Charles Lutwidge Dodgson
Lewis Carroll v roku 1863
Osobne informacie
Pseudonym	Lewis Carroll
Narodenie	27. januar 1832
	Daresbury , Cheshire , Anglicko
Umrtie	12. januar 1898 (65 rokov)
	Guildford , Surrey , Anglicko
Narodnos?	britska
Zamestnanie	spisovate? , matematik , logik , u?enec a fotograf
Dielo
Vyznamne prace	Alica v Krajine zazrakov , Za zrkadlom , Honba za Snarkom , Taradur (v povodnom zneni Jabberwocky)
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Lewis Carroll (plne texty diel autora)
	Lewis Carroll (multimedialne subory na commons)
Literarny portal   Biograficky portal

Charles Lutwidge Dodgson , znamy pod pseudonymom Lewis Carroll (* 27. januar 1832 , Daresbury , Cheshire , Anglicko ? † 14. januar 1898 , Guildford , Surrey ) bol anglicky spisovate? , matematik , logik , u?enec, anglikansky duchovny a fotograf . Jeho najznamej?im dielom je roman Alica v krajine zazrakov ( Alice's Adventures in Wonderland ) a jeho pokra?ovanie Za zrkadlom a ?o tam Alica na?la ( Through the Looking-Glass and What Alice Found There ) ako aj basne " Honba za Snarkom " ( The Hunting of the Snark ) a " Jabberwocky ". V?etky tieto diela su prikladom nonsensovej (nezmyselnej) literatury. Je znamy preciznymi slovnymi hra?kami, logikou a fantaziou vo svojich dielach.

?ivot [ upravi? | upravi? zdroj ]

Predkovia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rodina Dodgsonovych pochadzala preva?ne zo severneho Anglicka a ?iasto?ne z Irska . Predkovia Charlesa Dodgsona boli va??inou ?udia konzervativni a ?inni v anglikanskej cirkvi alebo v armade. Jeho pradedo Charles Dodgson bol anglikanskym biskupom . ^[1] Jeho stary otec, ktory sa tie? volal Charles, bol vojenskym dostojnikom a zahynul v roku 1803 , ke? jeho dvaja synovia boli e?te male deti. ^[2]

Star?i z tychto synov ? opa? Charles ? bol Carrollov otec. Vratil sa k druhej rodinnej profesii a stal sa duchovnym. Nav?tevoval strednu ?kolu Rugby School a potom Christ Church na Oxfordskej univerzite . Mal talent na matematiku a promoval z nej v dvoch odboroch su?asne, ?o mohlo by? za?iatkom vynikajucej akademickej kariery. Miesto toho sa ale v roku 1827 o?enil so svojou sesternicou a uchylil sa do ustrania ako dedinsky k?az. ^[3]

Charlesov otec bol v mladosti aktivny a ve?mi konzervativny duchovny anglikanskej cirkvi. ^[4] Zu?ast?oval sa (niekedy vyrazne) na ostrych nabo?enskych polemikach, ktore rozde?ovali anglikansku cirkev. K anglikanskej cirkvi sa sna?il vies? aj svoje deti. Mlady Charles si ale k otcovym hodnotam a celej anglikanskej cirkvi vytvoril rozporuplny vz?ah. ^[5]

Mlady Charles [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dodgson sa narodil na malej fare v Daresbury v grofstve Cheshire ako najstar?i chlapec a zarove? u? tretie die?a svojich rodi?ov. Nasledovalo osem ?al?ich deti; v?etci surodenci (sedem diev?at a ?tyria chlapci) pre?ili a? do dospelosti, ?o bolo na tu dobu pozoruhodne. Ke? mal Charles jedenas? rokov, jeho otec bol slu?obne prelo?eny do dediny Croft-on-Tees v grofstve Yorkshire . Cela rodina sa pres?ahovala na tunaj?iu priestrannu faru, ktora bola ich domovom najbli??ich dvadsa?pa? rokov.

