mo?a [10] , me?eta [14] [15] [16] , me?et [17] a  med?et [18] .

Do sloven?iny preniklo slovo ?me?ita“ z  tal. meschita , pri?om slovenska forma so ??“ vznikla asi pod nemeckym vplyvom (vzh?adom na vyslovnos? nem. sch ako [?]). Uvedeny taliansky vyraz bol prevzaty zo ?pa. mezquita , ktory vychadza z  arab. ???? ‎ masd?id ? ?me?ita“ (resp. presnej?ie z tvaru mesd?id [19] ), ktory vznikol odvodenim od slovesa ?????? sad?ada  – ?hlboko sa skla?a? [pri modlitbe]; uctieva? [Boha]“. [20]

V moslimskom prostredi sa na ozna?enie me?itovych modlitebni pou?iva viacero terminov, ktore zvyraz?uju ur?ity aspekt daneho miesta a medzi ktorymi existuju iste rozdiely. Arabsky termin masd?id , t. j. ?miesto pok?aknutia k modlitbe“ alebo jeho derivaty: mesd?id (typicky pre niektore arabske dialekty, perzsky jazykovy svet) a mescit [21] ( ture?tina ) ozna?uju najma men?ie modlitebne, ktore dnes preva?ne nie su ur?ene na piatkove pobo?nosti. [19] [22]

?al?im, povodne arabskym, ozna?enim moslimskych modlitebni je termin d?ami (t. j. ?miesto zhroma??ovania“; ine tvary: d?ami' , djami , d?amija ) [19] [23] [22] . Povodne d?amije ozna?ovali va??ie masd?idy [24] , dnes tvoria samostatnu kategoriu stavieb a su ur?ene preva?ne na vykonavanie piatkovych pobo?nosti. [23] [22] Tato budova je v ture?tine ozna?ovana ako camii. [21] Okrem toho existuje viacero ?al?ich, ?asto lokalnych alebo ?pecifickych ozna?eni stavieb, ktore (aj) ako modlitebne slu?ia na nabo?enske u?ely jednotlivych vetvi islamu.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Me?ity boli postupne zria?ovane v ka?dom sidelnom centre, do ktoreho sa roz?iril islam , pri?om neplnili len nabo?ensku funkciu, no su?asne boli centrami spolo?enskeho, politickeho a vzdelavacieho komunitneho ?ivota moslimskych veriacich. V star?ich mestskych centrach moslimovia bu? zabrali dostupne nevyu?ivane miesto (napr. Jeruzalem , Damask ), na ktorom vybudovali spravidla jednoduchy pristre?ok, alebo premenili svaty?u star?ieho nabo?enstva na moslimsku (napr. Hama , Jazd ). Popri ve?kych mestskych me?itach vznikali aj kme?ove me?ity a me?ity mestskych ?tvrti.

V Iraku sa rozvinul novy architektonicky typ sakralnej islamskej stavby v podobe hypostylovej, resp. st?povej me?ity. St?pova kon?trukcia pri nej stala nad ?tvorcovym, obd??nikovym alebo kruhovym podorysom roznej ve?kosti (v zavislosti od po?tu st?pov). Jediny nabo?ensky rys predstavovala kazate??a (minbar) a smer modlitby udavany va??ou h?bkou st?poradia v jednom rozmere stavby. Za vlady umajjovskeho kalifa Al-Valida I. (vlada 705 – 715) sa v dosledku stavby troch ve?kych me?it v  Medine , Jeruzaleme ( Me?ita al-Aksa ) a Damasku moslimskej architekture ustalilo nieko?ko komplexnych vyvojovych smerov. Tieto me?ity sa vyzna?uju osobitos?ami, no ka?da z nich vykazuje viacero rovnakych prvkov. [25] [26] [27]

