Ma?ari
Magyarok

Znami Ma?ari: ?tefan I. , Matej Korvin , Gabriel Betlen , Bela Bartok , Janos Bolyai , Lorand Eotvos , Jozsef Eotvos
Populacia
cca 14-15 mil.
Krajina s vyznamnou populaciou
Ma?arsko 9 979 000 [1]
Ma?arski susedia cca. 2,2 mil. Rumunsko 1 237 746 (2011) [2] Slovensko 458 467 (2011) [3] Srbsko 253 899 (2011) [4] Ukrajina 156 566 (2001) [5] Rakusko 40 583 (2001) [6] Slovinsko 6 243 (2002) [7] Zvy?ok Europy c. 0,3-0,5 mil. Nemecko 120 000 (2004) [8] Francuzsko 100 000 a? 200 000 (2004) [8] Spojene kra?ovstvo 80 135 (2001) ?vedsko 40 000-70 000 ?esko 14 672 (2001) [9] Irsko 8 034 (2011) [10] Severna Amerika c. 2 mil USA 1 563 081 (2006) [11] Kanada 315 510 (2006) [12]
Jazyk(y)
Ma?ar?ina
Nabo?enstvo
54,5% Rimskokatolicka cirkev ? 19,4% Kalvinizmus ? 1 a? 2% Judaizmus ? 25,4% bez vyznania

Ma?ari su narod preva?ne ?ijuci v dne?nom Ma?arsku . Jazykovo patria medzi uralsku jazykovu skupinu , ktoru va??inou tvoria ugrofinske jazyky . Vyznamnu men?inu tvoria Ma?ari najma v Rumunsku , na Slovensku , na Ukrajine , v Srbsku , Chorvatsku , Rakusku a v Severnej Amerike .

Ako narod(nos?) sa sformovali (ich etnogeneza prebehla) po prichode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storo?ia ^[13] , preto je predtym spravne hovori? o starych Ma?aroch alebo Uhroch.

Genetika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Z genetickeho h?adiska tvoria u dne?nych Ma?arov mongoloidne (t. j. vychodoeuroazijske) geneticke znaky len 5 % ^[14] respektive 1,7 % ^[15] , pri?om zvy?ne percenta su zhodne s ostatnym europskym obyvate?stvom. Stredoeuropske slovanske narody maju zva??a podiel mongoloidnych znakov medzi 1 ? 2 %. To malo mongoloidnych genov, ktore Ma?ari maju, patri k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej povod je na Sibiri, pravdepodobne pri Bajkale. ^[16]

Etnonymum [ upravi? | upravi? zdroj ]

Slovo Ma?ar pochadza z nazvu veduceho zo staroma?arskych kme?ov nazyvaneho ?Megyer“. Slovaci ich kedysi nazyvali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) ? toto slovo sa v?ak ?asto vz?ahovalo aj na v?etkych obyvate?ov Uhorska . Slovo Uhor mo?no pochadza z turkickeho slova Onogur, preto?e stari Ma?ari boli v 6. storo?i susedmi Onogurskej ri?e, ktorej veduci kme? sa volal Onogurovia, ?o znamena ?desa? kme?ov“.

Jazykove vplyvy [ upravi? | upravi? zdroj ]

Pozri aj: ma?ar?ina

Dne?ne zakladne slova v ma?arskom jazyku su podobne slovam ostatnych ugorskych jazykov chantyj?iny a mansij?iny ( Ugorske jazyky  ? ma?ar?ina, chantyj?ina a mansij?ina ? su su?as?ou ugrofinskej skupiny jazykov ? patri sem aj fin?ina a eston?ina ). ?al?ia ?as? slov je iranskeho a turkickeho povodu (do Karpatskej kotliny napriklad tiahli spolu s turkickymi kme?mi). Ve?ku ?as? slovnej zasoby z oblasti nabo?enstva, spravy ?tatu, usadleho sposobu ?ivota a mnohe slova z po?nohospodarstva prebrali od Slovanov po zaniku Ve?kej Moravy roku 907 . A? v 10. a 11. storo?i u Ma?arov dochadza k postupnemu prechodu od ko?ovnictva k usadlemu sposobu ?ivota a k mie?aniu s povodnym slovanskym a valaskym obyvate?stvom. S tym suviselo aj roz?irovanie slovnej zasoby. Po?etne su aj vypo?i?ky z latin?iny a nem?iny . V su?asnosti sa sna?ia neprebera? slova z cudzich jazykov. Latin?ina sa v Uhorsku pou?ivala ako uradny jazyk a? do 40. rokov 19. storo?ia . Prve akademicke pravidla ma?arskeho pravopisu vy?li roku 1832 . Roku 1844 sa ma?ar?ina stala uradnym jazykom Uhorska namiesto latin?iny.

