Hor?ik

Tlak pary
Hor?ik ; (magnesium)
	sodik ← hor?ik → hlinik
	Periodicka tabu?ka
	3. perioda , 2. skupina , blok s
	kovy
Vzh?ad
	striebrobiely kov
	; Emisne spektrum
Atomove vlastnosti
Atomova hmotnos?	24,3050 g·mol −1
Elektronova konfiguracia	[Ne] 3s 2
Atomovy polomer	160 pm (vyp.: 145 pm)
Kovalentny polomer	141 pm
Kovovy polomer	160 pm
Van der Waalsov pol.	173 pm
Ionovy polomer ; pre: Mg 2+	66 pm
Chemicke vlastnosti
Elektronegativita	1,31 (pod?a Paulinga)
Ioniza?na energia(e)	1: 737,7 kJ.mol −1 ; 2: 1 450,7 kJ.mol −1 ; 3: 7 732,7 kJ.mol −1
Oxida?ne ?islo(a)	II
?t. potencial ; (Mg 2+ /Mg)	?2,37 V
Fyzikalne vlastnosti (za norm. podmienok )
Skupenstvo	pevne
Hustota	1,738 kg·dm −3
Hustota kvapaliny ; (pri 923 K)	1,584 kg·dm −3
Teplota topenia	923 K (649,85 °C)
Teplota varu	1 363 K (1 089,85 °C)
Sk. teplo topenia	8,48 kJ·mol −1
Sk. teplo varu	128 kJ·mol −1
Tepelna kapacita	24,869 J·mol −1 ·K −1
Ine
Kry?talova sustava	hexagonalna
Magnetizmus	paramagneticky
Elektricky odpor	43,9 nΩ·m
Tep. roz?a?nos?	24,8 μm·m ?1 ·K ?1
Rychl. zvuku	4 940 m·s ?1
Youngov modul	45 GPa
Pru?nos? v ?myku	17 GPa
Objemova pru?nos?	45 GPa
Poissonovo ?.	0,290
Tvrdos? (Mohs)	2,5
Tvrdos? (Brinell)	30 MPa
Reg. ?islo CAS	7439-95-4
Izotop (y) (vybrane)
Commons ponuka multimedialny obsah na temu hor?ik .
	Chemicky portal

Hor?ik alebo magnezium (lat. Magnesium ; gr. Μαγνησ?α = nazov oblasti v Grecku) je chemicky prvok v Periodickej tabu?ke prvkov , ktory ma zna?ku Mg a protonove ?islo 12. Je to makky, ?ahky kov , ktory rychlo reaguje s kyslikom i vodou ; na vzduchu sa postupne pokryje vrstvou oxidu , ktora ho chrani pred ?al?ou oxidaciou . Takto je mo?ne ho uchovava? pomerne dlhu dobu. V?aka svojej pomerne ve?kej reaktivite sa v prirode hor?ik vyskytuje len v zlu?eninach . Vo v?etkych ma oxida?ny stupe? +II (Mg ⁺²).

Ako novy prvok ho identifikoval Joseph Black v roku 1755 , v ?istom stave ho izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 elektrolyzou zmesi hor?ika a HgO.

Latinsky nazov je odvodeny od mesta Magnesia v Tesalii , znameho starovekymi lo?iskami magnetickych rud. Slovensky nazov pochadza z pozorovania, ?e niektore zlu?eniny hor?ika (predov?etkym horka so? ? MgSO ₄.7H ₂O) su ve?mi horke.

Vyskyt v prirode [ upravi? | upravi? zdroj ]

Hor?ik je vyznamne zastupeny v zemskej kore i vo vesmire . Pod?a poslednych dostupnych udajov tvori hor?ik 1,9 – 2,5% zemskej kory a je 8. najbe?nej?ie sa vyskytujucim prvkom. V morskej vode sa koncentracia hore?natych ionov udava ako 1,35 g/l a su tak po sodiku druhym naj?astej?ie zastupenym kationom . Vo vesmire pripada jeden atom hor?ika pribli?ne na 30 000 atomov vodika .

Obsah hor?ika (oby?ajne uvadzany ako chlorid hore?naty - MgCl ₂) v morskej vode tvori vyznamny podiel jeho zastupenia na Zemi .

Z mineralov je ve?mi be?ny dolomit , zmie?any uhli?itan hore?nato-vapenaty CaMg(CO ₃) ₂, ktoreho lo?iska sa nachadzaju v ju?nej Europe , Brazilii , ju?nej Australii i Severnej Amerike . Vzacnej?ie sa vyskytuje ?isty uhli?itan hore?naty, MgCO ₃ ? magnezit , ktory sa ?a?i predov?etkym v rakuskych Alpach , na Slovensku , v Korei a ?ine . ?al?ie priemyselne vyu?itie maju carnallit , brucit a olivin .

Vyroba a vyu?itie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kovovy hor?ik sa priemyselne vyraba zvy?ajne elektrolyzou roztaveneho chloridu hore?nateho, ziskaneho z morskej vody alebo z koncentrovanych roztokov morskej soli (so?anka).

V be?nom ?ivote sa naj?astej?ie stretavame so zliatinami hor?ika s hlinikom , me?ou a manganom , ktore su zname pod nazvom dural . Vyzna?uju sa zna?nou mechanickou pevnos?ou a su?asne mimoriadne nizkou hustotou. Zarove? su i zna?ne odolne vo?i korozii . V?etky tieto vlastnosti predur?uju dural ako idealny material pre letecky a automobilovy priemysel, ale pou?iva sa i pri vyrobe vy?ahov , bicyklov , ?ahkych rebrikov ap.