Galeria [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. ↑ Kovacs, Attila (2021), ?me?ita“ , in Ne?por, Zden?k R., Religionisticka encyklopedie , Praha: Sociologicky ustav Akademie v?d ?eske republiky, 2021-12-11, ISBN 978-80-7330-370-9 , https://rg-encyklopedie.soc.cas.cz/index.php/me%C5%A1ita_(JKI-I) , dost. 2022-03-24  
  2. ↑ ?m??ita“, Mala ?eskoslovenska encyklopedie , IV. svazek M – Pol (1. vyd.), Praha: ACADEMIA, nakladatelstvi ?eskoslovenske akademie v?d , 1986, str. 195, ?chramova stavba, misto spole?nych modliteb i porad muslimskych v??icich. Ohrazene misto, zpravidla dv?r osazeny stromy a lemovany arkadovym ochozem, kde je umist?na studna pro ritualni omyvani a minaret. Jednu stranu m.[??tiy] uzavira modlitebna, kde je nika pro modleni, kazatelna a lo?e pro p?edstavitele sv?tske moci. K m.[??it?] byvaji p?ipojeny ?koly, knihovna, za?izeni pro chude a nemocne.“  
  3. ↑ ?me?ita“, Mala slovenska encyklopedia , Bratislava: Encyklopedicky ustav Slovenskej akademie vied ; Goldpress Publishers, 1993, str. 441, ISBN 80-85584-12-3 , ?chramova stavba, modliteb?a mohamedanskych veriacich. Vnutorny priestor obsahuje niku (mihrab) na modlenie obratenu k Mekke, miesto na ulo?enie Koranu a kazate?nicu (mimbar); vonkaj?i priestor zabera roz?ahly dvor so stud?ou, minarety, pri?ahla kni?nica, nemocnica, chudobinec.“  
  4. ↑ Encyclopaedia Britannica (2010), Islam : Nabo?enstvi, historie a budoucnost , Brno: Nakladatelstvi JOTA, str. 221-223, ISBN 978-80-7217-628-1  
  5. ↑ me?ita. In: ?ALING, Samo; IVANOVA-?ALINGOVA, Maria; MANIKOVA, Zuzana. Ve?ky slovnik cudzich slov . 2. rev. a dopl. vyd. Ve?ky ?ari? : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4 . S. 771.
  6. ↑ mohamedan. In: Slovnik su?asneho slovenskeho jazyka . Ed. Alexandra Jaro?ova. Zvazok M – N. Bratislava : Veda , 2015. 1103 s. Dostupne online. ISBN 978-80-224-1485-2 .
  7. ↑ muslim. In: DROZDIKOVA, Jarmila. Lexikon islamu . 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9 . S. 157.
  8. ↑ me?ita. In: Slovensky nau?ny slovnik . Ed. Pavel Bujnak . Diel II. E – M. Bratislava, Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 354.
  9. ↑ a b mo?ita. In: MAJTAN, Milan , et al. Historicky slovnik slovenskeho jazyka . Zvazok II. K – N. Bratislava : Veda , 1992. 615 s. Dostupne online. ISBN 80-224-0385-7 .
  10. ↑ a b c mo?a. In: MAJTAN, Milan, et al. Historicky slovnik slovenskeho jazyka . Zvazok II. K – N. Bratislava : Veda, 1992. 615 s. Dostupne online. ISBN 80-224-0385-7 .
  11. ↑ kostol. In: MAJTAN, Milan, et al. Historicky slovnik slovenskeho jazyka . Zvazok II. K – N. Bratislava : Veda, 1992. 615 s. ISBN 80-224-0385-7 .
  12. ↑ ?oltys, Ondrej (1829), Jadro Hystorye Wsseobecne pro sskolnj mlade? y dosp?ly lid obecny, w kterem? se p?emnohe znamenite, d?le?ite a wjry hodne p?jb?hy na teto zemi, od stwo?enj sw?ta, a? do nassich ?as? zb?hle, k pov?enj obsahugj (1. vyd.), Pismem Karla K. Sni?ka, str. 251 , http://digit.spgk.sk/UCEBNICE%20DO%20ROKU%201918/%c5%a0olt%c3%bds%2c%20O.%2c%20J%c3%a1dro%20Hystorye%20Wsseobecn%c3%a9.%20Presspurk%201829.pdf#page=251 , ?Carhrad ji? od 5ti let obklj?eny wojaty swymi drsjem, potom ho p?edce oswobodil, tatje w n?m 1. saudce turecky (tady) vstanowen a kostel turecky vystaw?n bol.“  
  13. ↑ KUKU?IN, Martin . Sobrane spisy Martina Kuku?ina [pseud.] . Tur?iansky Svaty Martin : Matica slovenska , 1937. 354 s. S. 174.
