Kragujevac
Крагу?евац
mesto
Vlajka Erb
?tat	Srbsko
Okres	?umadijsky okruh
Nadmorska vy?ka	173  m n. m.
Suradnice	44°00′40″S 20°54′40″V  /  44,011111°S 20,911111°V  / 44.011111; 20.911111
Rozloha	82,83  km²  (8 283  ha )
Obyvate?stvo	150 835  ( 2011 )
Hustota	1 821,02 obyv./ km²
PS?	34000
Tel. predvo?ba	+381 34
Poloha na mape Srbska
Webova stranka: kragujevac.rs
OpenStreetMap: mapa
Portal, ktoreho su?as?ou je tato stranka:   Geograficky portal

Kragujevac (zo stareho slovanskeho slova kraguj (jastrab, sokol)) je mesto v Srbsku , hlavne mesto administrativneho regionu ?umadija . Je to ?tvrte naj?udnatej?ie mesto Srbska - ma 193 390 obyvate?ov (s predmestiami 211 580). Nachadza sa 120 kilometrov ju?ne od Belehradu .

Kragujevac je priemyselnym a vedeckym centrom. Je tie? makroregionalnym centrom pre ?a?ak , Kraljevo , U?ice, Jagodinu, Kru?evac a Smederevo , Po?arevac a sever Kosova. A? do roku 1990 bol Kragujevac jednym z najrozvinutej?ich miest Juhoslavie (5. v poradi), pred ktorym boli len slovinske mesta. V deva?desiatych rokoch sa v?ak situacia v meste zhor?ila.

Etymologia [ upravi? | upravi? zdroj ]

Nazov mesta pochadza z nazvu vtaka. Po srbsky ?kraguj“ znamena ?jastrab“, ktoreho vyobrazenie sa nachadza aj na erbe mesta. V oblasti mesta bolo mnoho lesov a tento vtak bol vyu?ivany na lov. Pod?a inej verzie, nazov pochadza z osobneho mena ?Kraguj“, znameho v Srbsku od 14. storo?ia a preklada sa doslovne ako mesto Kraguja , ^[1] ale tato verzia ma malu podporu, preto?e toto meno sa v Srbsku ako osobne prakticky nevyskytuje.

Dejiny [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prva zmienka je z roku 1476 a nachadza sa v tureckom dokumente v podobe ?Kragujof?a“. Vtedy v ?om bolo 32 domov.

Mesto bolo oslobodene od tureckej vlady v roku 1815. Bolo prvym novodobym hlavnym mestom Srbska (1818-1841). Tu sa nachadzalo prve srbske gymnazium a lyceum (predchodca Belehradskej univerzity ), prvy sud, prve divadlo, prve srbske noviny. V roku 1935 tu bola vyhlasena prva srbska ustava. Od polovice 19. storo?ia sa tu rozvijal priemysel (v roku 1853 bolo odliate prve delo).

V roku 1886 bolo mesto spojene ?eleznicou s Belehradom a Ni?om .

Po?as prvej svetovej vojny sa Kragujevac kvoli okupacii Belehradu opa? na nejaku dobu stava hlavnym mestom.

21. oktobra 1941 zastrelili nemecki vojaci 7000 obyvate?ov mesta, medzi ktorymi bolo asi 300 ?tudentov a 18 u?ite?ov v miestnom gymnaziu, ako pomstu za 70 nemeckych vojakov a dostojnikov zabitych Titovymi partizanskymi oddielmi. ?udia boli uneseni priamo z ulic. Tejto udalosti je venovana piese? srbskej poetky Desanky Maksimovi?ovej ?Krvava rozpravka“, ktora sa tyka najma okamihu, ke? una?aju ?isti?ov topanok-cigan?ata vo veku 6-10 rokov. Tieto sceny sa opakovane ukazovali vo filmoch venovanych vojne. Na mieste tragedie je teraz pamatnik a muzeum.

Mesto bolo v roku 1999 bombardovane jednotkami NATO , ?o sposobilo ve?ku ?kodu automobilovemu priemyslu.

Priemysel [ upravi? | upravi? zdroj ]

V meste sa nachadza automobilka Zastava a zbrojarsky zavod Zastava.

Spolo?nos? a kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

V meste sa nachadza 22 zakladnych a 8 strednych ?kol, okrem nich aj 3 ?pecialne ?koly. Kragujevska univerzita bola zalo?ena 21. maja 1976. Je to ?tvrta najva??ia univerzita v Srbsku. Ma 12 fakult a dva in?tituty, ktore su umiestnene aj v susednych mestach (v ?a?aku, Kraljevaci, U?iciach, Jagodine a Vrnja?kej Banji). V su?asnosti na nej ?tuduje okolo 16 000 ?tudentov a pracuje v nej 1 350 zamestnancov, z ktorych je 900 vyu?ujucich a vyskumnikov.

V meste sa nachadza aj Univerzitna kni?nica, ktora je zamerana vedecky a pou?ivaju ju predov?etkym ?tudenti a vyu?ujuci. Rozprestiera sa na ploche 1 500 m² a zah??a aj ?itare?. Uchovava sa v nej okolo 100 000 knih, 450 titulov domacich ?asopisov a 105 titulov zahrani?nych ?asopisov.

Kultura [ upravi? | upravi? zdroj ]

V meste sa nachadza nieko?ko kulturnych ustanovizni, z ktorych ma viacero aj narodny vyznam.

• Knja?evsko-srpsko pozori?te (zalo?ene v roku 1835)
• Narodna kni?nica ?Vuk Karad?i?“ (zalo?ena v roku 1866)
• Pamatnik ?umarice (venovany vystrie?aniu 7 000 obyvate?ov Nemcami v roku 1941)
• Narodne muzeum (oddelenie archeologie ma vystavenych 10 000 kusov a v zbierke vy?e 100 000 a oddelenie malieb uchovava vy?e 1 000 kusov od najlep?ich srbskych maliarov)

?port [ upravi? | upravi? zdroj ]

V meste sa nachadza ?tadion ?ika Da?a , ktory je treti v poradi pod?a po?tu miest na sedenie v Srbsku. Najva??ie a najdole?itej?ie ?portove zdru?enie v meste sa vola Radni?ki , ktore spaja 19 klubov: futbalovy, atleticky, volejbalovy, hadzanarsky, boxersky, zapasnicky a podobne. FK Radni?ki 1923 je najuspe?nej?i mestsky futbalovy klub a su?a?i v srbskej SuperLige . Kragujevac je znamy tym, ?e v ?om sidli najstar?i futbalovy srbsky klub zalo?eny e?te v Srbskom kra?ovstve , FK ?umadija 1903 .

Vyznamni rodaci [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Milan Obrenovi? II. (srbske knie?a, 1839)
• Mihaljo Obrenovi? III. (srbske knie?a 1839-1842, 1860-1868)
• Tomislav Nikoli? (srbsky prezident 2012-2017)
• Jovan Risti? (srbsky minister zahrani?nych veci 1867)
• Radomir Putnik

Dru?obne mesta [ upravi? | upravi? zdroj ]

• Tren?in , Slovensko

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]