Maria Karolina Habsbursko-lotrinska
(nem.
Maria Karolina von Osterreich
; tal.
Maria Carolina d'Austria
; *
13. august
1752
,
Schonbrunn
? †
8. september
1814
,
Hetzendorf
), rodena rakuska arcivojvodky?a, bola kra?ovska man?elka a v podstate skuto?na vladky?a
neapolsko-sicilskeho kra?ovstva
. Bola desiatou dcerou a trinastym potomkom rakuskej panovni?ky
Marie Terezie
a jej man?ela
Franti?ka I. ?tefana Lotrinskeho
. Do dejin vstupila aj ako uhlavna odporky?a francuzskeho cisara
Napoleona I. Bonaparta
.
Bola pokrstena ako
Maria Karolina Lujza Jozefa Johana Antonia, cisarska princezna a arcivojvodky?a rakuska, kra?ovska princezna uhorska a ?eska, princezna toskanska
.
Meno
Maria
dostala na po?es?
Panny Marie
,
Karolina
po svojom starom otcovi, otcovi Marie Terezie,
Karolovi VI.
,
Lujza
po krstnom otcovi,
?udovitovi XV.
,
Jozefa
po svojom star?om bratovi
Jozefovi
,
Johana
po svatom
Janovi Apo?tolovi
a meno
Antonia
po
svatom Antonovi Paduanskom
. V rodinnych kruhoch ju prezyvali ?arlota.
Maria Terezia
hovorievala, ?e prave dcera Maria Karolina sa jej najviac podobala, nie vyzorom, ktory viac zdedila po otcovi, ale charakterom a inteligenciou. Bola ve?mi temperamentna, ?inoroda, smela, otvorena, uprimna a ve?mi tu?ila po slobode a nezavislosti.
Maria Karolina ako die?a
Maria Karolina a jej mlad?ia sestra Maria Antonia, neskor?ia
francuzska
kra?ovna
Maria Antoinetta
, boli dve najmlad?ie dcery kra?ovskeho paru. Spolo?ne boli vychovavane a boli takmer ako dvoj?ata. Mali ve?mi blizky vz?ah a od roku
1767
mali spolo?nu vychovavate?ku.
Na rozdiel od Marie Antoinetty, ktora sa ?tudiu ve?mi nevenovala, Maria Karolina bola ako ?tudentka ve?mi usilovna. Mala ve?mi silnu a neunavnu povahu a bola presved?ena, ?e sa narodila, aby sa stala panovni?kou. S Mariou Antoinettou spolu travili ve?a ?asu pri roznych detskych hrach. To sa v?ak nepa?ilo ich matke
Marii Terezii
, a tak nariadila Marii Karoline, aby sa nestretavala s Mariou Antoinettou a pridala sa k sestre
Marii Amalii
, ktora jej mala pomoc? nau?i? sa vhodne sa sprava?. Napriek tomuto rozdeleniu sa zachovala ich ve?ka vzajomna sesterska laska a po zvy?ok ?ivota sa stale o seba zaujimali. Desa? rokov po smrti Marie Antoinetty jej napisala neter, Maria Terezia ?arlota list, v ktorom spominala, ako jej matka ?asto rozpravala o jej tete, Marii Karoline. Takisto napisala, ?e bola najmilovanej?ou sestrou Marie Antoinetty.
Mariu Karolinu mala na staros? jej aja (
vychovavate?ka
) grofka Judith von Brandisova, s ktorou si ve?mi nerozumela, a tak po?iadala matku o novu vychovavate?ku. Tou sa stala
grofka Lerchenfeldova
.
V u?ive musela arcivojvodky?a venova? pozornos? najma
talian?ine
ako jazyku, ktorym musela hovori? po zvy?ok svojho ?ivota v
Neapole
. No po taliansky dobre nehovorila a ani
nemecky jazyk
(na rakuskom kra?ovskom dvore sa v ?ase jej detstva pou?ivala
francuz?tina
) sa ve?mi nenau?ila.
Maria Karolina mala ve?mi blizky vz?ah so sestrou
Mariou Antoinettou
Zasnuby Marie Karoliny sa uskuto?nili po nieko?kych ne??astnych udalostiach. Jej star?ia sestra, arcivojvodky?a
Maria Jozefa
, zomrela v roku
1767
v palaci
Hofburg
na kiahne. Maria Jozefa zdedila po smrti svojej star?ej sestry,
Marie Johany
, ktora tie? zomrela na kiahne, snubenca Ferdinanda. Tak bola v ?ase smrti zasnubena s
Ferdinandom I.
