Kra?ovstvo Srbov, Chorvatov a Slovincov

Kra?ovstvo Srbov, Chorvatov a Slovincov
Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca
Кра?евина Срба, Хрвата и Словенаца

←

1918 ? 1929

→

vlajka

znak

Hymna : Bo?e Pravde

Motto : Jedan narod, jedan kralj, jedna dr?ava

Geografia

Hlavne mesto

Belehrad

Rozloha

247 542 km²

Najdlh?ia rieka

Obyvate?stvo

?tatny utvar

kon?titu?na monarchia

Vznik

1. december 1918
(spojenie Srbska a ?tatu SHS)

Zanik

3. oktober 1929
(premenovanie ?tatu na Kra?ovstvo Juhoslavie)

Predchadzajuce ?taty:

	Srbske kra?ovstvo
	?tat Slovincov, Chorvatov a Srbov

Nastupnicke ?taty:

Juhoslovanske kra?ovstvo

Kra?ovstvo Srbov, Chorvatov a Slovincov skratene Kra?ovstvo SHS ( srbochorvatsky : Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca , ( cyrilikou ) Кра?евина Срба, Хрвата и Словенаца , slovinsky : Kraljevina Srbi, Hrvatov in Slovencev ), bol ?tat na Balkane , v juhovychodnej Europe , ktory existoval medzi rokmi 1918 ? 1929 . Od 3. oktobra 1929 bol nazov ?tatu zmeneny na Juhoslovanske kra?ovstvo ( Кра?евина ?угослави?а, Kraljevina Jugoslavija ).

Vznik a vyvoj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Vznik [ upravi? | upravi? zdroj ]

Po rozpade Rakusko-Uhorska vznikol v jeho ju?nej ?asti, v oblasti obyvanej Juhoslovanmi ?tat Slovincov, Chorvatov a Srbov ( ?tat SHS , srbochorvatsky ( Dr?ava Slovenaca, Hrvata i Srba , slovinsky Dr?ava Slovencev, Hrvatov in Srbi ), ktory vyhlasila 29. oktobra 1918 Narodna rada Slovincov, Chorvatov a Srbov so sidlom v Zahrebe . Tento ?tat zaberal Kra?sko , ?as? ?tajerska , Chorvatsko , Slavonsko , Dalmaciu a Bosnu a Hercegovinu . ?asti Vojvodiny - Ba?ka , Banat a Baranja - sa v?ak 24. novembra 1918 pripojili k Srbsku . 26. novembra 1918 sa potom na zaklade uznesenia Podgorickej skup?tiny zlu?ila so Srbskom (ku ktoremu u? predtym patrila aj oblas? Kosova a Severne Macedonsko ), aj predtym samostatna ?ierna Hora . 1. decembra 1918 potom do?lo k zjednoteniu ?tatu SHS so srbskym kra?ovstvom a vyhlaseniu Kra?ovstva Srbov, Chorvatov a Slovincov ako spolo?neho ?tatu v?etkych Juhoslovanov; hlavnym mestom noveho ?tatu sa stal Belehrad .

Tomuto vyvoju predchadzalo podpisanie nieko?kych dohod medzi predstavite?mi rakusko-uhorskych Juhoslovanov (v emigracii zdru?enych okolo Juhoslovanskeho vyboru a v Chorvatsku okolo Narodnej rady) a Srbskeho kra?ovstva, z ktorych najdole?itej?ie bola deklaracia z Korfu z 20. jula 1917 a ?enevska dohoda z 6. - 9. oktobra 1918. E?te v maji 1917 juhoslovanski poslanci viedenskej Ri?skej rady navrhovali v Majovej deklaracii vytvorenie spolo?neho ?tatu Slovincov, Chorvatov a Srbov pod vladou habsbursko-Lotrinskej dynastie .

Zjednotenie juhoslovanskych narodov do jedneho ?tatu sa na prvy poh?ad mo?e zda? ako logicke vyustenie ich dlhodobych snah o kulturnu a politicku nezavislos?, do?lo k nemu ale skor v?aka suhre udalosti na medzinarodnej a juhoslovanskej politickej scene: rozputanie prvej svetovej vojny, vstupu USA do vojny, rozpadu Rakusko-Uhorska a kone?nemu vi?azstvu Srbska a najma snahe Talianska o anexiu Slovinska a chorvatskeho primoria. Spolo?ny ?tat bol teda ?soba?om z rozumu“, ktory bol vo?bou men?ieho zla pred va??im. Jednotlive narody a narodnosti sa nachadzali na uplne odli?nych stup?och vyvoja, ?i u? v oblasti kulturnej, ale aj ekonomickej a spolo?enskej. Kym sever, ktory bol do roku 1918 su?as?ou Rakuska-Uhorska , bol hospodarsky vyspelej?i, juh bol vzh?adom na svoj dlhodoby vyvoj zaostaly. ?al?im problemom spolo?neho ?tatu bola existencia troch kulturno-civiliza?nych okruhov - zapadneho, vychodneho a orientalneho, eventualne troch nabo?enstiev - katolickeho a pravoslavneho kres?anstva a islamu .

