Arcivojvodky?a Maria Anna Jozefa Antonia Habsbursko-lotrinska
(*
6. oktober
1738
Viede?
,
Rakuske arcivojvodstvo
,
Habsburska monarchia
,
Svata rimska ri?a nemeckeho naroda
? †
19. november
1789
,
Klagenfurt
) bola druha a neskor (po smrti star?ej sestry) najstar?ia dcera
Marie Terezie
,
rakuskej
arcivojvodkyne a
uhorskej
a
?eskej
kra?ovnej, a jej man?ela
Franti?ka I. Lotrinskeho
. Anga?ovala sa v dobro?innych a socialnych oblastiach. Je pova?ovana za druhu zakladate?ku Al?betinskeho kla?tora v
Klagenfurte
, kde neskor aj ?ila.
Maria Anna sa narodila v palaci
Hofburg
vo
Viedni
. Bola pokrstena druhy de? po narodeni ako
Maria Anna Jozefa Antonia
, no v rodine jej hovorili
Marianna
. Meno Maria zdedila po tete, ktora zomrela. Do roku
1741
, kedy sa narodil jej brat
Jozef
, bola pova?ovana za mo?nu nasledni?ku tronu.
Najlep?i a najbli??i vz?ah mala so svojimi sestrami
Mariou Karolinou
, neskor?ou
neapolsko-sicilskou
kra?ovnou, a s
Mariou Amaliou
, parmskou vojvodky?ou. Ve?mi dobre si rozumela aj s bratmi
Leopoldom
a
Maximilianom
.
Portret
Marie Terezie
s rodinou. Najstar?ia dcera je Maria Anna
Vychovavate?kou Marie Anny sa stala grofka Belruptova. Tak ako ka?de die?a
Marie Terezie
mala svoje slu?obnictvo, ktore tvorili jedna komorna, tri slu?ky a jeden sluha.
Maria Anna bola inteligentna, ale psychicky labilna. Nevynikala jazykovymi schopnos?ami, dokonca nevedela dobre hovori? po nemecky. Vynikala v?ak v umeleckych oblastiach a vo vede. Vedela vynikajuco tancova?, spieva?, hrala v divadle a ma?ovala. V neskor?ich rokoch sa zaoberala
fyzikou
,
mechanikou
,
chemiou
,
botanikou
a
medirytectvom
. V oblasti prirodnych vied ju vzdelaval
Ignac Born
.
Tak ako jej otec, sa Maria Anna stala numizmati?kou. Po smrti
Franti?ka Lotrinskeho
zdedila jeho zbierku pamatnych minci, ktoru po cely ?ivot roz?irovala. Napisala tie? odbornu priru?ku o pamatnych minciach, ktore sa vydali za vlady jej matky,
Marie Terezie
.
V roku
1757
ochorela Maria Anna na
zapal p?uc
, ktory mal u nej ve?mi ?a?ky priebeh. Po?as choroby dokonca prijala
posledne pomazanie
. Z choroby sa nakoniec vylie?ila, no zapal p?uc pravdepodobne sposobil
tuberkulozu
kosti, ktora napadla jej chrbticu. Nasledkom toho do?lo k trvalemu skriveniu chrbtice a vzniku hrbu. Pre tuto chorobu a nasledne celo?ivotne postihnutie sa Maria Anna nikdy nevydala. Za?ala sa preto e?te intenzivnej?ie venova? ?tudiu, najma botanike a mechanike.
2. februara
1766
sa, na zaklade rozhodnutia
Marie Terezie
, stala
opatkou
v Ustave ??achti?nych, ktory sa nachadzal v
Prahe
. Toto mesto v?ak nikdy nenav?tivila. Neskor sa tejto funkcie vzdala a stala sa opatkou v
Klagenfurte
, ktory prvykrat nav?tivila v roku
1765
.
V roku
1767
sa Maria Anna stala ?lenom Mediryteckej akademie vo Viedni a o dva roky neskor prijala ?lenstvo v Akademii umenia vo Florencii.
Maria Anna na portrete s bratom
Jozefom
a sestrou
Mariou Al?betou
Po matkinej smrti sa rozhodla opusti?
Viede?
a odi?la do Klagenfurtu, kde pri?la
25. aprila
1781
. Predtym predala svoju zbierku mineralov univerzite v
Budine
a svoju osobnu kni?nicu spojila s
Viedenskou univerzitnou kni?nicou
.
Z jej surodencov ju nav?tivili
Maximilian
,
Jozef II.
(v roku
1783
),
Leopold
(v roku
1784
) a taktie? sestra
Maria Amalia
, s ktorou mala u? od detstva ve?mi blizky vz?ah. Nieko?kokrat z Klagenfurtu odi?la, aby sama nav?tivila svojich pribuznych. Po jednom takomto navrate, kedy ju obyvatelia mesta Klagenfurt nad?ene privitali, povedala:
- ?Som medzi vami ve?mi ??astna. Take dobre a otvorene srdcia som e?te nikde nena?la. ?tyridsa? rokov som ?ila vo Viedni a nikto mi tam nedal najavo, ?e ma ma rad.“
Z finan?nych prostriedkov, ktore jej poskytol jej brat Jozef, venovala ve?ku ?as? na pomoc pre chudobnych ?udi. Zaslu?ila sa o opravu kla?torneho a farskeho kostola v
Klagenfurte
, ktora bola hradena zo ?tatneho nabo?enskeho fondu. V roku
1783
dala budovu kla?tora opravi? na vlastne naklady. Chcela da? postavi? aj nemocnicu, no to zamietol jej brat. O nieko?ko rokov neskor v?ak uvo?nil finan?ne prostriedky, v?aka ?omu sa mohla roz?iri? kla?torna nemocnica. Kratko pred svojou smr?ou spolu so sestrou
Mariou Karolinou
,
neapolsko-sicilskou
kra?ovnou, zorganizovala dodavky lacneho obilia z ju?neho
Talianska
do
Korutanska
, ktore v tom ?ase postihla obrovska neuroda.
Maria Anna mala podlomene zdravie a po?as ?ivota prekonala nieko?ko zapalov p?uc. Ve?ke problemy jej sposobovala aj chora chrbtica ? mala problemy s dychanim a trapil ju silny ka?e?.
3. novembra
1789
prijala posledne pomazanie a o ?estnas? dni neskor zomrela. Cely jej majetok zdedil Al?betinsky kla?tor.