Krakovska republika

z Wikipedie, slobodnej encyklopedie
Krakovska republika
Rzeczpospolita Krakowska
  Varšavské kniežatstvo 1815 ? 1846 Krakovské veľkovojvodstvo 
Haličsko-vladimirské kráľovstvo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Poloha Krakovskej republiky v Europe v roku 1815
Rozloha
1 164 km² 1815
Obyvate?stvo
Po?et obyvate?ov
95 000 1843
?tatny utvar
po?sky zloty (do roku 1835)
krakovsky zlaty (od roku 1835) ,
Vznik
3. maja 1815 na zaklade rozhodnutia Viedenskeho kongresu .
Zanik
Pora?ka Krakovskeho povstania a nasledne anektovanie uzemia 6. novembrav roku 1846 k Rakuskemu cisarstvu.
Predchadzajuce ?taty:
Varšavské kniežatstvo Var?avske knie?atstvo
Nastupnicke ?taty:
Krakovské veľkovojvodstvo Krakovske ve?kovojvodstvo
Haličsko-vladimirské kráľovstvo Hali?sko-vladimirske kra?ovstvo

Krakovska republika [1] alebo Slobodne mesto Krakov [2] [3] ( po?. Rzeczpospolita Krakowska , Wolne Miasto Krakow , dlhy tvar: Wolne, Niepodległe i ?ci?le Neutralne Miasto Krakow z Okr?giem ) bol ?tatny utvar vytvoreny na Viedenskom kongrese , kontrolovany troma vtedaj?imi mocnos?ami: Pruskom , Ruskom a Rakuskom . Krakovska republika existovala v rokoch 1815  – 1846 , oficialne vznikla 3. maja 1815 .

Rozloha republiky bola 1164 km² a zahr?ovala okrem samotneho mesta aj jeho okolie. Na uzemi republiky roku 1815 ?ilo 88 000 obyvate?ov. V roku 1818 Slobodne mesto Krakov ziskalo svoju ustavu. Pri svojom vzniku po?ivalo vysoku autonomiu. Ustava garantovala zaruky zakonodarnej a exekutivnej moci. Republika mala vlastny parlament – Zbor reprezentantov ( Zgromadzenie Reprezentantow ) i vladu ( Senat Rz?dz?cy ). Vlada mala 13 ?lenov: prezident, 8 ?lenov volenych parlamentom, 2 cirkvou a 2 Univerzitou. Ustava a zakony boli zalo?ene na ob?ianskom Napoleonovom zakonniku a Francuzskom obchodnom a trestnom prave.

Republika bola bezcolnou zonou s pravom obchodova? s Pruskom, Rakuskom a Ruskom.

Jagielovska Univerzita ( Uniwersytet Jagiello?ski ) mohla prijima? ?tudentov zo v?etkych troch obsadenych ?asti Po?ska.

Po?as novembroveho povstania rokov 1830  – 1831 bol Krakov centrom pa?ovania zbrani do Po?skeho kra?ovstva ( Kongresowka ). Po pora?ke povstania tri mocnosti zna?ne obmedzili pravomoci Krakova. V rokoch 1836  – 1841 bolo pod rakuskou okupaciou.

Koniec samostatnosti mesta priniesla pora?ka Krakovskeho povstania v roku 1846 . Po jeho vypuknuti vkro?ili do mesta vojska okupantov. 16. novembra 1846 Rakusko anektovalo uzemie Slobodneho mesta Krakov .

Po pripojeni k Rakusku sa Krakov a jeho okolie stal su?as?ou rakuskej provincie Hali? ( Galicia ).

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

  1. Krakovska republika In: Pyramida , s. 2182.
  2. ROSPUTINSKY, Peter. Neutralita v medzinarodnych vz?ahoch . Kolin : Nezavisle centrum pro studium politiky, 2010. ISBN 978-80-86879-26-0 . Kapitola Historicke skusenosti neutralnych ?tatov, s. 71.
  3. PETRIKOVICH, Jan. Mince zemi rakuskych. Sbornik Muzealnej slovenskej spolo?nosti (Tur?iansky Svaty Martin: Knihtla?iarsky u?astinarsky spolok), 1899, ro?. 4, s. 89. Katalog numismatickej sbierky Musealnej slovenskej spolo?nosti v Tur?. Sv. Martine. Dostupne online .