  14. ↑ Zo Slovenska do Carihrad. Pe??budinske vedomosti : noviny pre politiku a literaturu (Budin: Ferien?ik), 29.7.1894, ro?. 61, ?is. 4. Dostupne online [cit. 2022-03-22].
  15. ↑ KALIN?IAK, Jan . Stare carske mesto Trnovo v Bulharsku. Orol: Obrazkovy ?asopis pre zabavu a pou?enie (Tur?iansky Svaty Martin: Knihtla?iarsky u?astinarsky spolok), 1878, ro?. 9, ?is. 1, s. 28. Dostupne online [cit. 2022-03-22].
  16. ↑ ZACHEJ, Samuel Jaroslav . V?eli?o. Zora: ?asopis zaujmom slovenskeho ?udu venovany (Tur?iansky Svaty Martin: Knihtla?iarsky u?astinarsky spolok), 30.11.1876, ro?. 1, ?is. 11, s. 183. Dostupne online [cit. 2022-03-22].
  17. ↑ ?ERNY, Emil . Slovenska ?itanka : pre ni??ie gymnasia . Tur?iansky Svaty Martin : Matica slovenska, 1866. 348 s. S. 218.
  18. ↑ M??ita. In: KOTT, Franti?ek ?.. ?esko-n?mecky slovnik : zvla?t? grammaticko-fraseologicky . V Praze : Knihtiskarna F. ?ima?ek, 1878. 1097 s. Dostupne online. Zvazok Dil prvni, A-M, s. 1007.
  19. ↑ a b c CELEBI, Evliya. Kniha ciest: cesty po Slovensku . Bratislava : Tatran , 1978. S. 319.
  20. ↑ Kralik, ?ubor (2015), ?me?ita“, Stru?ny etymologicky slovnik sloven?iny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavate?stvo Slovenskej akademie vied , str. 356, ISBN 978-80-224-1493-7  
  21. ↑ a b UNSAL, Behcet. Turkish Islamic Architecture in Seljuk and Ottoman Times, 1071-1923 . London, New York : Academy Editions, St. Martin's Press, 1973. S. 13. (po anglicky)
  22. ↑ a b c MARCEL, Hajek; CHARIF, Bahbouh. Muslimsky pacient: principy diagnostiky, terapie a komunikace . Praha : Grada Publishing , 2016. ISBN 978-80-271-9217-5 . S. 168. (po ?esky)
  23. ↑ a b d?ami, djami, d?amija. In: Slovnik cudzich slov . Ed. Bala?ova, ?. ? Bosak, J.. 2., doplnene a prepracovane vyd. Bratislava : Slovenske pedagogicke nakladate?stvo ? Mlade leta , 2005. Dostupne online. ISBN 80-10-00381-6 .
  24. ↑ TAUER, Felix . Sv?t islamu. D?jiny a kultura . 2. Vyd. Praha : Vy?ehrad , 2006. ISBN 80-7021-828-2 . S. 379.
  25. ↑ Encyclopaedia Britannica (2010), Islam : Nabo?enstvi, historie a budoucnost , Brno: Nakladatelstvi JOTA, str. 221-223, ISBN 978-80-7217-628-1  
  26. ↑ ?m??ita“, Mala ?eskoslovenska encyklopedie , IV. svazek M – Pol (1. vyd.), Praha: ACADEMIA, nakladatelstvi ?eskoslovenske akademie v?d , 1986, str. 195, ?chramova stavba, misto spole?nych modliteb i porad muslimskych v??icich. Ohrazene misto, zpravidla dv?r osazeny stromy a lemovany arkadovym ochozem, kde je umist?na studna pro ritualni omyvani a minaret. Jednu stranu m.[??tiy] uzavira modlitebna, kde je nika pro modleni, kazatelna a lo?e pro p?edstavitele sv?tske moci. K m.[??it?] byvaji p?ipojeny ?koly, knihovna, za?izeni pro chude a nemocne.“  
  27. ↑ Adamec, Ludwig W. (2017), ?MOSQUE (MASJID)“ , Historical dictionary of Islam (3. vyd.), Lanham, MD: Rowman & Littlefield, str. 293-294, ISBN 9781442277243 , https://books.google.sk/books?id=zHCIDQAAQBAJ&pg=PA293  

Pozri aj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Me?ita
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovnik ponuka heslo Me?ita
Tento ?lanok tykajuci sa architektury je zatia? ? vyhonok “. Pomo? Wikipedii tym, ?e ho doplni? a roz?iri?.
Zdroj: ? https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Me?ita&oldid=7433134 “