V detstve Charlesa vzdelavali jeho rodi?ia. Jeho "?itate?sky dennik", ktory rodina uchovala, vypoveda o pred?asne rozvinutom intelekte ? v siedmich rokoch pre?ital Bunyanovu Cestu putnika . Rovnako ako jeho surodenci v?ak trpel zajakavos?ou, ktora ?asto ovplyv?ovala jeho spolo?ensky ?ivot. ^[6] V dvanastich rokoch ho poslali na malu sukromnu ?kolu v blizkosti Richmondu , kde sa zdal by? ??astny a spokojny. V roku 1845 ale pre?iel na Rugby School a tom bol o?ividne spokojny u? menej, preto?e po nieko?kych rokoch, pri svojom odchode zo ?koly, napisal: ?Musim poveda?... ?e ni? na Zemi by ma neprinutilo uva?ova? o tom, ?e by som si tieto tri roky zopakoval... Pravdou je, ?e keby som mal... pokoj od neprijemnosti aspo? v noci, ka?dodenny ?ivot by sa mi zna?al ove?a lep?ie.“ ^[7]

Ako ?iak ale v?dy s ?ahkos?ou vynikal: ?Odkedy som u?ite?om na Rugby, e?te som nestretol nadejnej?ieho ?iaka,“ poznamenal R. B. Mayor, jeho u?ite? matematiky. ^[7]

Oxford [ upravi? | upravi? zdroj ]

Rugby School opustil koncom roka 1849 , a v maji 1850 bol imatrikulovany na Oxfordskej Christ Church College. ^[8] Po ?akani na ubytovanie nastupil na univerzitu v januari 1851. Iba po dvoch d?och bol v?ak odvolany spa? domov ? jeho matka vo veku ?tyridsa?sedem rokoch zomrela na ?zapal mozgu,“ ?o bola pravdepodobne meningitida alebo m?tvica . ^[9]

Za?iatok jeho akademickej drahy sa niesol v znameni striedania vysokych o?akavani a neodolate?neho rozpty?ovania. Nie v?dy pracoval tvrdo, ale bol neoby?ajne nadany a uspechy dosahoval ?ahko. Jeho matematicky talent mu nakoniec zaistil miesto u?ite?a na Christ Church, ^[10] kde zotrval dvadsa??es? rokov. Aj ke? bola tato praca dobre platena, Dodgsona nudila. Ve?a jeho ?iakov bolo star?ich a bohat?ich ako on a malokoho z nich ?tudium naozaj zaujimalo. Napriek po?iato?nemu znechuteniu ale Dodgson na Christ Church zotrval v roznych funkciach a? do svojej smrti. ^[11]

Povaha a vzh?ad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Fyzicky vzh?ad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Lewis Carroll bol asi 180 cm vysoky, ?tihly a elegantny, mal vlnite hnede vlasy a modre o?i. Neskor bol popisovany ako mierne asymetricky a hovorilo sa o ?om, ?e sa pohybuje trochu ?a?kopadne, aj ke? toto mohlo by? sposobene nejakym urazom kolena utrpenym v strednom veku. Ako e?te ve?mi male die?a prekonal horu?ku, ktorej nasledkom ohluchol na jedno ucho. V sedemnastich rokoch mal nieko?ko zachvatov ?ierneho ka??a , ?o mu pravdepodobne sposobilo chronicku slabos? hrudnika v neskor?ich rokoch jeho ?ivota. ?al?ou vadou, ktora u?ho pretrvala do dospelosti bolo to, ?o Dodgson nazyval svojou "vahavos?ou" ? zajakavos?, ktora sa za?ala prejavova? v ranom detstve a ktora ho su?ovala cely ?ivot. ^[11]

Zajakavos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zajakavos? bola vyraznou su?as?ou Dodgsonovej osoby. Hovori sa, ?e sa prejavovala len v spolo?nosti dospelych a s de?mi Dodgson hovoril plynule, ale tento mytus nie je nijako podlo?eny. ^[11] Ve?a deti, ktore ho poznalo, si ho pamatalo ako zajakaveho, zatia? ?o ve?a dospelych si jeho zajakavos? nikdy nev?imlo. Vlastnu zajakavos? Dodgson pravdepodobne vnimal ove?a intenzivnej?ie ako va??ina ?udi, s ktorymi sa stretol. Hovori sa, ?e pod?a ?a?kosti vyslovi? svoje priezvisko zvolil aj svoju karikaturu v Alici v krajine zazrakov , ktorou bol vtak Dodo. Ale aj toto je len jednym z mytov, ktore sa ?asto opakuju, hoci pre? nie su ?iadne presved?ive podklady. Dodgoson sice pod Dodom naozaj zobrazil seba, ale ?e to malo suvislos? s zajakavos?ou je len ?pekulacia. ^[11]

Osobnos? [ upravi? | upravi? zdroj ]