Vo Vidovdanskej ustave bol potvrdeny centralisticky charakter ?tatu. Povodne jednotky, ktore existovali po?as Rakusko-Uhorska boli zru?ene a pova?ovane za nebezpe?ny zdroj mo?neho separatizmu, ak by boli obnovene. Ka?da z oblasti bola organizovana tak, aby mala najmenej 800 000 obyvate?ov a aby mohla by? ekonomicky funk?na; aj napriek tomu v?ak nedo?lo k spojeniu uplne nesurodych uzemi do ve?kych celkov. V?etkych 33 oblasti viacmenej re?pektovalo historicke hranice (jednu oblas? tvorila napriklad ?ierna Hora , ?es? oblasti Bosna a Hercegovina a tri najju?nej?ie uzemie buducej zvazovej republiky Macedonsko.

20. a 30. roky [ upravi? | upravi? zdroj ]

Prvym panovnikom Kra?ovstva SHS sa stal srbsky kra? Peter I. Karađorđevi? ( 1844 - 1921 ), ^[1] ktory vladol a? do svojej smrti v roku 1921 . Na sklonku jeho vlady v roku 1920 do?lo k podpisu obrannej zmluvy s ?esko-Slovenskom , ktora bola neskor roz?irena o Rumunsko a dostala nazov Mala dohoda . Jej cie?om bolo zamedzi? revizionistickym snaham Ma?arska , Bulharska a Talianska po prvej svetovej vojne . Nastupcom Petra I. sa stal najstar?i syn Alexander, po korunovacii nazyvany ako Alexander I. Karađorđevi? ( 1883 - 1934 ).

Zna?ne regionalne odli?nosti jednotlivych oblasti v kra?ovstve vyvolavali nestabilnu situaciu, ktora vyustila na za?iatku 20. rokov do rozsiahlych zmatkov v ?tatnej sprave a politike (?aste striedanie vlad) a nieko?ko protestnych akcii v ?ub?ane, Zahrebe, Podgorici aj Belehrade. Panovali obavy z komunistickeho prevratu, ?i intervencie zo zahrani?ia. Neute?ena situacia vyvrcholila v lete 1928 , kedy do?lo v parlamente k zastreleniu dvoch chorvatskych poslancov. Nasledne v januari 1929 sa s pomocou vojenskych kruhov kra? Alexander I. chopil moci a nastolil diktaturu. Okam?ite zakazal v?etky politicke strany zalo?ene na narodnostnom, nabo?enskom alebo teritorialnom zaklade. V tom ?ase tie? za?ali nekompromisne perzekucie ?lenov Komunistickej strany Juhoslavie. V roku 1929 sa nazov krajiny zmenil na Kra?ovstvo Juhoslavie a zmeny postihli aj spravne ?lenenie ?tatu. Povodne oblasti boli nahradene deviatimi banovinami, ktore nere?pektovali historicke hranice jednotlivych oblasti. V ?iestich z nich malo va??inu srbske obyvate?stvo, v dvoch chorvatske a v jednej slovinske.

V zahrani?nej politike 30. rokov sa sice Juhoslavia orientovala predov?etkym (rovnako ako napriklad ?esko-Slovensko ) na Francuzsko a Malu dohodu (?SR Juhoslavii predavala vojensku techniku a odoberala odtia? suroviny), ?asom v?ak vzh?adom na posil?ujuce sa Nemecko bolo jasne, ?e bude potrebna zmena kurzu, ak chce spolo?ny Juhoslovansky ?tat, obklopeny samymi nepriate?mi ( Taliansko , Ma?arsko , Bulharsko , Albansko ), pre?i?. Po?as vlady Milana Stojadinovi?a sa navy?e rozvinul s Nemeckom aj zahrani?ny obchod, ?o bolo zapri?inene tie? aj izolaciou Talianska kvoli vojne v Habe?i (Etiopia). V ramci Malej dohody za?al Belehrad zastava? stale rezervovanej?i postoj, na rozdiel od Rumunska a ?esko-Slovenska, ktore zhor?ovanie vz?ahov medzi Berlinom a Pari?om desilo a ktori sa obavali ?al?ej nemeckej expanzie. Juhoslovanska strana odmietala navrhy na posilnenie paktu.

Tridsiate roky 20. storo?ia boli svedkom rastu nacionalistickych ambicii jednotlivych narodov Juhoslavie, ktore vyustili v uspe?ny atentat na Alexandra I. v Marseille , spachany probulharskym Macedoncom Veli?kom Kerinom. Novym kra?om sa stal malolety Peter II. Karađorđevi? (1923-1970), ktory mal v roku 1934 iba jedenas? rokov. Do nadobudnutia plnoletosti ho mal zastupova? jeho stryko Pavel Karađorđevi? , ale politicka situacia v Europe to neumo?nila.

