한국   대만   중국   일본 
Luis Vaz de Camoes ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Luis Vaz de Camoes

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Luis Vaz de Camoes
portugalský spisovateľ
portugalsky spisovate?
Narodenie 1524/1525
Lisabon alebo Coimbra
Umrtie 10. jun 1580
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Luis Vaz de Camoes
(plne texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Luis Vaz de Camoes

Luis Vaz de Camoes (* 1524/[525, Lisabon alebo Coimbra , Portugalsko ? † 10. jun 1580 ) bol portugalsky spisovate?, pova?ovany za jednu z najvyznamnej?ich postav portugalskej klasicistickej literatury a portugalskej literatury ako takej. Preslavil ho hlavne jeho epos Lusovci (Os Lusiadas) , ktory oslavuje hrdinstvo Portugalcov, a ktory sa stal portugalskym narodnym eposom. [1]

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Jeho datum ani miesto narodenia nie su presne zname. Narodil sa pravdepodobne v rokoch 1524/1525, v Lisabone alebo Coimbre . Pochadzal z rodiny Simao Vaz de Camoes a jeho matkou bola Ana de Sa e Macedo, ktora udajne zomrela pri porode . O jeho ?ivote sa v?eobecne vie len ve?mi malo, ide va??inou o dohady a zavery, ktore vyplyvaju z dochovanych historickych prame?ov. Mlados? stravil v Coimbre, kde ?tudoval na Univesidade de Coimbra . Posobil aj na dvore kra?a Jana III ., kde sa venoval literarnej tvorbe. Z kra?ovskeho dvora bol v?ak vyhnany po tom, ?o vy?la najavo jeho afera s Catherine d´Athayde, dcerou prvej dvornej damy. Jeho trestom bola vojenska slu?ba na fronte v Afrike. Stal sa ?lenom armady portugalskej koruny. Pod jej zastavou bojoval v roku 1547 na africkom fronte v bitke proti Maurom o Ceutu a Maroko , kde pri?iel o prave oko.

V roku 1552 sa vracia do Lisabonu , no po zmatku, ktory vznikol po?as kres?anskeho narodneho sviatku Corpo de Deus na lisabonskom namesti Roccio, kde zranil kra?ovskeho uradnika, sa dostava na nieko?ko mesiacov do vazenia. Z vazenia bol prepusteny pod podmienkou, ?e sa zu?astni vojenskej cesty do Indie. Tak sa aj stalo v roku 1553 . Luis Vaz de Camoes sa tak vydal po tej istej ceste, ktoru pred nieko?kymi desa?ro?iami podnikol jeho vzdialeny pribuzny ? Vasco de Gama . O ich pribuzenstve mo?no hovori? skor ako o historickej zaujimavosti; Vasco de Gama bol bratrancom man?elky Camoesovho stareho otca.

?al?ie vojenske cesty podnikol Camoes po?as svojej trojro?nej slu?by do Malabar v novembri 1553 a nieko?ko mesiacov stravil v Goa . V roku 1556 bol su?as?ou expedicie do ?iny, nie v?ak vo vojenskej funkcii, ale vo funkcii uradnika. Viac ako uradnickej funkcii sa v?ak venoval tvorbe svojho eposu. Na spiato?nej ceste v roku 1569 jeho lo? stroskotala v blizkosti ustia Mekongu a pod?a legendy bol Camoes jedinym, ktory pre?il i s rukopisom Lusovcov.

Ani ve?kolepe dielo akym su Lusovci, nezaru?ilo jeho autorovi dlhovekos? a bohatstvo. Luis Vaz de Camoes zomrel 10. juna 1580 na nasledky morovej epidemie , ktora zachvatila Lisabon. Jeho pozostatky boli ulo?ene v kostole Igreja de Santa Ana , ktory bol v?ak zni?eny po?as de?truktivneho zemetrasenia v roku 1755, ktore zasiahlo aj Lisabon. Jeho pozostatky boli exhumovane a prevezene do Mosteiro dos Jeronimos , no nie je iste, ?i v?etky najdene kosti patrili prave Camoesovi. Ved?a jeho hrobky sa v Mosteiro des Jeronimos nachadza aj hrobka ob?ubeneho portugalskeho kra?a Sebastiana, tak ako aj spominaneho vzdialeneho pribuzneho Vasca de Gama. Na Camoesovej hrobke sa nachadza napis "Aqui Jaz Luis de Camoes Principe dos poetas de seu tempo. Viveu pobre e miseravelmente e assim morreu" , ktoreho autorom je Goncalo Coutinho, a ktory mo?eme prelo?i? ako: ? Tu le?i Luis de Camoes, knie?a basnikov svojej doby. ?il chudobne a biedne, a tak aj zomrel.“

Tvorba [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Os Lusiadas ? epos, ktory vznikol u? v roku 1569, 27 rokov po objaveni cesty do Indie; vydany bol a? v roku 1572. Autor v ?om opisuje hrdinske ?iny Portugalcov, ktorych bol sam svedkom, no zarove? vidi aj temne stranky uspechu a ve?kosti kolonialnej ri?e.
  • Rimas ? zbierka basni
  • Anfitrioes ? komedia
  • Filodemo ? komedia
  • Lirica

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. The Lusiads [online]. 1800-1882, [cit. 2013-09-02]. Dostupne online.

Zdroje [ upravi? | upravi? zdroj ]