Aj ke? Dodgsona zajakavos? trapila, nikdy nebola tak ru?iva, aby v spolo?nosti nemohol vyu?i? svoje ine prednosti. V ?asoch, ke? sa ?udia museli zabava? sami a spev a recitacia boli ?iadanymi spolo?enskymi zru?nos?ami, bol Dodgson dobrym zabava?om. Spieval celkom prijate?ne a pred publikom sa nebal. Bol majster v napodob?ovani a rozpravani a udajne aj celkom dobrym hra?om ?arad. ^[11]

Dodgson mal aj iste spolo?enske ambicie a horlivo usiloval o to, aby na svete zanechal svoj odtla?ok ako spisovate? alebo umelec. V ?ase medzi jeho skorymi pracami a uspechom knih o Alici sa za?al pohybova? v prerafaelitskych spolo?enskych kruhoch. V roku 1857 prvykrat stretol Johna Ruskina a spriatelil sa s nim. Mal blizky vz?ah s Dante Gabrielom Rossettim a jeho rodinou a z ostatnych umelcov poznal aj Williama Holmana , Johna Everetta Millaisa a Arthura Hughesa . Dobre tie? poznal autora rozpravok Georgea MacDonalda  ? prave nad?ena reakcia malych MacDonaldovych deti na Alicu presved?ila Dodgsona svoje dielo vyda?.

Dodgson umelec [ upravi? | upravi? zdroj ]

Autor [ upravi? | upravi? zdroj ]

U? v ranom veku pisal Dodgson poeziu a poviedky, ktore s priemernym uspechom posielal do roznych ?asopisov. V rokoch 1854  ?  1856 sa jeho diela objavili ako v celo?tatnych publikaciach (napr. The Comix a The Train ) tak v men?ich ?asopisoch ako Whitby Gazette a Oxford Critic . Va??ina Dodgsonovych diel bola humorna, niekedy satiricka , ale jeho normy a ambicie boli naro?ne. ?Nemyslim si, ?e som napisal nie?o, ?o by naozaj stalo za uverejnenie v poriadnej publikacii (do ?oho neratam Whitby Gazette a Oxonian Advertiser ), ale nebojim sa, ?e to tak bude nav?dy,“ napisal v juli 1855 .

V roku 1856 prvykrat zverejnil svoje dielo pod menom, ktore ho neskor preslavilo. Romanticka base? nazvana "Solitude" ( "Osamelos?" ) sa objavila v ?asopise The Train ako tvorba "Lewisa Carrolla". Tento pseudonym bol hra?kou s jeho pravym menom: Lewis je poangli?tenou formou mena Ludovicus, ?o je latinska verzia mena Lutwidge, a Carroll je poangli?tenou verziou mena Carolus, ?o je latinska verzia mena Charles.

Alica [ upravi? | upravi? zdroj ]

V rovnakom roku, 1856 , na internat Christ Church pri?iel novy dekan Henry Liddell a priviedol so sebou svoju mladu rodinu, ktorej v?etci ?lenovia hrali vyznamne ulohy v Dodgsonovom ?ivote a v nasledujucich rokoch vyrazne ovplyvnili jeho spisovate?sku karieru. Dodgson sa stal blizkym priate?om Liddellovej man?elky Lorin a jej deti, obzvla?? troch sestier: Lorin, Edith a Alice Liddellovych. Dlhu dobu sa predpokladalo, ?e svoju "Alicu" odvodil od Alici Liddellovej. Napoveda tomu skuto?nos?, ?e ver?e akrostichu na konci diela Za zrkadlom tvoria jej meno a v textoch oboch knih je skryte mno?stvo zbe?nych zmienok o nej. Dodgson sam ale v neskor?om ?ivote opakovane popieral, ?e by jeho "mala hrdinka" bola zalo?ena na skuto?nom die?ati. Svoje diela ?asto venoval diev?atam, ktore poznal, a ich mena vkladal do akrostichov na za?iatku textu. Meno Gertrudy Chatawayovej sa v tejto forme objavuje v predhovore/venovani k basni Honba za Snarkom ( The Hunting of the Snark ) a napriek tomu nikdy nikto nepredpokladal, ?e by niektora postava v pribehu mohla by? zalo?ena na nej.

