한국   대만   중국   일본 
Ludwig von Mises ? Wikipedia Presko?i? na obsah

Ludwig von Mises

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Ludwig Heinrich Edler von Mises
rakusky ekonom
Ludwig von Mises
Narodenie 29. september 1881
?vov , Rakusko-Uhorsko dnes Ukrajina
Umrtie 10. oktober 1973 (92 rokov)
New York , USA
Znamy v?aka Rakuska teoria hospodarskeho cyklu , Problem ekonomickej kalkulacie
Alma mater Viedenska univerzita
Rodi?ia Arthur Edler von Mises (otec)
Adele Edle von Mises (mama)
Surodenci Richard von Mises (brat)
Man?elka Margit von Mises
Deti Gitta Sereny (nevlastna dcera)
Podpis Ludwig von Mises, podpis (z wikidata)
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Ludwig von Mises

Ludwig Heinrich Edler von Mises , zva??a len Ludwig von Mises (* 29. september 1881 , ?vov ? † 10. oktober 1973 , New York ) bol dole?ity rakusky ekonom s vyznamnym vplyvom na moderne libertarianske smery. Je pova?ovany za jednu z k?u?ovych osobnosti rakuskej ekonomickej ?koly . Bol vyraznym zastancom libertarianizmu . Na ekonomiu nahliadal nie ako na vedu samu o sebe, ale ako na su?as? vednych disciplin a nazyval ich praxeologiou. Axiom z ktoreho vychadzal "?lovek kona a jeho konanie je u?elne" (?lovek sa sna?i zlep?i? situaciu na lep?iu ne? je ta vychodiskova) ma by? potvrdenim racionality ?udskeho konania.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Plnym menom Ludwig Heinrich Edler von Mises sa narodil v ?vove (po ukrajinsky Льв?в) na Ukrajine , ktora bola toho ?asu su?as?ou Rakusko-Uhorska rodi?om Arthurovi von Mises a Adele von Mises, diev?enskym menom Adele Landau. Jeho otec pracoval ako in?iner na ?eleznici a ako ?tatny uradnik. Ludwig bol e?te die?a, ke? sa rodina pres?ahovala do Viedne . V roku 1892 za?al ?tudova? na viedenskom Akademickom gymnaziu ( Akademisches Gymnasium ), kde ziskal humanisticke vzdelanie. Za?al sa zaujima? o historiu a politiku. Po absolutoriu v roku 1900 pokra?oval ?alej v ?tudiu prava a politiky na Viedenskej univerzite. Neskor na Viedenskej Univerzite aj u?il ? v rokoch 1913 a? 1934 . Okrem toho posobil aj ako hlavny ekonomicky poradca rakuskej vlady. Za?iatkom roku 1938 sa o?enil s Grete (alebo Margit) Herzfeld Sereny, byvalou here?kou. Je pochovany na Ferncliff Cemetery v New Yorku.

Kariera [ upravi? | upravi? zdroj ]

Na za?iatku ?tudia bol etatistom. Pokia? nejake socialne-politicke opatrenie neviedlo k ?iadanemu uspechu, mohlo to by? sposobene iba tym, ?e nebolo dostato?ne radikalne. Jeho prvym u?ite?om bol ekonomicky historik, stupenec historickej ?koly Carl Grunberg. Prve pochybnosti sa u neho za?ali objavova? pri prieskume viedenskeho trhu s bytmi. Pri?iel k zaveru, ?e nepriaznive podmienky byvania maju svoj povod v da?ovych zakonoch, ktore znemo??uju podnikate?sku ?innos? v oblasti vystavby domov. Na za?iatku svojej kariery sa Mises venoval predov?etkym teorii pe?azi . Odmietol tzv. kvantitativnu teoriu pe?azi, pod?a ktorej zasahy do pe?a?nej zasoby ekonomiky nemaju vplyv na realne ekonomicke veli?iny (koncept neutrality pe?azi). Naopak, Ludwig von Mises bol presved?eny o tom, ?e peniaze maju vyrazne ?trukturalne dopady na ekonomiku krajiny. Pritom sa opieral o nasledujucu uvahu: pri zmene mno?stva pe?azi v obehu dochadza k zmenam vo vy?ke urokovych sadzieb na finan?nom trhu. Vykyvy v urokovych sadzbach v?ak podnikate?ske subjekty mylia. Firmy prisposobuju produkciu zmenam na finan?nych trhoch, ale ich reakcie su zalo?ene na chybnom vnimani novej situacie a to v kone?nom dosledku vedie k cyklickym vykyvom hospodarstva. Peniaze takto maju schopnos? ovplyv?ova? realne vysledky ekonomiky, a teda nemo?no hovori? o ich neutralite.

Bol jednym z mala ekonomov, ktori sa nenechali oklama? hospodarskym optimizmom 20. rokov 20. storo?ia. Bol presved?eny o neudr?ate?nosti situacie a predvidal ve?ku hospodarsku krizu ktora vypukla v roku 1929 . V 30. rokoch bol ?oraz skeptickej?i ku kapitalizmu v Europe.