Druha svetova vojna a zanik kra?ovstva [ upravi? | upravi? zdroj ]

Ihne? po napadnuti Po?ska Nemeckom v septembri 1939 sa silne zradikalizovali chorvatsko-srbske vz?ahy, ktore vyustili do podpisania dohody Ma?ek-Cvetkovi?. Do?lo k vytvoreniu Chorvatskej banoviny , oblasti pod samospravou chorvatskych organov, ktora zah??ala aj zna?nu ?as? Bosny a Hercegoviny. Kvoli ohrozeniu zo strany mocnosti Osi podpisal vtedaj?i regent princ Pavol 25. marca 1941 pakt o spolupraci s Osou. Jeho rozhodnutie v?ak viedlo k masovym demon?traciam, prevratu a moc uchopil vtedy sedemnas?ro?ny kra? Peter II. Kratko na to (9. aprila) vtrhli vojska Osi do Juhoslavie a obsadili ju. Po?as nieko?kych dni sa podarilo okupa?nym silam obsadi? v?etky hlavne mesta v krajine. Nakladne budovane vojsko kra?ovstva sa ukazalo ako uplne neschopna sila.

D?a 17. aprila 1941 sa Juhoslavia rozpadla na nieko?ko celkov. Chorvatski usta?ovci na ?ele s Antem Paveli?om vytvorili na uzemi dne?neho Chorvatska a Bosny a Hercegoviny nezavisly ?tat Chorvatsko (NDH; Nezavisna d??ava Hrvatska ). Slovinsko bolo rozdelene na tri ?asti, o najva??ie dve sa podelilo Nemecko a Taliansko , Ma?arsku pripadla mala oblas? Prekmurje na vychode Slovinska.

Srbsko bolo obsadene nieko?kymi ?tatmi: Vojvodina (severna ?as? Srbska) bola rozdelena medzi Ma?arsko (severozapadna ?as? - Ba?ka ), Chorvatsko (juhozapadna ?as? - Sriem ) a Nemecko (vychodna ?as? Vojvodiny - Banat ). Uzemie dne?neho Kosova , spolu so zapadnou ?as?ou dne?neho Severneho Macedonska a ?as?ami ?iernej Hory bolo pripojene k Ve?kemu Albansku - babkovemu ?tatu pod kontrolou Talianska, zvy?ok Macedonska a ?as? vychodneho Srbska zabralo Bulharsko . Vo zvy?ku Srbska bola k moci dosadena pronemecka fa?isticka vlada, vedena generalom Milanom Nedi?om . V ?iernej Hore bolo k moci dosadene protalianske knie?a.

Okupa?ne sily sa poku?ali zabezpe?i? si vojnovu vyrobu v obsadenych krajinach. Budovali preto nove tovarne a upravovali stare. Va??ina obyvate?ov v?ak vtedy e?te pracovala v po?nohospodarstve a tak im bol zhabany dobytok. Hospodarstvo, ktore bolo slabe u? pred vojnou, dostalo ?al?i zasah. Infra?trukturu za?ali ve?mi skoro napada? protiokupa?ne ozbrojene sily. ^[2]

Peter II. utiekol do Londyna , odpor na juhoslovanskom uzemi v?ak ?alej viedol komunisticky vodca Josip Broz Tito , ktory 29. novembra 1943 vyhlasil Demokraticku federativnu Juhoslaviu. Popritom proti Nemcom tie? bojovali skupiny ?etnikov, ozbrojenych srbskych vzburencov. Ti mali spo?iatku ve?ke sympatie zapadnych krajin, ale potom, ?o Titovi partizani slavili uspech a ?etnicke sily sa poku?ali vyrokova? s Nemcami aspo? primerie, podporila Europa na ?ele s Britaniou hlavne Tita. Zapadni spojenci sa sice sna?ili zlu?i? vedenie domaceho i zahrani?neho odboja a obnovi? kra?ovstvo, exilova vlada sa v?ak prepadala do stale zava?nej?ich problemov a 29. novembra 1945 bola vyhlasena Federativna ?udova republika Juhoslavia .

Predsedovia vlad [ upravi? | upravi? zdroj ]

Referencie [ upravi? | upravi? zdroj ]

↑ Weithmann, Michael W., Balkan: 2000 let mezi Vychodem a Zapadem , Praha, Vy?ehrad, 1996, str. 201 a 204
↑ ?lanok na strankach photius.com (anglicky)

Zdroj [ upravi? | upravi? zdroj ]

Tento ?lanok je ?iasto?ny alebo uplny preklad ?lanku Kralovstvi Srb?, Chorvat? a Slovinc? na ?eskej Wikipedii.

[1] Weithmann, Michael W., Balkan: 2000 let mezi Vychodem a Zapadem , Praha, Vy?ehrad, 1996, str. 201 a 204

[2] ?lanok na strankach photius.com (anglicky)

[1]

[2]