Aj napriek nedostato?nej informacii (Dodgsonove denniky z rokov 1858  ?  1862 chybaju) sa zda by? jasne, ?e priate?stvo s rodinou Liddellovych bolo koncom pa?desiatych rokov dole?itou su?as?ou jeho ?ivota. Zvykol si bra? deti (najprv chlapca Harryho a neskor aj v?etky tri diev?ata) na vylety lo?kou do blizkych dedin Nuneham Courtenay a Godstow.

Prave pri jednej z takychto vyprav, ke? vzal so svojim priate?om Robinsonom Duckworth 4. jula 1862 diev?ata na vylet po Tem?i , vymyslel Dodgson zaklad pribehu, ktory sa nakoniec stal jeho prvym a najva??im komer?nym uspechom. Atmosferu tohto popoludnia zachytava v uvodnej basni Alica v krajine zazrakov , ktora hovori o onom "golden afternoon" (zlatom popoludni). Diev?ata su tu ozna?ene menami Prima, Secunda a Tertio. Lo?ka plavila po Tem?i a? k Godstow. Vo svojom denniku si Carroll poznamenal, ?e potom si dali na brehu ?aj. Spa? do Christ Church sa dostali a? po ?tvr? na deva?. Tam mu?i vzali diev?ata do Carrollovho bytu, aby si prezreli jeho zbierku fotografii, a diev?ata sa vratili domov pred deviatou. K tomuto zaznamu pripisal Dodgson o sedem mesiacov neskor poznamku: ?Pri tejto prile?itosti som im rozpraval rozpravku o Alicinych dobrodru?stvach v podzemi...“ Alice Liddellova Dodgsona prosila, aby rozpravku spisal a ten jej nakoniec (po mnohych odkladaniach) v novembri 1864 dal ilustrovany rukopis nazvom Alicino dobrodru?stvo v podzemnej ri?i . Tak vznikol zarodok pribehu, ktory Carroll e?te neskor prepracoval.

E?te pred tym ?itala Dodgsonov nedokon?eny rukopis rodina priate?a a u?ite?a George MacDonalda a nad?enie MacDonaldovych deti povzbudilo Dodgsona na uverejnenie diela. V roku 1863 ukazal nedokon?eny rukopis vydavate?ovi Macmillanovi, ktoremu sa ihne? zapa?il. Po tom, ?o boli zamietnute mo?ne alternativne nazvy Alica medzi ?kriatkami ( Alice Among the Fairies ) a Alicina zlata hodina ( Alice's Golden Hour ), bolo dielo v roku 1865 vydane ako Alica v krajine zazrakov ( Alice's Adventures in Wonderland ) pod literarnym pseudonymom Lewis Carroll, ktory Dodgson prvykrat pou?il asi o deva? rokov skor. Ilustracie boli tentoraz Johna Tenniela . Dodgson si o?ividne myslel, ?e vydana kniha potrebuje zru?nosti profesionalneho umelca.

Ohromny komer?ny uspech prvej knihy o Alici v mnohych oh?adoch zmenil Dodgsonov ?ivot. Slava jeho alter ega "Lewis Carroll" ?oskoro obletela cely svet. Dodgsona zaplavili listy obdivovate?ov a niekedy sa mu dostavalo ne?iaducej pozornosti. Tie? za?al zaraba? ve?ke sumy pe?azi. Tento prijem ale nevyu?il na opustenie svojho zdanlivo neob?ubeneho miesta v Christ Church.

V roku 1872 vy?lo pokra?ovanie ?  Za zrkadlom a ?o tam Alica na?la . V jeho trochu temnej?ej atmosfere sa odzrkadlili zmeny v Dodgsonovom ?ivote. Nedavna otcova smr? (1868) ho uvrhla do depresie, ktora mala trva? nieko?ko rokov.

Honba za Snarkom (The Hunting of the Snark) [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1874 Dodgson vytvoril svoje posledne ve?ke dielo, knihu Honba za Snarkom , ktoru venoval svojej detskej priate?ke Gertrude Chatawayovej. Tato fantasticka "nezmyselna" base? pojednava o dobrodru?stvach bizarnej skupiny roznorodych neschopnych tvorov a jedneho bobra, ktori vyrazili h?ada? spominaneho Snarka. Maliar Dante Gabriel Rossetti bol udajne presved?eny, ?e base? je o ?om.

Fotograf [ upravi? | upravi? zdroj ]

V roku 1856 sa Dodgson za?al venova? novej forme umenia ?  fotografovaniu , najskor pod vplyvom svojho stryka Skeffingtona Lutwidgeho a neskor svojho oxfordskeho priate?a Reginalda Southeyho.