Koncom 30. rokov , po celosvetovej ekonomickej krize (depresii) bolo Rakusko ohrozovane nacistickym prevzatim. Hayek u? v roku 1931 na naliehanie Misesa opustil krajinu a odi?iel do Londyna. Mises opustil krajinu v roku 1934 a odi?iel do ?enevy , kde u?il a publikoval na International Institute for Graduate Studies pokym neemigroval do Spojenych ?tatov. Poznajuc Misesa ako zaryteho nepriate?a narodneho socializmu, nacisti skonfi?kovali Misesove prace z jeho bytu a skryvali ich po?as trvania vojny. Paradoxne to boli Misesove my?lienky ?iriace sa prostrednitvom prace Roepkeho a ?tatnika Ludwiga Erharda, ktore viedli v Nemecku k povojnovym ekonomickym reformam a obnoveniu krajiny. Potom v roku 1992 rakuski archivari objavili Misesove ukradnute viedenske prace v novootvorenom archive v Moskve .

Zatia? ?o v ?eneve napisal svoje majstrovske dielo ?Nationalokonomie“, po prichode do Spojenych ?tatov ho zrevidoval a roz?iril do diela Human Action, ktore vy?lo v roku 1949 . Jeho ?tudent Murray N. Rothbard to nazval: ?Misesovym najva??im uspechom a jedno z najep?ich produktov ?udskej mysle v 20. storo?i “. Vznik tejto prace bol k?u?ovy pre celu historiu rakuskej ekonomickej ?koly a zostala pracou, ktora definuje rakusku ?kolu. Napriek tomu nebola dobre prijata odbornymi ekonomickymi kruhmi, ktore u? preva?ne inklinovali ku keynesianstvu.

Hoci Mises nikdy nezastaval akademicky post, ktory by si zaslu?il, vytvoril okolo seba skupinu ?tudentov na New York University tak ako tomu bolo vo Viedni. E?te predtym ako Mises emigroval sa stal novinar Henry Hazlitt Misesovym poprednym zastancom, recenzoval jeho knihu v New York Times, v Newsweek a spopularizoval jeho my?lienky v takych klasikach ako Economics in One Lesson (Ekonomia v jednej lekcii). Teraz Hazlitt prispieva vlastnym dielom k rakuskej ?kole. Napisal podrobnu kritiku Keynesovej ?General Theory“ (V?eobecnej teorie), obhajoval prace J.B.Saya a vratil jeho my?lienky do centra pozornosti rakuskej makroekonomickej teorie. Nasledoval priklad Misesa v nekompromisnom dodr?iavani zasad, ?oho dosledkom bolo jeho vyhodenie zo 4 presti?nym pozicii v ?urnalistickom svete.

Bibliografia [ upravi? | upravi? zdroj ]

  • Die Entwicklung des gutsherrlic-bauerlichen Verhaltnisses in Galizien: 1772-1848 [Vyvoj vz?ahov medzi sedliakom a ve?kostatkarom v Hali?i: 1772 ? 1848], 1902
  • Theorie des Geldes und der Umlaufmittel [Teoria pe?azi a obe?iva], 1912
  • Nation, Staat und Wirtschaft: Beitrage zur Politick und Geschichte der Zeit [Narod, ?tat a ekonomika: prispevok k politike a historii na?ej doby], 1919
  • Die Gemeinwirtschaft: Untersuchungen uber den Sozialismus [Socialismus: ekonomicka a sociologicka analyza], 1922
  • Liberalismus , 1927
?eske vydanie: Liberalismus . Praha : Liberalni institut : Centrum liberalnich studii : Ekopress, 1998
  • Geldwertstabilisierung und Konjunkturpolitik [Menova stabilizacia a politika hospodarskeho cyklu], 1928
  • Kritik des Interventionismus: Untersuchungen zur Wirtschaftspolitik und Wirtschaftsideologie der Gegenwart [Kritika intervencionizmu: skumanie su?asnej ekonomickej politiky a ideologie], 1929
  • Die Ursachen der Wirtschaftskrise [Pri?iny ekonomickej krizy], 1931
  • Grundprobleme der Nationalokonomie [Zakladne problemy narodneho hospodarstva], 1933
  • Nationalokonomie: Theorie des Handelns und Wirtschaftens [Ekonomia: teoria ?innosti a vymeny], 1940
  • Omnipotent Government: The Rise of the Total State and Total War [V?emocna vlada: vzostup totalneho ?tatu a totalnej vojny], 1944
  • Bureaucracy [Byrokracia], 1944
?eske vydanie: Byrokracie . Praha : Liberalni institut, 2002.
  • Planned Chaos [Planovany chaos], 1947
  • Human Action: A Treatise on Economics [?udske konanie: uvaha o ekonomii], 1949
  • Planning for Freedom, and Other Essays and Addresses [Planovanie slobody a ine eseje a prejavy], 1952
  • The Anti-Capitalistic Mentality , [Protikapitalisticke zmy??anie], 1956
  • Theory and History: An Interpretation of Social and Economic Evolution [Teoria a dejiny: vyklad socialneho a ekonomickeh vyvoja], 1957
  • The Historical Setting of the Austrian School of Economics [Dejinne prostredie rakuskej ekonomickej ?koly], 1962
  • The Ultimate Foundation of Economic Science: An Essay on Method [Rozhodujuci zaklad ekonomickej vedy: esej o metode], 1962

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

Externe odkazy [ upravi? | upravi? zdroj ]