Charakteristika [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ma?ari su ve?mi vlastenecky narod. Su hrdi na svoju vlas?, jazyk, povod a narodne dejiny. Ctia svojich predkov a narodne tradicie.

Ma?ari v inych ?tatoch [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ma?ari v Rumunsku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zapadne ?asti Rumunska boli kedysi su?as?ou Uhorska. Ide najma o Sedmohradsko a ?as? Banatu . Prave v tychto oblastiach ?ije najpo?etnej?ia ma?arska men?ina v Europe.

Va??ina Ma?arov v Rumunsku su preva?ne rimski katolici (okolo 50 %), ale po?etne su zastupeni aj prislu?nici reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvy?ok tvoria evanjelici a grecki katolici , pripadne pravoslavni a prislu?nici men?ich protestantskych cirkvi ( baptisti , unitari a pod.).

Najviac Ma?arov ?ije na uzemi ?up Harghita (a? 84,6 %), Covasna (a? 75,2 %) a Mure? (okolo 44,1 %) v centralnom Sedmohradsku. Ve?a Ma?arov ?ije aj v ?upach Bihar , Timi? , Cluj , Satu Mare . Kulturnym centrom Ma?arov v na rumunskom uzemi je Klu? ( Cluj ).

Ma?arov v Rumunsku mo?no rozdeli? na tri skupiny:

• Sikulovia (Szekelyek) v Sedmohradsku
• ?angoovia (Csangok) ? v Moldavsku
• ostatni: ?iju najma pri hraniciach s Ma?arskom, najma v ?upach Satu Mare, Bihar, Arad a Timi?. Su preva?ne reformovani ( kalvini ), ?iasto?ne aj rimski katolici, hlavne v ?upach Timi? a Arad. ?iju aj v ?upe Maramure? na severozapade Rumunska.

Ma?ari v Srbsku [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Srbsku ?iju Ma?ari jeho severnej ?asti, ktoru volame Vojvodina . Po?et obyvate?ov ma?arskej narodnosti v tejto oblasti v?ak klesa. Prispieva k tomu odchod Ma?arov do zahrani?ia, ale aj nizka natalita . Celkovo ?ije v Srbsku 3, 91 % obyvate?ov ma?arskej narodnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvate?ov. Najviac Ma?arov ?ije v oblasti mesta Subotica , ale aj v okoli miest Kanji?a , Ba?ka Topola , Senta a Be?ej . Ma?ari v tejto oblasti vyznavaju najma rimskokatolicke nabo?enstvo, menej je reformovanych. V Srbsku je ma?ar?ina spolu s jazykmi ostatnych men?in uradnym jazykom.

Ma?ari na Ukrajine [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ma?arska men?ina ?ije aj na uzemi Ukrajiny (0,32 % obyvate?ov krajiny). Preva?na va??ina Ma?arov na Ukrajine je sustredena v Zakarpatskej oblasti ( ma?. Karpatalja ). Tvoria tu 12,1 % obyvate?stva. V minulosti bola tato oblas? a? do roku 1918 su?as?ou Rakusko-Uhorska , po rozpade Rakusko-uhorska, na kratky ?as oslobodili zakarpatie vojaci ZUNR a Huculsky povstalci, v rokoch 1919 a? 1939 su?as?ou ?esko-Slovenskej republiky (ako Podkarpatska Rus ). V roku 1939 nakratko existovala samostatna Karpatska Ukrajina, ktoru e?te v tom istom ty?dni obsadilo Ma?arsko a v roku 1945 bola pripojena k ZSSR . Aj v tejto oblasti ?iju Ma?ari najma v jeho ju?nej ?asti pri hraniciach s Ma?arskom, najma v okrese Berehovo. V meste Berehovo sidli ma?arske ?udove divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti ?iju Ma?ari preva?ne na vidieku. Zakarpatski Ma?ari su preva?ne ?lenovia reformovanej cirkvi a ?iasto?ne rimskokatolickej cirkvi. Mala ?as? vyznava aj greckokatolicke nabo?enstvo .

Ma?ari na Slovensku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Bli??ie informacie v hlavnom ?lanku: Ma?ari na Slovensku

Na uzemi Slovenska ?ije pod?a posledneho s?itania obyvate?stva z roku 2011 8,5 % obyvate?ov ma?arskej narodnosti. ^[17] ?iju preva?ne v ju?nej oblasti ?tatu pri hraniciach s Ma?arskom. Najviac Ma?arov ?ije v okresoch Dunajska Streda (cca. 83 %) a Komarno (cca. 64 %). Mesto Komarno je aj kulturnym centrom ma?arskej men?iny na uzemi Slovenska. Sidli tu Jokaiho divadlo a Univerzita J. Selyeho . Ve?a Ma?arov ?ije aj v ju?nych ?astiach okresov Nove Zamky (hl. ?turovo ), Levice , Galanta , ?a?a , Rimavska Sobota , Lu?enec , Ve?ky Krti? , Revuca , Ro??ava , Ko?ice-okolie , Trebi?ov . Ve?mi male skupiny Ma?arov ?iju aj v Ko?iciach (4.750 obyvate?ov z celkoveho po?tu cca 240.000), Bratislave a v okoli Nitry. Ma?ari na Slovensku su preva?ne rimskokatolici (asi dve tretiny), zvy?ok su preva?ne kalvinisti . Male skupiny tvoria aj Greckokatolici a evanjelici a. v.