, synom ?panielskeho kra?a
Karola III.
a jeho man?elky
Marie Amalie Saskej
.
Maria Terezia
potrebovala upevni? spojenectvo s Karolom tym, ?e jednu svoju dceru vyda za jeho syna. Po smrti
Marie Jozefy
Ferdinand o?akaval prichod svojej buducej nevesty, a tak sa Maria Terezia rozhodla namiesto nej posla? ?al?iu dceru v poradi ? Mariu Karolinu.
V roku
1767
jej oznamili, ?e o rok sa bude vydava? za Ferdinanda. Maria Karolina ve?mi protestovala a upenlivo prosila matku, aby sa soba? neuskuto?nil, no jej prosby neboli vypo?ute.
Maria Karolina sa vydala za neapolsko-sicilskeho kra?a
Ferdinanda
7. aprila
1768
vo viedenskom kostole. Obrad sa konal v zastupeni a kra?a Ferdinanda zastupoval brat Marie Karoliny,
arcivojvoda Ferdinand
. Na druhy de? opustila
Rakusko
a vydala sa do
Neapolu
. Jej odchod sposobil jej samej aj jej rodine ve?ky ?ia?. Pod?a historickych zaznamov sa jej naj?a??ie lu?ilo s milovanou sestrou Mariou Antoinettou. Cesta ju ve?mi rozru?ila, najma ke? prekro?ila hranice matkinej krajiny a vstupila do
Talianska
. Ve?kou u?avou pre ?u bolo, ?e po?as poslednej ?asti cesty do Neapolu ju sprevadzal jej ob?ubeny brat,
arcivojvoda Leopold
, ktory v tom ?ase vladol v
Toskansku
.
12. maja
1768
sa oficialne vydala za neapolskeho kra?a
Ferdinanda IV.
(v
Sicilskom kra?ovstve
vladol ako Ferdinand III.). Svadba sa konala v zamku Caserta, kde dvojica stravila aj svadobnu cestu.
Svojho man?ela nikdy nemilovala. Pisala listy matke, v ktorych sa na neho ?asto a s rados?ou s?a?ovala:
"?karedy, absolutne ?karedy princ... aspo??e nesmrdi."
"Mysli si, ?e je mudry a u?asny; len?e nie je ani jedno, ani druhe."
Pred odchodom jej matka dala radu, ?e aj ke? ho nedoka?e milova?, nech sa aspo? hra, ?e je nim o?arena. Ferdinand bol inteligentny, ale ve?mi lenivy a ?ahostajny. Maria Karolina vyu?ila tuto vyhodu a pomocou matkinej rady prevzala kontrolu nad kra?ovstvom. Prve mesiace v
Neapole
boli pre ?u ve?mi ?a?ke a svojej matke napisala list, v ktorom tvrdila, ?e by rad?ej umrela, ako tam pre?ila prve ty?dne. Tie? pisala, ?e jej man?elstvo je ve?mi ?a?ke. ?a?kosti jej sposobovala aj miestna
etiketa
. Pod?a predpisov musela nosi? ?ierne ?aty, ?o bolo pri vysokych dennych teplotach ve?mi neprijemne.
Po ?ase sa Maria Karolina prestala nad man?elstvom trapi? a stala sa ve?mi dobrou matkou. Bola ve?mi mila aj na ostatnych ?lenov rodiny a starostlivo dohliadala na vzdelanie svojich deti.
Neapolska kra?ovna bola v rokoch
1771
a?
1793
prakticky stale tehotna. Prekonala dokonca svoju matku v po?te potomkov. Na svet priviedla 18 deti. Porody u nej v?ak prebiehali ove?a hor?ie ne? u jej robustnej?ej matky.