?oskoro bol v tomto umeni ve?mi dobry a stal sa znamym fotografom. V prvych rokoch si zrejme aj pohraval s my?lienkou, ?e sa fotografovanim bude ?ivi?.

Nedavna ?tudia Rogera Taylora a Eduarda Wakelinga podava vy?erpavajuci zoznam v?etkych zachovanych fotografii a Taylor odhaduje, ?e len nie?o cez 50% jeho zachovanych diel zachytava mlade diev?ata. Neskor ve?a svojich fotografii deti pou?il v suvislosti so svojimi literarnymi dielami ako ilustracie. Alexandra Kitchinova, znama ako "Xie" (vyslovovane "Iksi"), bola jeho ob?ubenym objektom pre fotografovanie. Od roku 1869 a? do roku 1880 , ke? fotografovanie nechal, ju Dodgson vyfotografoval aspo? pa?desiatkrat, naposledy tesne pred jej ?estnastym narodeninami. Z jeho povodneho portfolia ale zostala menej ako tretina. Dodgson tie? zachytil ve?a mu?ov, ?ien, chlapcov a krajin. Jeho objekty boli aj kostry, babky, psy, sochy a obrazy, stromy, u?enci, vedci, stari ?udia a male diev?atka. Jeho skice nahych deti boli dlho pova?ovane za stratene, ale ?es? sa ich po ?ase na?lo, z ?oho ?tyri boli uverejnene.

Fotografovanie pre neho tie? bolo vstupnou branou do vy??ej spolo?nosti. Po?as svojho najplodnej?ieho obdobia vyhotovil portrety vyznamnych osobnosti, napriklad Johna Everetta Millaisa , Ellen Terryovej , Dante Gabriela Rossettiho , fotografky Julie Margarety Cameronovej , Michaela Faradaya a Lorda Alfreda Tennysona .

Dodgson s fotografovanim nahle prestal v roku 1880 . Po?as 24 rokov toto medium majstrovsky ovladol, zalo?il v Christ Church vlastne ?tudio a vytvoril asi tri tisicky fotografii. ?as a zamerne ni?enie pre?kalo menej ako tisic z nich. Dovody, pre?o fotografovanie nechal, su neiste.

S prichodom modernizmu sa vkus zmenil a jeho fotografie boli asi od roku 1920 a? do ?es?desiatych rokov zabudnute. Teraz je pova?ovany za jedneho z najlep?ich viktorianskych fotografov a mal vplyv na niektorych modernych fotografov.

Jeho snimky su zastupene v zbierkach Art Institute of Chicago v Illinois, USA. ^{[12] [ chyba zdroj ]}

Neskor?ie roky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po?as zvy?nych dvadsiatich rokov zostal jeho ?ivot aj napriek vzrastajucemu bohatstvu a slave takmer nezmeneny. A? do roku 1881 u?il na Christ Church a zostal tu a? do svojej smrti. Jeho posledny dvojdielny roman Sylvia a Bruno bol vydany po dielach v rokoch 1889 a 1893 . Jeho neobvykla komplikovanos? a o?ividna zmatenos? va??inu ?itate?ov vyviedla z konceptu a roman nemal uspech.

Zomrel 14. januara 1898 na zapal p?uc po chripke v dome svojej sestry v Guildforde, kde je aj pochovany.

Polemiky a zahady [ upravi? | upravi? zdroj ]

K?azstvo [ upravi? | upravi? zdroj ]

Dodgson bol od raneho veku vyu?ovany pre slu?bu v anglikanskej cirkvi a o?akavalo sa, ?e v sulade s pravidlami Christ Church bude vysvateny na k?aza do ?tyroch rokov po ziskani univerzitneho titulu. Dodgson ale o?ividne za?al vaha?. Nejaku dobu to odkladal, ale nakoniec bol v decembri 1861 vysvateny na diakona . Ke? ale o rok neskor mal postupi? na vysvatenie na k?aza, po?iadal dekana o povolenie v k?azskej drahe nepokra?ova?. Bolo to proti pravidlam univerzity a dekan Liddell mu povedal, ?e ak odmietne by? vysvateny, bude musie? ve?mi pravdepodobne zo svojho miesta odis?. Povedal Dodgsonovi, ?e sa bude musie? poradi? s univerzitnou radou, ?o by takmer nepochybne viedlo k vylu?eniu z univerzity. Dekan Liddell si to ale nakoniec rozmyslel a dovolil Dodgsonovi zosta? aj cez poru?enie pravidiel. Dodgson sa k?azom nikdy nestal.

