Kostol svatej Al?bety
(?udovo
Modry kostolik
) je
secesna
sakralna stavba v
bratislavskom
Starom Meste
.
Modry kostolik stoji na okraji centra Bratislavy na
Bezru?ovej ulici
. Bezru?ova ulica bola povodne na za?iatku
20. storo?ia
spojnicou medzi
Grosslingovou ulicou
a
Dostojevskeho radom
. Kostolik s farskou budovou patril medzi prve stavby, ktore tu boli vystavane. Povodne patril do ?kolskeho arealu a slu?il ako ?kolska kaplnka oproti stojaceho
gymnazia
. Je zasvateny
Al?bete Uhorskej
, dcere uhorskeho kra?a
Ondreja II.
Kostolik mal by? jej symbolickym
mauzoleom
.
Kostol
bol postaveny v rokoch
1909
a?
1913
pod?a projektu budape?tianskeho architekta
Odona Lechnera
; bol jednym z jeho poslednych ve?kych diel. Zakladny kame? pre stavbu noveho kostola polo?il
23. augusta
1909
zastupca
ostrihomskeho arcibiskupa
Klaudia Franti?ka Vaszaryho Dr.
?imon Valo
. Je to kostolik modrej farby v neprehliadnute?nom secesnom ?tyle. Charakteristicky je svojou modrou omietkou a modro glazovanou stre?nou krytinou. V dekoracii povrchov sa uplat?uje vrstvenie farebne odli?enych omietok a ?lenenie do poli makko ramovanych pasmi. Na hlavnej fasade je talianska mozaika sv. Al?bety a aj na hlavnom oltarnom obraze (olej na platne) dominuje mozaika so sv. Al?betou dr?iacou v naru?i ru?e. Odon Lechner v duchu svojho osobiteho prejavu koncipoval stavby kostola ako jednolo?ovy makko formovany utvar, gradujuci do vertikaly postrannej ve?e. Tymto zamernym historizmom chcel architekt Lechner vytvori? ma?arsky narodny sloh.
Motivy vychodnej proveniencie su tu skor tlmene, da sa poveda?, ?e preva?uju predlohy zapadne ? romanske. Mo?no to bada? napr. na zdru?enych romanskych oknach, pripadne na dvojst?poch, ktore lemuju hlavny a bo?ny vstup. Aj napriek tymto prvkom sa da podotknu?, ?e v modelacii ploch a vo vedeni linii citi? dokonca barokovu vzletnos? a secesnu vla?nos? a ornamentalnos?. Podorys je dynamicky tvarovany s bo?nymi vyklenkami.
Objem sa architekt sna?il komponova? symetricky, av?ak s vynimkou ve?i?ky, ktoru umiestnil bokom. Hlavnym ur?itym prostriedkom, ktory dodava vonkaj?iemu vzh?adu charakteristicku organickos?, je ?plynuce“ ohrani?ovanie otvorov a poli prie?elia vyvy?enymi pruhmi s oblymi hranami.
Predlohou drobnej secesnej ornamentalnej vyzdoby bola
ru?a
? kvet spojeny s legendou o sv. Al?bete.
