Kvapalny kyslik je kvapalna forma kyslika .

Fyzikalne vlastnosti [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kvapalny kyslik ma svetlo modru farbu a je silne paramagneticky . ^[1] Jeho hustota je 1,141 g·cm?³. Je to kvapalina s bodom tuhnutia pri 50,5 K (?222,65 ℃) a bodom varu 90,19 K (?182,96 ℃) pri tlaku 101 325 kPa. Kvapalny kyslik ma pri atmosferickom tlaku (100 kPa) a teplote 20 ℃ expanzny pomer 1:861), ^{[2] [3]} a kvoli tomu sa pou?iva aj ako prepravovate?na forma oby?ajneho kyslika.

Kvoli svojim kryogenickym vlastnostiam mo?e kvapalny kyslik zmeni? materialy ktorych sa dotkne, na ve?mi krehke. Kvapalny kyslik je tie? ve?mi silne oxida?ne ?inidlo: organicke latky horia rychlo a silno v kvapalnom kysliku. ?alej, ak sa namo?ia do kvapalneho kyslika, mo?u niektore materialy, ako uhlie , brikety , sadze at?., nepredvidate?ne explodova? ak su v dosahu zdrojov zapalenia, ako su plamene, iskry alebo ?ahke udery. Petrochemikalie , vratane asfaltu , ?asto vykazuju taketo spravanie.

Existenciu molekuly tetraoxygenu (O₄) prvykrat predpovedal v roku 1924 Gilbert Newton Lewis , ktory sa sna?il vysvetli?, pre?o kvapalny kyslik nepodlieha Curieho zakonu . ^[4] . Moderne po?ita?ove simulacie ukazuju, ?e hoci v kvapalnom kysliku nie su stabilne molekuly O₄, molekuly O₂ maju tendenciu zdru?ova? sa v paroch s antiparalelnymi spinmi a tvori? prechodne jednotky O₄. ^[5] .

Kvapalny dusik ma ni??i bod varu (?196 ℃, 77 K), ne? kvapalny kyslik (?183 ℃, 90 K)), a nadoby s kvapalnym dusikom mo?u kondenzova? kyslik zo vzduchu: ke? sa va??ina dusika z takejto nadoby odpari je riziko, ?e zostavajuci kvapalny kyslik materialu mo?e prudko reagova? s organickym materialom. Naopak, kvapalny dusik alebo kvapalny vzduch mo?e by? obohateny kyslikom, ak ho nechame v otvorenom priestore; atmosfericky kyslik sa v ?om rozpusti, zatia? ?o dusik sa odpari.

Pou?itie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Kvapalny kyslik ma ?iroke pou?itie v priemysle aj v medicine. Ziskava sa z kyslika prirodzene obsiahnuteho vo vzduchu, frak?nou destilaciou v kryogenickej tovarni na odde?ovanie vzduchu .

Kvapalny kyslik je be?ne tekute okysli?ovadlo v raketovych motoroch, zvy?ajne v kombinacii s kvapalnym vodikom alebo kerozinom . Kvapalny kyslik je vhodny na takuto ulohu, preto?e vytvara vysoky ?pecificky impulz . Bol pou?ity v prvych raketach, ako rakety V2 (pod nazvom A-Stoff a Sauerstoff) a Redstone , R-7 , rakety Atlas a rakety programu Apollo  ?  Saturn . Kvapalny kyslik bol tie? pou?ity v niektorych prvych ICBM , hoci moderne ICBM nepou?ivaju kvapalny kyslik, preto?e jeho kryogenne vlastnosti a potreba pravidelneho dop??ania odparenych strat s?a?uju udr?bu a mo?nos? rychlo odpali? raketu. Mnoho modernych rakiet pou?iva kvapalny kyslik, vratane motorov Vulcain na rakete Ariane 5 , alebo motorov RL-68 a RL-10 na rakete Delta IV .

Tekuty kyslik sa tie? pou?ival pri vyrobe oxiliquitovych vybu?nin , ale dnes sa pou?iva u? zriedka, kvoli vysokej miere nehod. Na Slovensku sa pou?ival v 19. stor. napriklad v baniach v Hnil?iku. Tu sa vyrabal v zariadeniach na vyrobu kvapalneho vzduchu typu Heyland. ^[6]

Historia [ upravi? | upravi? zdroj ]

• V roku 1845 sa Michaelovi Faradayovi podarilo skvapalni? va??inu vtedy znamych plynov. ?es? plynov ale odolalo v?etkym pokusom o skvapalnenie ^[7] , a nazyvali sa permanentne plyny . Boli to kyslik , vodik , dusik , oxid uho?naty , metan a oxid dusnaty .
• V roku 1877 Louis Paul Cailletet vo Francuzsku a Raoul Pictet vo ?vaj?iarsku vytvorili prve male mno?stvo tekuteho kyslika.
• Prve vyznamnej?ie mno?stvo tekuteho kyslika pripravili Zygmunt Wroblewski a Karol Olszewski , na univerzite v Krakove 5. aprila 1885.

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Liquid oxygen na anglickej Wikipedii.

Chemicky portal