Mariner 2
Model sondy Mariner 2
Prevadzkovate?	NASA , JPL , OSSA
Vyrobca	NASA, JPL
Typ misie	preletova planetarna sonda
Prelet okolo	Venu?e
Datum preletu	14. december 1962
Datum ?tartu	27. august 1962 , 06:53:14 UTC
Kozmodrom	Cape Canaveral
Nosna raketa	Atlas / Agena B
Trvanie	27. august 1964 a? 3. januar 1963
COSPAR ID	1962-041A   Space 40
Kat. ?islo	374
Hmotnos?	202,8 kg
Kozmonauticky portal

Mariner 2 je americka sonda programu Mariner , ktora ako prva skumala planetu Venu?a .

Prvou sondou, ktora preletela okolo Venu?e bola ruska Venera 1 . U? prvy ty?de? po ?tarte s ?ou bol v?ak strateny kontakt. Pod?a vypo?tov sa predpoklada, ?e sa dostala do vzdialenosti asi 100 000 km od Venu?e. Prvym americkym pokusom bol Mariner 1 , ktoreho ?tart bol neuspe?ny a z bezpe?nostnych dovodov bola nosna raketa zni?ena. Preto sa za prvu sondu, ktora sa dostala a? k Venu?i a skumala ju, poklada a? Mariner 2.

Kon?trukcia sondy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Sondu postavila NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL), Pasadena, CA (USA) pre NASA Headquarters, Office of Space Science and Applications (OSSA), Washington (USA). Je to trojosovo stabilizovana planetarna sonda ur?ena na prieskum Venu?e. Jej zaklad tvori teleso v tvare ?es?bokeho hranola s priemerom 1,04 m a vy?kou 0,36 m, ktore obsahuje 6 paliet z hor?ika . Na nich su okrem ineho umiestnene elektronicke zariadenia pre vedecke experimenty, telekomunika?ne a naviga?ne pristroje, riadenie napajania, akumulatory vratane dobijacieho zariadenia, riadiaci system raketovych motorov a nadr?e s tlakovym plynom. Zhora je k zakladni pripevneny priehradovy sto?iar v tvare ?tihleho ihlanu , na ktorom su pripevnene vedecke pristroje. Vy?ka sondy vratane sto?iaru je 3,66 m. Na proti?ahlych stranach zakladneho ?es?stenu su umiestnene dva panely slne?nych baterii . K zakladnemu telesu je taktie? pripojena ve?ka smerova antena presahujuca pod vlastnu sondu.

Rozpatie slne?nych baterii ?ini 5,05 m. Jeden panel slne?nych baterii ma rozmer 1,83x0,76 m, druhy 1,52x0,76 m, pri?om je pred??eny o 31 cm nadstavcom z dacronu, tak aby bol vyrovnany tlak slne?neho ?iarenia na obe polovice sondy. Ziskana elektricka energia napaja zariadenia sondy bu? priamo alebo dobija AgZn akumulatorove baterie s kapacitou 1000 Wh . Baterie boli pou?ivane v dobe pred roztvorenim slne?nych panelov, v obdobi, kedy neboli slne?ne panely osvetlene, a v obdobi ?pi?koveho odberu prudu. Telekomunika?ne zariadenie tvori vysiela? s vykonom 3W vysielajuci nepretr?ite telemetricke udaje, ve?ka smerova parabolicka antena, valcova v?esmerova antena na vrchu pristrojoveho sto?iaru a dve anteny na koncoch slne?nych panelov. Korekcie drahy boli vykonavane raketovym motorom s ?ahom 225 N . Orientaciu udr?iavali s presnos?ou ±1° trysky na stla?eny dusik . Na naviga?ne u?ely sa vyu?ivalo Slnko a Zem. Tepelnu regulaciu zais?ovala pasivna tepelna ochrana a pohyblive ?aluzie.

Sonda nesie nasledujuce vedecke pristroje:

• magnetometer uchyteny na vrchu sto?iaru pod v?esmerovou antenou
• detektor ?astic a detektor kozmickeho ?iarenia namontovany polovi?ke vy?ky sto?iaru
• detektor kozmickeho prachu a spektrometer slne?nej plazmy upevneny na hranach zakladneho telesa
• mikrovlny radiometer a infra?erveny radiometer, ktore su spojene s parabolickou antenou radiometra priemeru 0,48 m v dolnej ?asti sto?iaru.

V?etky pristroje zostavaju v ?innosti po celu dobu letu s vynimkou radiometrov, ktore sa zapinaju iba po?as preletu okolo cie?ovej planety

Priebeh letu [ upravi? | upravi? zdroj ]

1962-08-27

• 06:53:14 UT: ?tart.
• 07:09:34 UT: (T +980 s) Re?tart stup?a Agena .
• 07:19:17 UT: (T +26 min 3 s) Oddelenie sondy od nosnej rakety. Navedenie na unikovu drahu.
• Okolo 07:37 UT: (T +44 min) Roztvorenie panelov slne?nych baterii.

1962-08-29

• Zapojenie vedeckych pristrojov pre preletovu fazu.

1962-09-04

• 22:49:00 UT: Za?atie korekcie drahy.

1962-09-05

• 02:45:25 UT: Ukon?enie korekcie drahy.

1962-09-08

• 17:50 UT: Sonda stratila orientaciu. Po troch minutach sa pomocou gyroskopov opa? orientovala. Pri?inou poruchy mohla by? kolizia s malym kozmickym telesom.

1962-10-31

• Vykon jedneho panelu slne?nych baterii sa prudko zhor?il. Nasledne boli vypojene vedecke pristroje. Po ty?dni sa ?innos? slne?nych baterii obnovila a vedecke pristroje boli opa? zapojene.

1962-11-15

• Chybny slne?ny panel definitivne zlyhal, ale vzh?adom na to, ?e sonda sa u? zna?ne pribli?ila k Slnku, vykon ostavajuceho panelu bol dosta?ujuci.

1962-12-14

• Bol zapojeny radiometer.
• 19:59:28 UT: Sonda preletela okolo Venu?e v minimalnej vzdialenosti 34 773 km a ako vobec prve umele kozmicke teleso vyslala vedecke merania z jej blizkosti.
• Po prelete pre?la sonda opa? do preletoveho pracovneho modu. Z predanych dat bola zistena pomala retrogradna rotacia Venu?e, vysoka teplota a tlak atmosfery s hlavnou zlo?kou CO ₂ , obla?na pokryvka siahajuca a? do vy?ky 60 km a nemerate?ne magneticke pole . Bolo zmerane, ?e hustota kozmickeho prachu v okoli Venu?e je ni??ia ako v okoli Zeme. Z trajektorie preletu bola odhadnuta hmotnos? Venu?e. Sledovanie sondy sa vyu?ilo na spresneniu hodnoty astronomickej jednotky .

1962-12-27

• Sonda dosiahla perihelium vo vzdialenosti 105 464 560 km.

1963-01-03

• 07:00 UT: Posledne radiove spojenie so sondou, ktora zostava na heliocentrickej drahe .

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Commons ponuka multimedialne subory na temu Mariner 2

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Sonda v encyklopedii Space 40 (po ?esky)