Dokument pre zakladny kame? zostavil profesor gymnazia Jozef Volker. Na preparovanej ko?i je v strede obraz sv. Al?bety, vpravo je plan noveho kostola, v?avo obraz gymnazialnej budovy (
gymnazium Grosslingova
) a v pozadi silueta korunova?neho
Domu sv. Martina
v Bratislave. Nad tymto obrazom najdeme ornament so slovami: ?Zlo? si svoj klobuk, smrte?nik, lebo miesto, na ktorom stoji?, je svate.“ V kostoliku najdeme e?te dva erby a to erb mesta Bratislavy a uhorsky erb. Uvodne slova dokumentu zneju: ?Som kostol pomenovany po sv. Al?bete z rodu Arpadovcov. Postavi? ma dalo uhorske kra?ovske Ministerstvo kultu a ?kolstva, v?aka obetavosti obyvate?ov slobodneho kra?ovskeho mesta Bratislavy, v susedstve novopostaveneho kra?ovskeho katolickeho gymnazia.“
Kostolik sv. Al?bety je jednolo?ova stavba s pristavanou valcovitou ve?ou. Kostolik je pomerne maly, ale architekt na ?om majstrovsky udr?al jednotu v
ornamentalnom
tvarovani. Povodne architekt planoval
kupolu
na ovalnom podoryse, ale nakoniec Lechner pou?il pasovu klenbu ovalneho profilu, ktory zakryl strmou
valbovou strechou,
pokrytou krasnou modrou glazovanou ?kridlou. Kon?truk?nou zaujimavos?ou su
klenby
, ktore su zo
?elezobetonu
. Realizovala ich jedna znama bratislavska firma. Stavbu viedol bratislavsky stavite? Anton Durvay. D?a
26. juna
1910
bol slavnostne vzty?eny kostolny kri? a
14. maja
1911
boli in?talovane
zvony
, ktore postavil
biskup
Dr. Medard Kohl.
Interier kostola
V neskor?ich opisoch kostolika citi? ?utos? nad tym, ?e sa povodna kupola nerealizovala. ?utos? sa prejavila najma preto, lebo viac zodpovedala predstavam o plne rozvinutej koncepcii ma?arskej secesie aj s jej azijskymi predlohami. Architekt Odon Lechner sa v?ak v zavere svojej tvorby zdr?iaval is? cestou hyrivych orientalnych vybojov. Aj na kaplnke sv. Al?bety je ustup od kupoly k strmej streche priklonom od orientalneho k europskemu. Po povodnom architektovom zamere predsa len ostala nejaka stopa. Nad kazate?nicou sa nachadza mala kupolka, ktora je presnou zmen?eninou tej povodne uva?ovanej hlavnej. Edmund Lechner ani ve?i?ku neukon?il strmou ?picatou ku?e?ovou strechou, ktoru nakreslil na u? spomenutom skor?om projekte, ale vrcholcom prilbicoveho tvaru.
Kostol ma v?aka organickym plynucim tvarom trochu zahadnu zoomorfnu mystickos? aj v interieri. Zvlnene ramovanie na miestach pod kupolou prechadza do zaujimaveho motivu oblakov. Najposobivej?ie posobiace prvky ma?arskej secesnej proveniencie su stla?ene masivne obluky nad oboma vstupmi. Nesu ich dvojice u? spominanych st?pov, ktore su ve?mi podobne
romanskym
st?pom
. Interier symbolizuje ru?ovy altanok u? pod?a spominanej legendy o dobro?innosti sv. Al?bety, ktorej dary pre chudobnych sa ihne? v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ru?i.
Relikvie svatej Al?bety boli ulo?ene s ostatkami sv. Klimenta Rimskeho, sv. Vincencie a sv. Teodory do hlavneho oltara. Nad hlavnym oltarom je u? spominany zaveseny obraz sv. Al?bety rozdavajucej milodary od Juliusa Turyho z roku 1911. Vysoke drevene svietniky po stranach oltara, zdobene ru?ami, vyhotovil ove?a neskor?ie rezbar Jozef Dorosinyi. Architekt Lechner situoval do interieru ?es? nastennych malieb. Na vi?azny obluk Baranka Bo?ieho, do lode obrazy svatych Arpadovcov. Obrazy boli nama?ovane budape?tianskymi maliarmi Bezsedom a Zsillem.
Pri ?avom mure kostolnej lode stoji bo?ny oltar zasvateny
?panielskej
vizionarke
svatej Terezii
. Zdobi ho polychromovany relief sediacej Madony s k?a?iacou svatou Tereziou (dielo bratislavskeho sochara
Alojza Rigeleho
). V ?ase vzniku oltara mu v?ak dominoval nadherny mramorovy relief modliacej sa man?elky cisara
Franti?ka Jozefa I.