Slovenski Ma?ari maju vlastnu politicku stranu ( Strana ma?arskej komunity ), periodika, divadla, media a podobne (napr. Szabad ujsag ).

Ma?ari v Chorvatsku [ upravi? | upravi? zdroj ]

V Chorvatsku ?ije 0,37 % obyvate?ov ma?arskej narodnosti. Chorvatsko bolo a? do roku 1918 kra?ovstvom v personalnej unii s Uhorskom. ?iju najma pri hraniciach s Ma?arskom pri rieke Drava a dedinach okolo mesta Osijek . Su preva?ne rimski katolici a maju svoje spolky a kulturnu autonomiu.

Ma?ari v Slovinsku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na uzemi Slovinska ?ije asi 11 000 Ma?arov v kraji Prekmurje (medzi riekou Murou a hranicami s Ma?arskom). Tato oblas? bola na rozdiel od ostatneho uzemia Slovinska, ktore bolo do roku 1918 su?as?ou Rakuska (podobne ako ?echy), su?as?ou Uhorska. Hlavnymi centrami Ma?arov su meste?ka Lendava a Murska Sobota . Tunaj?i Ma?ari su preva?ne rimski katolici .

Ma?ari v Rakusku [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na uzemi Rakuska ?ije asi 0.2 % obyvate?ov ma?arskej narodnosti. ?iju preva?ne na uzemi spolkovej krajiny Burgenland , ktora bola do konca prvej svetovej vojny su?as?ou Uhorskeho kra?ovstva (Ma?arska). Maju tu svoje kulturne spolky, ?asopisy a ?kolstvo. ?as? Ma?arov ?ije aj v hlavnom meste Viede? , ktora bola centrom Rakusko-Uhorska. Nabo?ensky su preva?ne rimski katolici , ale ?as? aj evanjelici a. v.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

1. ↑ Hungarian Central Statistical Office . Retrieved 25 July 2010.
2. ↑ (po rumunsky) "Comunicat de pres? privind rezultatele provizorii ale Recens?mantului Popula?iei ?i Locuin?elor ? 2011" Archivovane 2019-08-02 na Wayback Machine , at the 2011 Romanian census site; accessed February 11, 2012
3. ↑ 2001 Slovakian Census
4. ↑ 2011 Serbian Census
5. ↑ National composition of population [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupne online. Archivovane 2007-07-06 z  originalu.
6. ↑ 2001 Austrian census [online]. [Cit. 2005-05-12]. Dostupne online. Archivovane 2005-05-12 z  originalu.
7. ↑ Slovenia
8. ↑ ^{a b} ' Bund Ungarischer Organisationen in Deutschland' [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupne online. Archivovane 2007-02-04 z  originalu.
9. ↑ Narodnost ve s?itani lidu v ?eskych zemich [online]. [Cit. 2006-06-13]. Dostupne online. Archivovane 2006-06-13 z  originalu.
10. ↑ CSO Emigration [online]. Census Office Ireland, [cit. 2013-01-29]. Dostupne online.
11. ↑ [1] Archivovane 2020-02-12 na Archive.today | 547;&-ds_name = ACS_2006_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-mt_name=ACS_2006_EST_G2000_B04003&-CONTEXT=dt&-tree_id=4001&-all_geo_types=N&-redoLog=true&-geo_id=01000US&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en 2006 community survey]
12. ↑ The 2006 census [online]. [Cit. 2017-01-05]. Dostupne online. Archivovane 2018-12-25 z  originalu.
13. ↑ Dejiny Slovenska . Ed. Samuel Cambel . Vyd. 1. Zvazok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda , 1986. 534 s. S. 168.
14. ↑ . http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html
15. ↑ B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3
16. ↑ Archivovana kopia [online]. [Cit. 2010-09-24]. Dostupne online. Archivovane 2010-03-07 z  originalu.
17. ↑ Archivovana kopia [online]. [Cit. 2012-04-20]. Dostupne online. Archivovane 2012-04-17 z  originalu.

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o ma?arske prislovia
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Ma?ari

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Marek, M.: Narodnosti Uhorska, 2011 Archivovane 2016-10-19 na Wayback Machine