V su?asnej dobe nie su ?iadne presved?ive podklady pre dovod, pre?o Dodgson k?azstvo odmietol. Niektori predpokladaju, ?e to bolo kvoli jeho zajakavosti, preto?e sa obaval kazne , ale ved?a jeho ochoty vystupova? pred publikom (pri rozpravani pribehov, recitacie, predstaveniach s magickymi lampa?mi) a skuto?nosti, ?e neskor v ?ivote naozaj kazal, i ke? nie ako k?az, to vyzera nepravdepodobne. Ini sa domnievaju, ?e mal k anglikanskej cirkvi va?ne vyhrady. Je zname, ?e sa zaujimal o kres?anske minority (obdivoval teologa F.D. Maurice ) a "alternativne" nabo?enstvo ( teozofiu ). Dodgsona v tejto dobe (za?iatok ?es?desiatych rokov devatnasteho storo?ia) ve?mi trapil nevyjasneny pocit hriechu a viny a ?asto do svojich dennikov pisal, ?e je "zly a bezcenny" hrie?nik a nezaslu?i si by? k?azom.

Chybajuce denniky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Z trinastich Dodgsonovych dennikov najmenej ?tyri cele knihy a asi sedem stranok textu chyba. Ako sa knihy stratili, nie je zname. Stranky niekto zamerne odstranil. Va??ina odbornikov zastava nazor, ?e denniky odstranili rodinni prislu?nici, aby nepo?kodili poves? rodiny, ale nie je to dokazane. V?etky chybajuce materialy, okrem jedinej stranky, pravdepodobne pochadza z obdobia medzi rokom 1853 (kedy mal Dodgson 22 rokov) a 1863 (ke? mal 32).

Pre vysvetlenie straty tychto materialov existuje mnoho teorii. Ob?ubene vysvetlenie pre jednu konkretnu chybajucu stranku ( 27. jun 1863 ) je taky, ?e boli vytrhnute kvoli tomu, ?e Dodgson ten de? po?iadal o ruku jedenas?ro?nu Alice Liddellovu. Nikdy na to ale neboli ?iadne podklady a list najdeny v archive Dodgsonovej rodiny nazna?uje opak.

Migrena a epilepsia [ upravi? | upravi? zdroj ]

V denniku z roku 1880 Dodgson zaznamenal svoj prvy zachvat migreny s aurou a ve?mi presne opisal priebeh "hybajucich sa hradov", ?o je priznak fazy aury. Pod?a tychto priznakov je mo?ne, ?e mal opakovane zachvaty be?nej?ej formy migreny: bolesti hlavy a nevo?nosti. Tak ?i tak ale neexistuje ?iadny skuto?ny dokaz, aj ke? nieko?ko ?udi predpoklada, ?e podivne Alicine za?itky z jej pribehov by mohli by? in?pirovane symptomami podobnymi migrene. Bola pod?a nich dokonca pomenovana psychicka porucha, syndrom Alice v krajine zazrakov. Chory ?lovek sa napriklad mo?e pozera? na va??i predmet, napriklad basketbalovu loptu, a vidie? ho ako by bol ve?ky ako my?.

Dodgson tie? za?il dva zachvaty, pri ktorych stratil vedomie. Jeho diagnozy ur?ovali dvaja lekari: dr. Morshead pova?oval zachvat za "nie?o pripominajuceho epilepsiu ". Niektori z toho vyvodili, ?e epilepsiou trpel cely ?ivot, ale v jeho dennikoch ani listoch pre to nie je ?iadny dokaz a to nie je to prili? pravdepodobne, ak naozaj maval ?aste zachvaty. Naopak pod?a Sadiho Ranson-Polizzottiho mohol Carroll trpie? epilepsiou spankoveho laloku, pri ktorej nie v?dy dochadza k uplnej strate, ale skor zmene vedomia, kedy pacient pre?iva ve?a podobnych za?itkov ako Alica v krajine zazrakov.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ine projekty [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Wikizdroje ponukaju povodne diela od alebo o Lewis Carroll
• Wikicitaty ponukaju citaty od alebo o Lewis Carroll
• Commons ponuka multimedialne subory na temu Lewis Carroll

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Lewis Carroll na anglickej Wikipedii (?islo revizie nebolo ur?ene).