Maria Karolina s rodinou
Maria Karolina zdedila po svojej matke politicky rozh?ad a in?tinkt. Tu?ila anga?ova? sa v politickych veciach a reformova? ?tat. Vtedaj?i dosadeny minister Tanucci bol proti tomu, aby sa zapajala do politickych zale?itosti, a tak kra?ovna nemohla ni? robi?. Politicka scena zostala nezmenena, ale Maria Karolina sa nechcela vzda? a kra?a si naklonila na svoju stranu, aby sa mohla podie?a? na rozhodovani. Na radu svojho brata
Jozefa
povolala politika Johna Actona, s ktorym si rozumela ? reformy po?nohospodarskeho ?tatu tak boli kone?ne uskuto?nene.
Jednou z doverni?iek Marie Karoliny sa stala mlada a krasna ?ena
anglickeho
vyslanca v
Neapole
sira Wiliama Hamiltona ?
Emma Hamiltonova
.
Potom pri?li revolu?ne roky. Len ?o sa kra?ovsky par vratil z domoviny Marie Karoliny, kde vydavala svoje dve najstar?ie dcery za synov
Leopolda II.
, ovplyvnila
Ve?ka francuzska revolucia
aj
Neapol
a kra?ovna musela dohodnu? tajnu dohodu s
Anglickom
cez vyslanca v Neapole, Hamiltona. Dohoda znamenala s?ub, ?e ak by priplavali francuzske revolu?ne lode, bude
Anglicko
chrani? juhotalianske brehy.
Roku
1793
pristala v Neapoli prva anglicka lo?, v ?ele ktorej stal kapitan
Horatio Nelson
.
Man?el Marie Kristiny ?
Ferdinand I.
Maria Karolina pozorovala s napatim boj konzervativnych europskych mocnosti s revolu?nym
Francuzskom
. Spojene sily
Anglicka
,
Rakuska
,
Pruska
a
Ruska
ale nezvi?azili. Potom sa do vedenia dostal
Korzi?an
Napoleon Bonaparte
. V roku
1796
Napoleon tiahol s armadou do
Milana
. Vo februari
1798
obsadilo Francuzsko cirkevny ?tat a ocitli sa priamo na hraniciach
Neapolsko-sicilskej monarchie
. Oslobodzujuca talianska armada neuspela a Napoleon postupoval a revolucia s nim. U?
21. decembra
musela kra?ovska rodina utiec? na ostrov patriaci kra?ovi ?
Siciliu
. Ke? sa za Nelsonovej pomoci podarilo Neapol oslobodi?, stupenci Napoleona v Neapole boli prisne potrestani. Neskor sledovala i z
Viedne
Napoleonovo spravanie a vyhlasila, ?e
?kym ?ije general Bonaparte, nebude trvaly pokoj“
.
9. juna
1800
Maria Karolina odcestovala do
Viedne
. Sprevadzal ju syn Leopold, tri dcery na vydaj ? Maria Kristina, Maria Amalia a Maria Antonia, Nelson a man?elia Hamiltonovi.
14. augusta
dorazili do Viedne.
Schonbrunn
im poskytol pohodlie a pokojne chvile s rodinou. Ve?akrat bola Viede? oporou pre ?lenov
Habsbursko-lotrinskej dynastie
. Na?alej sa v?ak obavala Napoleona a jeho stupencov.
17. augusta
1802
sa vratila do svojho kra?ovstva. Medzitym sa vzajomne antipatie medzi ?ou a cisarom Napoleonom I. zhor?ili, ?o vyustilo v jej zosadenie z tronu. Kra? opa? utiekol na
Siciliu
a Maria Karolina ho neskor nasledovala. D?a
14. juna
1813
opustila 61-ro?na kra?ovna Siciliu a odcestovala spa? do
Viedne
, kam pri?la po dlhej ceste
2. februara
1814
. Ako posledna ?ijuca dcera Marie Terezie chcela skona? vo svojom rodisku. Cisar
Franti?ek II.
pridelil tete zamok
Hetzendorf
.
8. septembra
1814
, tesne pred
Viedenskym kongresom
, kra?ovna skonala na zamku, ktory jej pridelil synovec cisar
Franti?ek II.
Nedo?kala sa tak vrcholnej pora?ky svojho nepriate?a Napoleona I. Bonaparta v
bitke pri Waterloo
. Jej man?el v Neapole nariadil ?es?mesa?ny ?tatny smutok a neskor sa o?enil so svojou dlhoro?nou milenkou, Luciou Migliaccio, princeznou z Parmy.
Maria Karolina a
Ferdinand I.
(
1751
?
1825
) mali spolu osemnas? deti: