Marianka

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Marianka
obec
?tat Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavsky kraj
Okres Malacky
Region Zahorie
Nadmorska vy?ka 220  m n. m.
Suradnice 48°14′53″S 17°03′36″V  /  48,248056°S 17,060000°V  / 48.248056; 17.060000
Rozloha 3,22  km²  (322  ha ) [1]
Obyvate?stvo 2 332  ( 31. 12. 2023 ) [2]
Hustota 724,22 obyv./ km²
Prva pis. zmienka 1367
Starosta Zuzana Ivakova [3] ( nezavisla )
PS? 900 33
?UJ 508080
E?V (do r. 2022) MA
Tel. predvo?ba +421-2
Adresa obecneho
uradu
Ocu Marianka
?kolska 32
Marianka
900 33
E-mailova adresa obec@marianka.sk
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktivna mapa obce
Wikimedia Commons: Marianka
Webova stranka: marianka.sk
Mapovy portal GKU: katastralna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portaly, ktorych su?as?ou je tato stranka:

Marianka ( nem. Mariatal , tie? Marienthal ; ma?. Mariavolgy ; lat. Vallis Mariana ) je obec na Slovensku v okrese Malacky . Marianka je zname putnicke miesto , najstar?ie na uzemi byvaleho Uhorska. Nachadza sa na upati Malych Karpat , v ju?nej ?asti Zahoria , severne od hlavneho mesta Bratislavy . V obci je rimskokatolicka bazilika Narodenia Panny Marie z roku 1377 a kaplnky sv. Anny z roku 1691 , Panny Marie z roku 1721 , Svatej studne z roku 1696 , sv. Floriana z roku 1700 a Kalvaria z roku 1936 . Obec ma viac ako 2100 obyvate?ov.

Legenda [ upravi? | upravi? zdroj ]

Putny kostol

Historici radu pavlinov, ktory toto miesto spravoval zapisali ustne tradovanu legendu o pustovnikovi, ktory ?il v tomto udoli a z hru?koveho dreva si vytesal so?ku Panny Marie (pod?a paulina ?udovita Kummera to bolo v roku 1030). Po?as nepokojov, ktore nastali v Uhorsku po smrti kra?a ?tefana, pustovnik musel zo svojho miesta utiec?. So?ku skryl do but?aveho stromu. Na?la sa o nieko?ko desa?ro?i neskor. Sposob ako sa so?ka na?la je tie? zahaleny tajomstvom. Najznamej?ie tradovana legenda hovori, ?e v udoli ?il zbojnik, ktoremu sa narodili ?a?ko postihnute deti. Ke? to ne??astny otec videl, s?ubil ?e napravi svoj ?ivot a dal sa na pokanie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Bo?ia a ukazala mu miesto, kde ma kopa? v zemi, najs? tam so?ku a pod ?ou prame?. Ak vo vode prame?a vykupe deti, budu zdrave. Tak sa aj stalo a byvaly zbojnik zasvatil po tejto udalosti svoj ?ivot Bo?ej slu?be. [2] Archivovane 2009-02-09 na Wayback Machine

Kulturne pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Velaticke hradisko (1200 ? 1000 pre n.l.). Nachadza sa nad obcou na Baranej luke.
  2. Rimskokatolicky kostol Narodenia Panny Marie . Zakladny kame? polo?il v roku 1377 uhorsky kra? ?udovit I. z v?aky za vi?azstvo nad tureckymi vojskami. V kostole sa nachadzaju barokove oltare a so?ka Panny Marie Talenskej. V roku 2011 povy?eny na baziliku minor. [4]
  3. Exerci?ny dom Nepo?kvrnenej Panny Marie v sprave Kongregacie bratov te?ite?ov, povodne kla?tor radu Paulinov (16. stor.). Po vybudovani slu?il dve storo?ia ako sidlo generala radu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer v?etky rehole, vratane paulinskej, Jozef II. rozpustil, kla?tor za?al pustnu?. V 19. stor. bol upraveny pre u?ely po?ovnickeho zamo?ku.
  4. Kaplnka Sv. Anny (1691)
  5. Kaplnka Sv. Studne (1696). Nachadza sa pri ?zazra?nom“ prameni s udajne lie?ivymi schopnos?ami. ?udia si sem chodia nabera? vodu do flia? z ?irokeho okolia.
  6. Kaplnka Sv. Floriana (1700)
  7. kaplnka na po?nej ceste do Stupavy
  8. ?es? marianskych kaplniek (za?. 18. stor.).
  9. Lurdska jasky?a s mno?stvom odkazov vytesanych do kamennych platni, kde celoro?ne horia svie?ky a su polo?ene ?ive kvety. [5]
  10. Kalvaria , ?trnas? kaplniek Kri?ovej cesty vyzdobene 50 sochami v ?ivotnej ve?kosti (1930 ? 1936)
  11. Socha sv. Pavla Pustovnika (za?. 18. stor.)
  12. suso?ie sv. Jana Nepomuckeho (18. stor.)
  13. pilier so sochou Panny Marie talenskej a socha Bo?skeho Srdca (1. pol. 20. stor.).
Kri?ova cesta

Technicke pamiatky [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Stara ?adov?a , kde sa usklad?oval v zime vyrubany ?ad z rybnikov v Maste a Stupave. ?ad sa pou?ival v teplych jarnych a letnych mesiacoch predov?etkym na chladenie piva a vina.
  2. Vahov?a  (zvy?ky murovanej stavby) v blizkosti kame?olomu , kde sa ?a?ila bridlica na vyrobu stre?nej krytiny, tabu? na biliardove, ruletove a kraj?irske stoly i ?kolskych tabuliek (5000 kusov denne). Vyrobky sa vyva?ali do celej monarchie, Francuzska, Anglicka a Egypta. [6]

Zakladna ?kola [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zakladna ?kola v Marianke sidli na Namesti 4. aprila 16 v centre dediny. ?kola ma k dispozicii len prvy stupe? vyu?ovania, ?i?e od 1. do 4. ro?nika zakladnej ?koly . ?kola je zamerana na vyu?ovanie anglickeho jazyka u? od prveho ro?nika a vyu?ivaju metodu CLIL , ?i?e implementovanie anglickeho jazyka do v?eobecno-vzdelavacich predmetov. Okrem Anglickeho jazyka sa v ramci vyu?boveho procesu ?kola venuje rozvoju ?al?ich nemenej dole?itych oblasti, ako napriklad: ?portu, Informatike, Prirode, ?itate?skej gramotnosti a mnohym ?al?im. [7]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: UGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupne online.
  2. Po?et obyvate?ov pod?a pohlavia ? obce (ro?ne) [online]. Bratislava: ?tatisticky urad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupne online.
  3. Vo?by do organov samospravy obci 2022 : Zoznam zvolenych starostov [online]. Bratislava: ?tatisticky urad SR, 2022-10-30. Dostupne online.
  4. Koanke povy?eny na Baziliku minor
  5. Putnicke miesto Marianka [online]. [Cit. 2014-07-21]. Dostupne online. Archivovane 2015-10-01 z  originalu.
  6. [1]
  7. Zakladna ?kola Marianka, Namestie 4. aprila 16, 900 33 Marianka [online]. zsmarianka.edupage.org, [cit. 2023-04-05]. Dostupne online.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponuka multimedialne subory na temu Marianka