Elementarny hor?ik je ve?mi silne reduk?ne ?inidlo a jemne rozptyleny kov sa vyu?iva na redukcie v organickej synteze a reduk?nej vyrobe inych kovov (napr. uranu ) z roztokov ich soli.

Ve?ka reaktivita kovoveho hor?ika sa uplat?uje v metalurgii , kde jeho pridavky odstra?uju male mno?stvo siry z roztavenej oceli .

Reakcia hor?ika s kyslikom prebieha za vyvoja zna?neho mno?stva tepla (je mo?ne dosiahnu? teploty okolo 2 200 °C) a ve?mi intenzivneho svetelneho ?iarenia. Zapali? hor?ik vo forme tenkej folie je ve?mi jednoduche a mo?e by? ?tarterom horenia v roznych pyrotechnickych aplikaciach . V minulosti sa zmesi pra?koveho hor?ika s okysli?ovadlom (KClO ₃, Ba(NO ₃) ₂, KClO ₄) po zapaleni pou?ivali namiesto dne?nych fotografickych bleskov. V?aka tomu, ?e je v zavislosti na mno?stve mo?ne dosiahnu? takmer neobmedzeny svetelny vykon, sa tieto tzv. osvet?ovacie zlo?e pou?ivaju e?te dnes pri fotografovani obrovskych podzemnych priestorov.

?tandardne a ?ahko pripravite?ne osvet?ovacie zlo?e :

65% KNO ₃, 26% Al, 9% drevne uhlie
66% KClO ₄, 34% Al
50% KClO ₄, 50% Al (alebo Mg)

Bezpe?nostne upozornenie: Pri horeni hor?ika vznika i ur?ite mno?stvo UV ?iarenia . Bez ochrannych okuliarov nie je vhodne sa pozera? priamo do plame?a. Zmes ve?mi jemneho pra?koveho hor?ika (pudra) s okysli?ovadlami hori tak rychlo, ?e mo?e nasta? vybuch. Rizikom je i nizka teplota vzplanutia (250˚C). To ma samozrejme vyznam v pyrotechnickych aplikaciach, ale pre osvet?ovacie u?ely je nutne pou?i? hor?ikovu krupicu alebo ?upinky.

Zlu?eniny a ich vyu?itie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pravdepodobne najva??ie prakticke priemyselne uplatnenie zo zlu?enin hor?ika ma oxid hore?naty ? MgO. Tato zlu?enina ma mimoriadne vysoku odolnos? vo?i vysokym teplotam a su?asne je relativne lacno dostupna v stotonovych mno?stvach. Je preto idealnym materialom pre vnutorne oblo?enie vysokych peci pre vyrobu ?eleza a podobne aplikacie. Pre tieto u?ely sa ale musi ?pecialne ?isti?, preto?e i pomerne male mno?stvo pribuznych prvkov ( vapnik ) mo?e dramaticky zhor?ova? dlhodobu tepelnu stabilitu magnezitovych vysokopecnych vymuroviek.

Uhli?itan hore?naty MgCO ₃ sa pridava do priemyslovych hnojiv ako zlo?ka dodavajuca rastlinam potrebny hor?ik pre rast a vyvoj. Skor kuriozitou je uplatnenie v ?porte ? gymnasti , vzpiera?i , atleti a horolezci si jemnym pra?kom uhli?itanu hore?nateho popra?uju ruky kvoli lep?iemu uchopeniu naradia.

Siran hore?naty MgSO ₄.7H ₂O je znamy pod menom horka alebo Epsomova so? a pou?iva sa v medicine ako laxativum . Podobne vlastnosti vykazuje i suspenzia hydroxidu hore?nateho Mg(OH) ₂ vo vode (hore?nate mlieko).

Biologicky vyznam hor?ika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dostatok hor?ika v potrave je dole?ity pre spravnu ?innos? svalov a nervov (mierni podra?denos? a nervozitu), ale i pre uvo??ovanie energie z glukozy a pre spravnu stavbu kosti . Udr?uje v dobrom stave obehovy system a je prevenciou infarktu . Mnohym ?enam odstra?uje problemy spojene s predmen?trua?nym syndromom. Mierni depresie a prispieva k zdravym zubom .

V kombinacii s vapnikom posobi hor?ik ako prirodzeny upokojujuci prostriedok. Jeho nedostatok ?asto poci?uju ?portovci, diabetici a ?udia, ktori piju prili? ve?a alkoholu . Prejavuje sa podra?denos?ou, nespavos?ou, naladovos?ou, zlym travenim, bu?enim srdca alebo arytmiami . Mo?e vyvola? tie? depresie , pripadne zachvat astmy .

Prirodzenymi zdrojmi hor?ika su banany , mandle , orechy , tmava listova zelenina, obilie a celozrnne pe?ivo. Uvadza sa, ?e priemerny prijem hor?ika v potrave by mal ?ini? asi 300 mg denne.

Globalny vyznam hor?ika je v?ak dany jeho vyskytom v molekule chlorofylu . Tato organicka zlu?enina ma jedine?nu schopnos? prostrednictvom fotosyntezy premie?a? slne?nu energiu na energiu chemickej vazby sacharidov vytvaranych z oxidu uhli?iteho a vody. Tym je zdrojom energie pre v?etky ?al?ie biochemicke a biologicke reakcie na Zemi. Zelene zafarbenie rastlin je sposobene prave pritomnos?ou chlorofylu, ktory najsilnej?ie absorbuje ?ervene a modre svetlo.

Poranenia sposobene kovovym hor?ikom ?i jeho zliatinami sa zle hoja.