Al?bety Bavorskej
(rovnako dielo Alojza Rigeleho). V ?ase silnejucich protima?arskych nalad po rozpade
Rakusko-Uhorska
v?ak reliefnu dosku z mura odstranili. Aby sa predi?lo jej zni?eniu, premiestnili ju najprv do
Grasalkovi?ovho palaca
a neskor na faru, kde je dodnes.
Budova fary
V ?avom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduanskeho. Pri vchode na
chor
je drobny mramorovy relief mladeho Petra Szaparyho. Nika je pendantom valcovitej kazate?nice situovanej v proti?ahlom rohu lode.
Svojim vyzorom na hmotu kostola nadvazuje kubisticka budova fary postavena v h?bke zahrady. Je podobne zdobena vystupujucim organickym lemovanim. Hoci je kostol tvarovany najvo?nej?ie, aj tak je racionalna kostra jeho kompozicie celkom zrete?na.
Architekt Edmund Lechner sa na sklonku svojho ?ivota a tvorby nevydal na cestu subjektivneho voluntaristickeho skulpturalneho tvarovania, ale ostal na racionalnej, preh?adnej kostre. Takisto sa nerad vzdaval symetrie. Tu je iba jedina vynimka a tou je ve?i?ka, ?o je tradi?na nesumerna figura uhorskej ?koly.
- ↑
.:: Schematizmus Bratislavskej arcidiecezy ::.
[online]. Arcibiskupstvo Bratislava, [cit. 2016-06-20].
Dostupne online.
Archivovane 2016-06-17 z
originalu.
- ↑
Register nehnute?nych NKP
[online]. Bratislava:
Pamiatkovy urad SR
, [cit. 2016-06-20].
Dostupne online.
- ↑
Dopravny podnik Bratislava
[online]. Bratislava: Dopravny podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08].
Dostupne online.
- ↑
Bratislava : Cestovne poriadky.
imhd.sk
(Bratislava: mhd.sk).
Dostupne online
[cit. 2024-06-07].
- ↑
Cestovne poriadky primestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava
[online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26].
Dostupne online.
- ↑
Total Avengers s.r.o..
Cestovne poriadky
[online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26].
Dostupne online.
- A. Bagin, J. Kraj?i,
Kostoly a kaplnky hlavneho mesta SSR Bratislavy
, Spolok sv. Vojtecha v Trnave 1988. str. 136-139
- M. Dulla, H. Morav?ikova,
Architektura Slovenska v 20. storo?i
, Slovart, Bratislava, 2002. str. 30,31,32
- ?. Hol?ik, I. Rusina,
Umenie Bratislavy: Obrazovy sprievodca pamiatkami mesta
. Tatran, Bratislava 1987. str. 380, 381
- kol. autorov a grafikov:
Bratislavske kostoly
. Uniapress, Bratislava 1991. str. 15
- kol. autorov:
Sakralna architektura na Slovensku
. KT Komarno 1996. str. 156, 157
- B. Pavlendova,
Technicka sprava: Akcia: gymnazium na ulici ?ervenej armady
. Pamiatkovy ustav, Bratislava 1988. str. 2-8
- A. Stiller, ?. ?lachta,
Architektura Slovenska: Impulzy a reflexia
. Slovart, Bratislava 2004. str. 74-75
- E. Sz?nyi,
Tak rastla Bratislava
. Pallas, 1977. str. 180,181
- L. ?a?ky,
Pamiatky Bratislavy
. BIS, Bratislava 1997. str. 82
|
|---|
| Rimskokatolicka cirkev
| | |
|---|
| Evanjelicka cirkev a.v.
| |
|---|
| Ostatne cirkvi
| |
|---|
|
|---|
Archeologicke
a prirodne zaujimavosti
| | |
|---|
| Hrady a zamky
| |
|---|
| Muzea a galerie
| |
|---|
| Mestske opevnenia
| |
|---|
| Palace a kurie
| |
|---|
| Sakralne stavby
| |
|---|
| St?py a fontany
| |
|---|
| Ostatne zaujimavosti
| |
|---|